Leto, kúpaliská a wellness patria k obľúbeným formám oddychu, no pobyt vo vode nemusí prinášať len osvieženie. Bazény, vírivky, aquaparky či prírodné kúpaliská môžu byť miestom šírenia rôznych baktérií, vírusov, plesní a parazitov, ktoré spôsobujú takzvané rekreačné vodné ochorenia. K nákaze môže dôjsť prehltnutím kontaminovanej vody, kontaktom pokožky a slizníc s vodou alebo vdýchnutím aerosólov a pár vo vlhkom prostredí.
Medzi najčastejšie problémy patria kožné mykózy, zápaly uší, očné infekcie, tráviace ťažkosti či intímne infekcie. Riziko pritom nezávisí len od kvality vody, ale aj od hygieny návštevníkov a správnej starostlivosti po kúpaní.
V lekárni sa preto často stretávame s otázkami, ako sa pred týmito problémami chrániť a čo robiť pri prvých príznakoch infekcie. V článku sa pozrieme na to, čo môžete pri bazéne najčastejšie „chytiť“, ako jednotlivé infekcie rozpoznať a aké preventívne opatrenia pomáhajú znížiť riziko nákazy.
Najčastejšie choroby, ktoré môžete chytiť pri bazéne
Nie je nič osviežujúcejšie ako schladenie sa v bazéne počas horúceho letného dňa. S rastúcimi teplotami sa však bazény a aquaparky stávajú aj oveľa viac vyhľadávanými, a tým aj preplnenejšími. Hoci chemikálie vo vode, ako chlór, pomáhajú ničiť množstvo baktérií a vírusov, stále sa vo vode môžu v niektorých prípadoch nachádzať mikroorganizmy, ktoré môžu spôsobiť ochorenie. Riziko vzniká najmä pri nedostatočnej hygiene alebo kontaminácii vody.
Plesňové ochorenia kože a nechtov
Plesňové infekcie kože a nechtov patria medzi veľmi časté kožné ochorenia. Spôsobujú ich mikroskopické huby (plesne), ktoré sa prirodzene vyskytujú v prostredí aj na pokožke človeka. Za bežných okolností neškodia, no pri vhodných podmienkach (najmä v teple a vlhku) sa môžu premnožiť a spôsobiť infekciu.
K infekcii dochádza najčastejšie vtedy, keď sa plesne dostanú do kože cez drobné poranenia alebo oslabenú kožnú bariéru. Riziko zvyšuje aj vlhké prostredie, potenie a nedostatočné vetranie pokožky, napríklad v tesnej obuvi alebo oblečení.
Najčastejšie typy
Plesňové ochorenia sa môžu prejavovať v rôznych formách:
Tinea (kožné lišaje): začervenané, kruhovité a svrbivé ložiská na koži
Atletická noha: postihuje najmä nohy, hlavne priestory medzi prstami, kde spôsobuje svrbenie a odlupovanie kože
Pleseň v slabinách: prejavujúca sa začervenaním a svrbením v oblasti slabín a vnútorných stehien
Pleseň nechtov (onychomykóza): spôsobuje zhrubnutie, zmenu farby a lámavosť nechtov
Typické príznaky plesňových infekcií zahŕňajú:
svrbenie a začervenanie kože
šupinatenie alebo olupovanie
zhrubnuté, zafarbené alebo lámavé nechty
praskliny v koži
postupné šírenie ložísk, ak sa neliečia
Liečba závisí od rozsahu infekcie. Zvyčajne sa používajú lokálne antimykotiká vo forme krémov, mastí alebo sprejov, pri závažnejších stavoch aj tabletky. Pleseň nechtov si často vyžaduje dlhšiu liečbu.
Na plesne kože a atletickú nohu:
LAMISIL krém– vhodný pri atletickej nohe, svrbení a olupovaní kože
CANESTEN krém – širokospektrálne antimykotikum s klotrimazolom
Exoderil krém – antimykotický krém s protizápalovým účinkom
Fungicidin Léčiva masť– masť na plesňové a kvasinkové infekcie kože
Na pleseň nechtov:
FungeX Prípravok na mykózu nechtov liečivý lak na nechty 5 ml
Excilor FORTE lak na liečbu plesňových infekcií nechtov 30 ml
Spreje na nohy a do obuvi:
PEDIK antiperspirant sprej na nohy 150 ml – pomáha znižovať potenie nôh
Hansaplast Silver Active sprej na nohy 150 ml – antibakteriálna ochrana nôh
Zápal vonkajšieho ucha ("plavecké ucho")
Zápal vonkajšieho ucha, známy aj ako otitis externa, je infekcia alebo podráždenie vonkajšieho zvukovodu, teda časti ucha od otvoru až po ušný bubienok. Ide o pomerne častý problém, najmä v letnom období a u ľudí, ktorí často plávajú.
Najčastejšou príčinou je voda, ktorá zostane v uchu po kúpaní alebo plávaní. Vlhké prostredie vytvára ideálne podmienky na množenie baktérií. K vzniku zápalu môže prispieť aj mechanické poškodenie kože v uchu, napríklad pri čistení vatovými tyčinkami alebo inými predmetmi.
Typické prejavy zápalu vonkajšieho ucha zahŕňajú:
svrbenie vo zvukovode
bolesť ucha, ktorá sa môže zhoršovať pri dotyku
začervenanie a opuch ucha
výtok z ucha (čistý alebo hnisavý)
zhoršený alebo tlmený sluch
V pokročilejších prípadoch sa môže pridať aj silnejšia bolesť, opuch okolo ucha alebo zvýšená teplota. Liečba zvyčajne spočíva v ušných kvapkách, ktoré môžu obsahovať antibiotiká, antimykotiká alebo protizápalové zložky. Často sa používajú prípravky ako Otobacid, a Uniflox kvapky, ktoré sú viazané na lekársky predpis.
Na zmiernenie bolesti môžu pomôcť Otipax a na vysušenie podráždeného zvukovodu Burow roztok. Na hygienu uší a prevenciu opakovaných problémov sa používajú aj Audispray alebo Aurecon. Vaxol sprej obsahuje farmaceuticky čistený olivový olej, ktorý zvlhčuje a chráni kožu zvukovodu, zmierňuje svrbenie a vytvára ochrannú bariéru proti vode.
Dôležité je ucho udržiavať v suchu a vyhnúť sa ďalšiemu dráždeniu. Pri včasnom zachytení sa stav väčšinou rýchlo zlepší, no neliečený zápal sa môže zhoršiť a rozšíriť do hlbších štruktúr ucha.
V lekárni sa pri konzultácii snažíme pacientom vysvetliť, že časté čistenie uší vatovými tyčinkami môže poškodiť prirodzenú ochrannú vrstvu kože a zvýšiť riziko infekcie. Pri prvých príznakoch odporúčame neodkladať riešenie problému, ucho zbytočne nezaťažovať vodou a zvoliť vhodnú lokálnu starostlivosť podľa typu ťažkostí. Pacientom, ktorí trpia opakovanými zápalmi po plávaní, odporúčame myslieť aj na preventívnu ochranu uší a dôkladné osušenie po kúpaní.
Prevencia je založená najmä na udržiavaní ucha v suchu:
po kúpaní jemne vysušiť uši
vyhýbať sa vkladaniu vatových tyčiniek do zvukovodu
obmedziť zadržiavanie vody v uchu po plávaní
chrániť uši pri častom kontakte s vodou
Gastrointestinálne infekcie
Gastrointestinálne infekcie spojené s kúpaním v bazénoch patria medzi najčastejšie ochorenia prenášané rekreačnou vodou. Najčastejším príznakom býva hnačka, ktorá vzniká po prehltnutí vody kontaminovanej choroboplodnými zárodkami.
Aj keď sa v bazénoch používa dezinfekcia, ako chlór alebo bróm, a voda sa filtruje, niektoré mikroorganizmy dokážu prežiť a spôsobiť ochorenie. Riziko vzniká najmä vtedy, keď sa voda dostane do úst a je prehltnutá.
Medzi najčastejších pôvodcov patria parazity a vírusy ako Cryptosporidium, Giardia, norovírus, Shigella alebo baktéria E. coli. Tieto mikroorganizmy sa môžu dostať do vody najmä pri nedostatočnej hygiene alebo ak do bazéna vstúpi chorá osoba.
Príznaky sa zvyčajne prejavujú vodnatou hnačkou, bolesťami brucha, kŕčmi, nevoľnosťou, vracaním a niekedy aj horúčkou či dehydratáciou. Objaviť sa môžu niekoľko hodín až dní po kúpaní v kontaminovanej vode.
Prevencia je založená najmä na zodpovednom správaní v bazénoch. Dôležité je neplávať pri hnačkovom ochorení, neprehĺtať vodu a dodržiavať základnú hygienu vrátane sprchy pred vstupom do bazéna. Pomáha aj časté používanie toalety, najmä u detí, a dôsledná hygiena pri prebaľovaní.
Hoci bazény nie sú sterilné, pri dodržiavaní hygienických zásad je riziko vzniku týchto infekcií nízke a kúpanie zostáva bezpečnou letnou aktivitou.
Kandidóza (kvasinkové infekcie)
Kandidóza je bežné plesňové ochorenie spôsobené premnožením kvasiniek rodu Candida, ktoré sa prirodzene nachádzajú na koži aj v tele. K problémom dochádza najmä vtedy, keď sa naruší prirodzená mikroflóra alebo vznikne vlhké a teplé prostredie podporujúce ich množenie.
Najčastejšie postihuje intímne partie, kožné záhyby, slabiny či oblasť pod prsiami. Riziko môže zvyšovať aj dlhodobé nosenie mokrých plaviek po kúpaní, keď pokožka ostáva vlhká a podráždená. Kandidóza sa prejavuje najmä svrbením, začervenaním, pálením alebo nepríjemným diskomfortom, pri intímnych infekciách aj výtokom.
Samotný bazén kandidózu priamo nespôsobuje, no vlhké prostredie môže prispieť k jej vzniku alebo zhoršeniu existujúcich ťažkostí. Prevenciou je dôkladné vysušenie pokožky, čo najskoršia výmena mokrých plaviek a nosenie priedušného oblečenia.
V lekárni pacientom často odporúčame nepodceňovať prvé príznaky a riešiť ich včas. Pri miernejších ťažkostiach môžu pomôcť antimykotické krémy, vaginálne prípravky alebo podporné probiotiká na obnovu prirodzenej mikroflóry. Pri opakovaných alebo výrazných problémoch je však vhodné navštíviť lekára.
Parazitárne infekcie (napr. Giardia lamblia, Cryptosporidium)
Parazity ako Giardia lamblia a Cryptosporidium patria medzi najčastejšie mikroorganizmy spojené s rekreačnými vodnými ochoreniami. Nakaziť sa možno najmä náhodným prehltnutím kontaminovanej vody v bazénoch, aquaparkoch, jazerách alebo prírodných kúpaliskách.
Tieto parazity sa do vody dostávajú najmä pri nedostatočnej hygiene alebo pri veľkom počte návštevníkov vo vode. Problémom je, že dokážu prežiť aj napriek bežnej dezinfekcii a vo vode ostávajú infekčné pomerne dlhý čas.
Infekcie sa najčastejšie prejavujú:
tráviacimi ťažkosťami a únavou.
Riziko nákazy zvyšuje najmä prehĺtanie bazénovej vody. Prevencia preto spočíva v dôslednej hygiene, sprchovaní pred kúpaním, neplávaní počas hnačkových ochorení a vyhýbaní sa prehltnutiu vody počas plávania.
V lekárni pacientom často vysvetľujeme, že aj zdanlivo „čistá“ voda môže obsahovať mikroorganizmy, preto je prevencia veľmi dôležitá najmä u detí. Pri tráviacich ťažkostiach po kúpaní odporúčame myslieť na dostatočnú hydratáciu a v prípade pretrvávajúcich príznakov vyhľadať lekára, ktorý môže odporučiť ďalšie vyšetrenia alebo liečbu.
Ako dochádza k mikrobiálnym infekciám počas plávania?
Najčastejším spôsobom prenosu je fekálno-orálna cesta, teda prehltnutie kontaminovanej vody počas plávania. Aj veľmi malé množstvo takejto kontaminácie môže obsahovať infekčné patogény, najmä vírusy a prvoky. Tieto mikroorganizmy potom môžu vo vode určitý čas prežívať, v závislosti od ich odolnosti a podmienok prostredia.
Niektoré mikroorganizmy sú odolnejšie voči bežným hladinám chlóru, čo im umožňuje prežiť aj v upravenej vode. Preto sa infekcie môžu vyskytnúť aj v bazénoch, ktoré sú inak správne udržiavané, najmä ak dôjde k opakovanému znečisteniu vody.
Celkovo vznikajú mikrobiálne infekcie pri plávaní kombináciou zdrojov kontaminácie, prežitia mikroorganizmov vo vode a následnej expozície človeka pri prehltnutí vody alebo kontakte so sliznicami a poranenou pokožkou.
Čo môžete urobiť, aby ste sa vyhli ochoreniu pri bazéne alebo vírivke?
Prevencia ochorení pri kúpaní v bazénoch a vírivkách stojí najmä na kombinácii osobnej hygieny, správneho správania vo vode a vnímania si kvality prostredia. Väčšine infekcií sa dá predísť jednoduchými návykmi, ktoré výrazne znižujú riziko kontaktu s mikróbmi.
Pred vstupom do vody je dôležité osprchovať sa a ísť do bazéna alebo vírivky len vtedy, ak nie ste chorí, najmä pri hnačkových ochoreniach. Pomáha tiež vyhýbať sa prehĺtaniu vody, keďže práve takto sa najčastejšie prenášajú črevné infekcie. Rovnako dôležité je dodržiavať základnú hygienu rúk a nepoužívať vodu ako náhradu toalety. Pri návšteve bazéna alebo vírivky si všímajte stav vody, mala by byť čistá, bez silného zápachu a s primeranou úrovňou dezinfekcie. Správne udržiavaná voda obsahuje chlór alebo bróm, ktoré pomáhajú ničiť väčšinu choroboplodných zárodkov, aj keď nie všetky dokážu úplne eliminovať.
Po kúpaní je vhodné sa osprchovať, dôkladne sa vysušiť a čo najskôr sa zbaviť mokrých plaviek, aby sa znížila vlhkosť na pokožke, ktorá podporuje rast baktérií a plesní. V prípade víriviek je dôležité obmedziť čas pobytu, pretože teplá voda môže zvyšovať riziko rýchlejšieho množenia mikroorganizmov.
Kedy by ste sa mali plávaniu vyhýbať?
Plávaniu by ste sa mali vyhnúť vždy, keď máte infekčné ochorenie alebo príznaky, ktoré môžu šíriť baktérie, vírusy či parazity do vody.
Jednou z najdôležitejších situácií, kedy by ste do bazéna nemali ísť, je hnačka alebo vracanie. Niektoré parazity, napríklad Cryptosporidium, dokážu prežiť aj v chlórovanej vode a veľmi ľahko sa prenášajú medzi plavcami. Odborníci odporúčajú vyhnúť sa plávaniu ešte niekoľko dní po odznení hnačky, pretože organizmus môže parazity stále vylučovať.
Do vody by ste nemali ísť ani v prípade:
otvorených rán alebo kožných infekcií
zápalu spojiviek
infekcie ucha
horúčky, chrípky či respiračného ochorenia
výrazného oslabenia organizmu alebo vyčerpania
Otvorené rany zvyšujú riziko prenikania baktérií do tela, najmä v zle udržiavaných bazénoch alebo prírodných vodách. Vírusové a respiračné ochorenia sa zas môžu ľahšie šíriť v preplnených priestoroch kúpalísk.
Dôležitý je aj samotný stav vody. Vyhnite sa plávaniu v zakalenej, znečistenej alebo podozrivo zapáchajúcej vode, pretože nesprávna úroveň chlóru a nedostatočná údržba výrazne zvyšujú riziko infekcií.
Choroby z bazéna a vírivky – často kladené otázky (FAQ)
Dá sa chytiť pleseň aj v chlorovanom bazéne?
Áno, aj v chlorovanom bazéne sa môžu vyskytovať plesne a hubové infekcie, hoci chlór riziko výrazne znižuje. Problém vzniká najmä pri zlej údržbe bazéna, nedostatočnej hladine chlóru alebo vo vlhkých priestoroch okolo bazéna, kde sa plesniam a hubám darí. Chlór môže zároveň podráždiť pokožku a narušiť jej ochrannú bariéru, čo môže u citlivých ľudí zvýšiť náchylnosť na kožné problémy a mykózy.
Môže vírivka spôsobiť gynekologické problémy?
Áno, časté používanie vírivky môže prispieť k vzniku gynekologických problémov. Teplá voda, chlór a dlhodobé vlhké prostredie môžu narušiť prirodzené vaginálne pH a oslabiť ochranné baktérie, ktoré chránia intímne partie pred infekciami. To môže zvýšiť riziko kvasinkových infekcií, bakteriálnej vaginózy, podráždenia alebo zápalu pošvy. Riziko býva vyššie najmä vo vírivkách s vyššou teplotou a silnejšími chemikáliami.
Ako prevencia sa odporúča po kúpaní čo najskôr prezliecť z mokrých plaviek, dbať na šetrnú intímnu hygienu a pri sklone k opakovaným infekciám zvážiť podporné prípravky z lekárne, napríklad probiotiká pre ženské intímne zdravie alebo jemné intímne gély s vhodným pH. Ak sa objaví svrbenie, výtok a pálenie, je vhodné poradiť sa s gynekológom alebo lekárnikom.
Ako spoznať plavecké ucho?
Plavecké ucho (zápal vonkajšieho zvukovodu) je infekcia ucha, ktorá vzniká najčastejšie po zadržaní vody v uchu. Typické príznaky bývajú spočiatku mierne, no bez liečby sa môžu zhoršovať.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
svrbenie vo zvukovode
začervenanie a opuch ucha
bolesť, ktorá sa zhoršuje pri dotyku alebo ťahaní za ucho
pocit zaľahnutého ucha
výtok čírej alebo žltkastej tekutiny
zhoršený sluch
V pokročilejších prípadoch sa môže objaviť výrazná bolesť, opuch okolia ucha či dokonca horúčka. Riziko zvyšuje najmä dlhodobá vlhkosť v uchu, kúpanie v znečistenej vode alebo časté používanie vatových tyčiniek, ktoré môžu poškodiť pokožku zvukovodu.
Ako prevenciu pri konzultácii s pacientom odporúčame po plávaní uši jemne osušiť, nenechávať v nich vodu a nečistiť ich agresívne vatovými tyčinkami. Pri pretrvávajúcich bolestiach alebo výtoku je vhodné čo najskôr navštíviť lekára.
Ako dlho prežívajú baktérie a parazity vo vode?
Baktérie, vírusy a parazity dokážu vo vode prežívať od niekoľkých hodín až po mesiace, závisí to od typu mikroorganizmu, teploty vody, množstva chlóru či slnečného žiarenia. Niektoré parazity, napríklad Cryptosporidium alebo Giardia, sú veľmi odolné a v chladnej vode môžu prežiť dlhý čas aj napriek bežnej dezinfekcii.
Štúdie ukazujú, že nižšie teploty a vlhké prostredie výrazne predlžujú prežívanie mikroorganizmov vo vode. Riziko nákazy preto rastie najmä v zle udržiavaných bazénoch, stojatých vodách alebo pri nedostatočnej hygiene plavcov.
V lekárni sa preto snažíme pacientom vysvetliť význam prevencie. Pri sklone k opakovaným infekciám kože, uší či intímnych partií môže pomôcť aj vhodná podporná starostlivosť z lekárne, napríklad šetrné hygienické prípravky alebo probiotiká.
ZDROJE:
https://www.huffpost.com/entry/illness-swimming-pool_l_667f0f42e4b003e0b2e00306
https://www.apollohospitals.com/diseases-and-conditions/skin-fungus
https://www.apollohospitals.com/diseases-and-conditions/swimmer%27s-ear
https://www.evvy.com/blog/can-you-swim-with-a-yeast-infection
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4776161/
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9912523/
https://aquamobileswim.com/blog/6-times-when-you-should-avoid-swimming/
https://www.kegel8.co.uk/blogs/womens-health/swimming-intimate-health
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/swimmers-ear/symptoms-causes/syc-20351682
