Črevné parazity patria medzi najčastejšie zdravotné problémy psov a mačiek. Mnohé infekcie prebiehajú bez výrazných príznakov, no napriek tomu môžu negatívne ovplyvniť zdravotný stav zvieraťa.
Medzi hlavné rizikové faktory infekcie patrí:
pobyt vo vonkajšom prostredí,
stres,
oslabený imunitný systém
a ohrozené sú aj zvieratá v nižšom veku alebo zvieratá žijúce vo väčších skupinách.
K nákaze môže dôjsť viacerými spôsobmi. Zviera sa môže infikovať:
pri kontakte s kontaminovaným prostredím,
konzumáciou tepelne neopracovaného - surového mäsa alebo ulovenej koristi,
ale aj prostredníctvom vajíčok parazitov, ktoré si nevedomky môžeme priniesť na obuvi, či oblečení.
Preto je veľmi dôležité, aby sa preventívne ošetrovali aj také zvieratá, ktoré žijú výlučne v domácom prostredí.
Čo sú črevné parazity?
Endoparazity, teda vnútorné parazity, sú organizmy, ktoré žijú v tele hostiteľa a využívajú ho ako zdroj potravy a prostredie na svoj život a rozmnožovanie. Črevné parazity osídľujú tráviaci trakt zvierat a u psov a mačiek môžu spôsobovať rôzne zdravotné problémy - od miernych tráviacich ťažkostí až po závažné ochorenia, najmä u šteniatok, mačiatok, alebo oslabených jedincov.
Samotná prítomnosť parazitov v tráviacom trakte automaticky neznamená, že zviera bude prejavovať klinické príznaky. Pri nízkej intenzite infekcie a dobrom imunitnom systéme sa príznaky prejaviť nemusia. Závažnosť ochorenia závisí od druhu parazita, ale aj veku zvieraťa, jeho celkovej kondície a výživového stavu. Kvôli takýmto jedincom je prevencia viac ako dôležitá, pretože aj keď sa u nich neprejavujú žiadne príznaky, môžu tieto parazity ďalej prenášať.
Aké črevné parazity sa najčastejšie vyskytujú u psov a mačiek?
Parazit | Spôsob nákazy | Príznaky | Riziko pre človeka | Prevencia |
škrkavky | požitie vajíčok z prostredia, prenos z matky, korisť | hnačka, vracanie, nafúknuté brucho | áno | pravidelné odčervovanie a hygiena prostredia |
pásomnice (dipylidium) | prehltnutie infikovanej blchy | často bez príznakov, hnačka | áno | prevencia proti blchám |
pásomnice (taenidae) | konzumácia surového mäsa | často bez príznakov, hnačka, tzv. sánkovanie | áno (niektoré druhy) | dostatočná tepelná úprava mäsa |
pásomnice (echinococcus) | konzumácia infikovanej koristi | často bez príznakov, hnačky, koliky | áno - veľmi významné | tepelná úprava mäsa, pravidelné odčervenie |
machovce | požitie vajíčok s prostredia, prenos z matky, korisť | hnačka, anémia, anorexia | áno | hygiena prostredia, odčervovanie |
bičíkovce | konzumácia infikovaných vajíčok | hnačky s prímesou krvi | áno | hygiena prostredia |
Giardia | kontaminovaná voda alebo krmivo | často bez príznakov, u mladých hnačka, anorexia | áno | hygiena prostredia, posilnenie imunity |
kokcídie | požitie oocýst s prostredia | u mladých hnačka | nie | hygiena prostredia |
Škrkavky
Toxocara canis (pes, líška) a Toxocara cati (mačka)
Spôsob prenosu:
1. transplacentárny - z matky cez placentu do plodu
2. laktogénny - mláďatá sa nakazia mliekom od matky
3. Perorálne - požitím lariev, vajíčok z prostredia alebo koristi
Klinické príznaky: hnačky, vracanie, zväčšené brucho, nechutenstvo, apatia
Diagnostika: koprológia - vyšetrenie trusu - nález typických vajíčok
Terapia: Dehelmintizácia (odčervenie) šteniat a matky podľa odporúčanej schémy
Prevencia: pravidelné odčervovanie šteniat aj matky a dospelých psov a mačiek. Dodržiavanie hygienických opatrení - odstraňovanie výkalov a hygiena prostredia.
Pásomnice
Diphylidium caninum (pes, mačka, líšky, príležitostne človek), D. sexcoronatum (mačky)
Spôsob prenosu: hostiteľ sa nakazí prehltnutím blchy alebo švoly
Klinické príznaky: Malé množstvo pásomníc môže byť bez príznakov, avšak pri ťažkých infekciách sa vyskytuje hnačka, kolikové bolesti, chudnutie. Šteniatka môžu mať zväčšené bruško. Články uvoľňujúce sa s konečníka vyvolávajú svrbenie, čo sa prejavuje šúchaním po zemi, tzv. sánkovaním.
Diagnostika: nález charakteristických článkov na srsti alebo v truse. Koprologické vyšetrenie
Terapia: odčervenie
Prevencia: insekticídy, hygiena prostredia
Taenia hydatigena (psy), T. pisiformis (psy, vlky), T. taeniaeformis (mačka), T. multiceps (psy), T. serialis (psy)
Spôsob prenosu: konzumácia surového mäsa
Klinické príznaky: pri malom počte pásomní a dobrom výživovom stave môže byť zviera bez príznakov. Pri závažnejšej infekcii pozorujeme hnačku, nechutenstvo, chudnutie a tzv. sánkovanie
Diagnostika: koprologické metódy
Terapia: odčervenie
Prevencia: neskrmovať surové mäso, pravidelné odčervenie
Echinococcus granulosus (pes a psovité šelmy), E. multilocularis (líška, pes, mačka)
Spôsob prenosu: Zviera sa nakazí konzumáciou infikovanej koristi. Človek sa môže nakaziť pojedanim neumytého ovocia, zeleniny alebo lesných plodov znečistených trusom líšok.
Klinické príznaky: Ochorenie môže prebiehať bez príznakov alebo sa vyskytnú hnačky, nechutenstvo, kolikové bolesti.
Diagnostika: koprologické metódy - vyšetrenie z trusu zvierat
Terapia: odčervenie
Prevencia: V oblastiach, kde vieme, že sa toto ochorenie vyskytuje obmedziť voňý pohyb zvierat
Obe pásomnice predstavujú vysoké riziko pre človeka! U ľudí sa vyskytuje vo forme larvocýst - mechúrikov, ktoré sa môžu nachádzať najčastejšie v pečeni, ale aj v mozgu alebo iných orgánoch, čo môže byť životu nebezpečné.
Prevenciou je dôsledné umývanie lesných plodov, poprípade ovocia a zeleniny.
Machovce
Ancylostoma caninum (pes, líška), A. tubaeformae (mačka), A. duodenale (pes, mačka, človek), A. brasiliense (pes, mačka), Urcinaria stenocephala (pes, mačka, líška), Necator americanus (človek, pes)
Spôsob prenosu: konzumácia infikovaných vajíčok, cez kožu, mláďatá sa môžu nakaziť od matky ako plod, alebo pitím materského mlieka
Klinické príznaky: anémia, krvavá hnačka, anorexia, chudnutie a slabosť. Pri infekcii cez kožu sa môže vyskytnúť zápal kože a svrbenie.
Diagnostika: koprologické vyšetrenie trusu
Terapia: odčervenie
Prevencia: hygiena chovných priestorov, pravidelné odstraňovanie trusu, pravidelné odčervovanie
Bičíkovce
Trichuris vulpis (pes, líška), T. campanula, T. serrata (mačka)
Spôsob prenosu: konzumácia infikovaných vajíčok s prostredia
Klinické príznaky: hnačky s prímesou krvi, anémia, chudnutie.
Diagnostika: koprologické vyšetrenie trusu a nález vajíčok
Terapia: odčervenie
Prevencia: vajíčka likviduje sucho a slnečné žiarenie - hygiena prostredia
Giardia
Giardia intestinalis (pes, mačka, človek)
Spôsob infekcie: infekcia sa šíri cystami v kontaminovanej vode a krmive.
Klinické príznaky: postihnuté sú väčšinou mláďatá - hnačka striedajúca sa so zápchou, svetlé výkaly s obsahom hlienu, nafukovanie, strata hmotnosti
Diagnostika: podľa klinických príznakov, laboratórnych vyšetrení, ale presná diagnostika je pomocou nálezu cýst v truse
Terapia: liečba symptómov a dôsledné odčervenie podľa odporúčania veterinárneho lekára
Prevencia: hygiena prostredia - čisté a suché prostredie, posilnenie imunity
Kokcídie
Isospora canis, I.ohionensis, I. burrowsi, I. neorivolta (pes)
Isospora felis, I. rivolta (mačka)
Spôsob prenosu: kontaminované krmivo, zožratie koristi
Klinické príznaky: vyskytujú sa najmä u šteniat a mačiat - hnačky, anorexia, apatia
Diagnostika: koprologické vyšetrenie
Terapia: liek toltrazuril
Prevencia: hygiena prostredia, neskrmovať surové mäso
Cryptosporidium felis (mačka), Cryptosporidium canis (pes)
Klinické príznaky: vodnatá hnačka, nechutenstvo, strata hmotnosti, často u zvierat so zníženou imunitou
Diagnostika: nález typických oocýst v truse
Terapia: účinná terapia nie je známa - symptomatická liečba plus antibiotiká
Prevencia: hygiena chovu
Ako sa pes alebo mačka nakazí črevnými parazitmi?
Črevné parazity sa môžu prenášať rôznymi spôsobmi. Riziko nákazy vyplýva z rôznych faktorov ako sú vek, životný štýl, kontakt s inými zvieratami alebo hygienické podmienky, v ktorých sa zviera nachádza. Niektoré parazity sa môžu prenášať aj priamo od matky, iné pochádzajú z kontaminovaného prostredia alebo požitím medzihostiteľa.
Kontakt s kontaminovaným prostredím
Veľká časť črevných parazitov sa vylučuje v truse vo forme vajíčok, lariev alebo oocýst. Tie môžu dlhší čas prežívať v pôde, na tráve, vo vode, v piesku, či v chovných zariadeniach. K nákaze najčastejšie dochádza orofekálnou cestou - olizovanie labiek alebo srsti, čuchanie alebo olizovanie zeme, či priamo požitie kontaminovaného materiálu.
Najvyššie riziko predstavujú miesta s vysokou koncentráciou zvierat, ako sú psie parky, výbehy, útulky, chovateľské stanice alebo miesta, kde nie sú pravidelne odstraňované výkaly. Týmto spôsobom sa prenášajú napríklad škrkavky, machovce, bičíkovce, kokcídie, či giardie.
Blchy ako prenášače pásomníc
Unikátnou formou prenosu parazitov u psov a mačiek je nakazenie sa cez blchu alebo švoly. Nakazené zviera vylučuje vajíčka pásomnice diphylidium caninum v stolici alebo spontánne cez análny otvor. Larvy bĺch alebo švol sa týmito vajíčkami živia a v ich tele sa vyvíja tzv. cysticerkoid.
Pes alebo mačka sa samotným uhryznutím blchy nenakazí. K infekcii dochádza až vtedy, keď zviera pri čistení alebo hryzení svrbiacich miest náhodne prehltne infikovanú blchu, či švolu. V čreve sa z cysterkoidu vyvinie dospelá pásomnica. Preto je pri účinnej liečbe diphylidiózy potrebné myslieť aj na kontrolu bĺch.
Lov hlodavcov a iných voľne žijúcich zvierat
Mačky a psy, ktoré majú prístup do exteriéru sa môžu nakaziť lovom a konzumáciou hlodavcov, vtáčikov, či iných voľne žijúcich zvierat. Tieto živočíchy často slúžia ako medzihostitelia parazitov - prebieha v nich časť vývinového cyklu.
Po požití infikovanej koristi sa v tráviacom trakte vyvinie dospelý parazit. Týmto spôsobom sa prenášajú niektoré pásomnice alebo aj niektoré druhy kokcídií. Dôležité je si uvedomiť, že ulovené zviera nemusí vykazovať žiadne príznaky ochorenia.
Konzumácia surového mäsa
Konzumácia surového alebo nedostatočne tepelne opracovaného mäsa predstavuje ďalší spôsob možnej nákazy parazitmi. V tomto prípade najčastejšie pásomnicami alebo kokcídiami.
Riziko sa týka najmä mäsa z voľne žijúcich zvierat alebo z mäsa neznámeho pôvodu. Pri kŕmení surovou stravou je preto dôležité zháňať suroviny z overených zdrojov a dodržiavať základné hygienické zásady pri manipulácii s mäsom.
Prenos zo suky alebo mačky na mláďatá
Niektoré črevné parazity sa môžu prenášať z matky na mláďatá ešte pred narodením (u psov). Parazit sa dostane do maternice a odtiaľ do placenty odkiaľ nakazí plod.
Počas obdobia dojčenia sa taktiež môžu šteniatka a v tomto prípade aj mačiatka nakaziť parazitmi cez mlieko od matky. Tieto cesty prenosu sú charakteristické pre škrkavky alebo machovce.
Práve z tohto dôvodu sa výrazne odporúča pravidelné odčervovanie gravidných a dojčiacich samíc podľa odporúčania veterinárneho lekára, ale aj včasné odčervenie šteniat a mačiat podľa odporúčaných schém.
Aké sú príznaky črevných parazitov
príznak | Čo môže znamenať |
hnačka | najčastejší príznak, akútna alebo chronická, niekedy s prímesou hlienu alebo krvi |
vracanie | pri silnej infekcii u šteniat alebo mačiat |
chudnutie | parazity odoberajú potrebné živiny alebo poškodzujú črevo. Zviera môže chudnúť aj pri dobrom príjme potravy |
matná srsť | Výsledok horšieho vstrebávania živín |
šúchanie sa zadkom po zemi | spôsobené svrbením análneho otvoru |
viditeľné červy alebo články vo výkaloch | jasný dôvod na odčervenie |
nafúknuté brucho | typické ,,škrkavkové,, brucho u šteniat alebo mačiat |
únava a apatia | pri silnejšej infekcii môže dochádzať k anémii pri niektorých parazitoch |
spomalený rast u šteniat a mačiat | dlhodobá infekcia môže nepriaznivo ovplyvniť vývoj a rast mladých zvierat |
Mnohé dospelé psy a mačky môžu byť infikované črevnými parazitmi aj bez akýchkoľvek viditeľných príznakov. Neprítomnosť klinických príznakov preto nevylučuje infekciu.
Tráviace problémy
Tráviace ťažkosti patria medzi najčastejšie prejavy črevných parazitóz. Môžu sa objaviť hnačky, vracanie, nafukovanie alebo kolikové bolesti brucha. Niektoré parazity poškodzujú črevnú sliznicu, iné odoberajú živiny alebo spôsobujú zápal tráviaceho traktu. V závažnejších prípadoch sa môže vo výkaloch objaviť hlien alebo krv.
Chudnutie napriek dobrej chuti do jedla
Parazity využívajú živiny prijaté potravou na svoj rast a rozmnožovanie. Napadnuté zviera preto môže postupne chudnúť aj napriek tomu, že prijíma dostatok krmiva alebo má dokonca zvýšenú chuť do jedla. Tento príznak býva typický najmä pri dlhodobejších infekciách.
Matná srsť
Dlhodobé napadnutie črevnými parazitmi môže viesť k zhoršenému vstrebávaniu živín, vitamínov a minerálnych látok. Výsledkom je matná, lámavá alebo neupravená srsť a zhoršená kvalita kože. U mladých zvierat môže byť zároveň spomalený rast a horší celkový vývoj.
Únava a apatia
Pri silnejšej parazitárnej infekcii môže byť zviera menej aktívne, viac spať a strácať záujem o hru alebo pohyb. Niektoré parazity spôsobujú aj chudokrvnosť, čo sa prejavuje slabosťou, bledými sliznicami a zníženou výkonnosťou.
Viditeľné červy alebo články
Niektoré druhy parazitov môžu byť viditeľné vo výkaloch alebo v okolí análneho otvoru. Škrkavky pripomínajú tenké biele až žltkasté červy, zatiaľ čo články pásomníc vyzerajú ako malé zrnká ryže. Ich prítomnosť je jednoznačným dôvodom na návštevu veterinárneho lekára.
Šúchanie zadkom po zemi
Takzvané „sánkovanie“ vzniká vtedy, keď zviera pociťuje svrbenie alebo podráždenie v okolí konečníka. Jednou z možných príčin sú články pásomníc uvoľňujúce sa z análneho otvoru. Treba však myslieť na to, že šúchanie zadkom môže byť spôsobené aj zápalom alebo upchatím análnych vačkov či inými ochoreniami.
Ako zistiť, či má pes alebo mačka parazity?
Pri infekcii tráviaceho traktu spôsobenej parazitmi sú prítomné nešpecifické príznaky alebo dokonca môže infekcia prebiehať úplne bez príznakov s tým, že jedinec vylučuje parazity, vajíčka alebo oocysty do prostredia. Preto nie je možné jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť parazitárne ochorenie. Existuje ale niekoľko spoľahlivých vyšetrovacích metód.
Vyšetrenie stolice
Veľká časť parazitov sa lokalizuje v tráviacom trakte alebo orgánoch s ním spojených. Vajíčka, oocysty alebo larvy sa vylučujú do vonkajšieho prostredia prostredníctvom fekálií. Vzorky stolice sa vyšetrujú pohľadom (ak sú v stolici prítomné červy alebo články pásomnice), a podľa požadovaného vyšetrenia sa zvolí vhodná metóda. Ďalej sa využíva mikroskopické vyšetrenie, kde hľadáme špecifické vajíčka.
Na koprologické vyšetrenie je potrebná čerstvá vzorka trusu a je postačujúca aj v malom množstve od 3 do 10g.
Veterinárne vyšetrenie
Počas vyšetrenia veterinárny lekár najprv skúma podrobnú anamnézu zvieraťa, ako je jeho vek, životné podmienky, čím je kŕmený a samozrejme zhodnotí klinické príznaky.
Nasleduje klinické vyšetrenie, pri ktorom veterinár posúdi celkový zdravotný stav zvieraťa, výživový stav, hydratáciu, telesnú teplotu a vyšetrí brušnú dutinu pohmatom.
Na potvrdenie alebo vylúčenie parazitárnej infekcie môže odporučiť ďalšie diagnostické vyšetrenia, najčastejšie koprologické vyšetrenie stolice. V niektorých prípadoch sa využívajú aj špecifické antigénové testy, PCR vyšetrenie alebo krvné testy, najmä ak je podozrenie na parazity, ktoré sa vo vzorke trusu nemusia zachytiť.
Prečo nestačí čakať na viditeľné červy
Mnohokrát sa majitelia domnievajú, že ak v stolici nie je prítomný parazit, tak zviera tento problém nemá. Neprítomnosť parazitov v stolici ale nemusí znamenať, že zviera nie je infikované. Dospelé jedince parazitov žijú v tráviacom trakte a do stolice vylučujú len vajíčka alebo oocysty, ktoré nie sú viditeľné voľným okom.
Pes alebo mačka teda môžu byť nakazené parazitmi a to často prebieha bez príznakov alebo s miernymi klinickými príznakmi. Počas neliečeného obdobia však vylučujú do prostredia infikované vajíčka alebo oocysty, čo vedie k šíreniu nákazy. Preto je pravidelné odčervovanie prípadne včasná diagnostika veľmi dôležitá.
Liečba črevných parazitov
Liečba črevných parazitov spočíva v podaní antiparazitárnych liekov (antihelmintiká alebo antiprotozoika), ktoré ničia alebo odstraňujú parazity z organizmu zvieraťa. Výber vhodného prípravku závisí od druhu parazita, veku a zdravotného stavu zvieraťa, jeho hmotnosti a spôsobu života. Nie všetky prípravky účinkujú proti všetkým parazitom, preto je dôležité zvoliť správnu liečbu na základe odporúčania veterinárneho lekára.
Odčervovacie tablety
Odčervovacie tablety sú jednou z najčastejších metód liečby a prevencie črevných parazitov u psov a mačiek a pri správnom dávkovaní majú vysokú účinnosť.
Účinné látky v tabletách narúšajú životné funkcie parazitov, čím ich usmrtia alebo spôsobia vylúčenie parazita z organizmu.
Sú vhodnou voľbou pri preventívnom odčervovaní ako aj pri liečbe parazitárnej infekcie. Dobre sa dávkujú a sú vhodné najmä pre zvieratá, ktoré nemajú problém prijímať tablety. Dávkovanie závisí od hmotnosti pacienta. Poddávkovanie lieku môže viesť k nedostatočnému účinku lieku.
Medzi najčastejšie používané odčervovacie tablety patria napríklad pre psy:
a pre mačky:
Odčervovacie pasty
Odčervovacia pasta je alternatívou k tabletám a má aj rovnaký účinok, líši sa len formou. Je vhodná pre šteniatka a mačiatka alebo pre zvieratá s nižšou hmotnosťou, kde je oveľa jednoduchšie nastaviť správnu dávku podľa hmotnosti.
Z odčervovacích pást je odporúčaná napríklad CANIVERM pasta, ktorá je pre psy aj mačky.
Spot-on prípravky
Sú to prípravky, ktoré sa aplikujú na kožu zvieraťa, najčastejšie medzi lopatky alebo pozdĺž chrbtice, kde sa účinná látka distribuuje do krvného obehu alebo tkanív. Spot-on prípravky sú spravidla kombináciou ochrany proti endoparazitom, ale aj ektoparazitom ako napríklad blchy alebo kliešte. Treba si však dať pozor, lebo nie každý spot-on prípravok je určený aj na liečbu vnútorných parazitov.
Medzi často používané spot-on prípravky pre psy patrí:
a pre mačky:
Kedy je potrebné liečbu zopakovať
Mnoho antiparazitárnych prípravkov účinkuje iba na dospelé jedince parazitov, avšak v čreve sa nachádzajú aj larvy alebo vajíčka, ktoré ešte nie sú vyvinuté. Preto je potrebné podanie antiparazitík zopakovať pri pozitívnom náleze parazitov v stolici približne o 2-3 týždne. Alebo u zvierat, ktoré sú skrmované surovým mäsom, či mäsom neznámeho pôvodu.
Kľúčom k úspešnej liečbe parazitárnej infekcie nie je len samotná terapia antiparazitikami, ale aj dôsledná hygiena prostredia, v ktorom sa zviera nachádza.
Keďže nie všetky lieky účinkujú na všetky druhy parazitov, je dôležité sa poradiť s veterinárnym lekárom o vhodnom prípravku.
Ako často odčervovať psa a mačku
Zviera | Spôsob života | Odporúčaná schéma |
pes žijúci v interiéri | žije v interiéri bez kontaktu so zvieratami, nie je kŕmený surovým mäsom a neloví | ošetrenie 1-2 krát ročne |
žije v interiéri bez kontaktu so zvieratami, nie je kŕmený surovým mäsom a neloví ale požiera vonku trávu | ošetrenie 4 krát ročne | |
pes žijúci v exteriéri | žije v exteriéri, má kontakt s inými psami a prejavuje lovecké správanie alebo je kŕmený surovým mäsom | ošetriť 4 - 12 krát ročne |
šteňatá | Prvýkrát na 14. deň po narodení, potom každé 2 týždne až do 2 týždňov po odstavení. | |
gravidné suky | Na zníženie rizika prenosu na šteňatá môžu byť gravidné suky s rizikovej skupiny odčervené podávaním fenbendazolu denne od 40. dňa gravidity až do 2. dňa po pôrode. | |
laktujúce suky | Odčerviť pri prvom ošetrení šteniat (2 týždne po pôrode). | |
psy napadnuté blchami | Jednorazovo pri potvrdenej infestácii. | |
mačky žijúce v interiéri | ošetrenie 1-2 krát ročne | |
mačky žijúce v exteriéri | ošetrenie 4-12 krát ročne | |
laktujúca mačka | Odčerviť pri prvom ošetrení mačiatok (3 týždne po pôrode). | |
mačka kŕmená surovým mäsom | ošetrenie minimálne 4 krát ročne | |
mačka napadnutá blchami | Jednorazovo pri potvrdenej infestácii. | |
Šteniatka
Prvé odčervenie šteniat sa robí na 14. deň po narodení a potom sa opakuje každé 2 týždne až do 2 týždňov po odstavení od matky. Ak pretrváva zvýšené riziko infekcie, šteňatá sa ošetrujú raz za mesiac až do veku šiestich mesiacov.
Mačiatka
Mačiatka sa prvýkrát začínajú odčervovať vo veku troch týždňov a potom sa ošetrenie opakuje každé 2 týždne až do odstavenia od matky.
Ak pretrváva riziko infekcie (napr. možnosť neobmedzeného pohybu), ošetrujú sa ďalej aspoň raz za mesiac až do veku šiestich mesiacov.
Dospelé psy
Dospelé psy sa antiparazitárne ošetrujú 1-12 krát podľa nastaveného životného štýlu. Ak pes žije v interiéri bez výrazného stretu s vonkajším prostredím, inými zvieratami a nie je kŕmený surovým mäsom je vhodné ho ošetriť aspoň 1-2 krát za rok, zatiaľ čo pes, ktorý má často voľný pohyb v exteriéri, stretáva sa s inými zvieratami alebo žije v skupine zvierat alebo je kŕmený surovým mäsom, či loví a následne korisť aj zje patrí do najrizikovejšej skupiny a preto je potrebné, aby bol odčervený aspoň 4-12 krát do roka.
Dospelé mačky
Pri dospelých mačkách, ktoré sa pohybujú v exteriéri nie je možné vylúčiť stret s inými zvieratami a konzumáciu ulovenej zveri. Preto je potrebné takéto mačky ošetrovať v schéme 4 - 12 krát do roka vhodnými antiparazitikami. Mačky pohybujúce sa v exteriéri je odporúčané ošetrovať aj proti ektoparazitom, keďže tie môžu byť tiež zdrojom parazitárnej infekcie.
Gravidné a dojčiace samice
Keďže prenos parazitov sa môže uskutočniť aj transplacentárne (u psov) alebo cez prijímané mlieko pri dojčení, je veľmi dôležité myslieť na ošetrenie matky počas gravidity a aj laktácie.
Na zníženie rizika prenosu na šteňatá môžu byť gravidné suky odčervené makrocyklickými laktónmi okolo 40. a 55. dňa gravidity alebo podávaním fenbendazolu denne od 40. dňa gravidity až do 2. dňa po pôrode. Laktujúce suky je vhodné odčerviť pri prvom odčervovaní šteniat.
Gravidná mačka sa môže jednorazovo ošetretriť emodepsidom vo forme spot-on prípravku približne sedem dní pred očakávaným pôrodom, čo zabraňuje laktogénnemu prenosu lariev Toxocara cati na mačiatka.
Laktujúca mačka sa odporúča odčerviť spolu s mačiatkami na 3 týždeň po pôrode.
Ako predchádzať črevným parazitom?
Preventívne opatrenie | Prečo je dôležité? |
Pravidelné odčervovanie | pomáha eliminovať črevné parazity a znižuje riziko ich šírenia |
Ochrana proti blchám | blchy sú medzihostiteľom pásomnice psej (diphylidium caninum) |
Pravidelné odstraňovanie exkrementov | znižuje kontamináciu prostredia vajíčkami a larvami parazitov |
Hygiena misiek a pelechu | pomáha obmedziť prenos niektorých parazitov a opakovanú nákazu |
Vyhýbanie sa skrmovaniu surového mäsa | znižuje riziko prenosu parazitov |
Pravidelné veterinárne kontroly | umožňujú včas odhaliť infekciu a zvoliť vhodnú liečbu |
Pravidelné odčervovanie
Pravidelné odčervovanie patrí medzi najúčinnejšie spôsoby prevencie črevných parazitov psov a mačiek. Takto získate istotu, že aj zviera bez klinických príznakov bude ošetrené.
O vhodnom prípravku a frekvencii sa treba poradiť veterinárny lekár.
Ochrana proti blchám
Blchy nie sú len nepríjemné, ale môžu prenášať pásomnicu tak, že zviera prehltne infikovanú blchu. Preto netreba zabúdať na prevenciu aj voči ektoparazitom, resp. pri každom napadnutí blchami ihneď uvažovať aj o antiparazitárnej liečbe.
Hygiena misiek a pelechu
Misky na vodu a krmivo ako aj peliešok je vhodné pravidelne udržiavať čisté. Hoci sa väčšina parazitov neprenáša priamo z pelechu, dobrá hygiena znižuje množstvo infekčných štádií z prostredia a pomáha tak obmedziť opakovanú nákazu.
Zber exkrementov
Pravidelné odstraňovanie výkalov z dvora alebo pri venčení znižuje kontamináciu prostredia a je to dôležité nielen pre ochranu vlastného zvieraťa, ale aj iných psov, mačiek, či ľudí.
Vyhýbanie sa surovému mäsu alebo mäsu neznámeho pôvodu
Surové mäso môže obsahovať vývojové štádiá niektorých parazitov. Najúčinnejšou prevenciou je také mäso uvariť, alebo si vyberať mäso z overených zdrojov.
Veterinárne kontroly
Veterinárne kontroly umožňujú včas odhaliť parazitárne ochorenia. Veterinárny lekár vie odporučiť vhodný plán odčervenia.
Môžu sa črevné parazity preniesť na človeka?
Áno. Niektoré druhy črevných parazitov sú prenosné na človeka a môžu predstavovať väčšie, či menšie riziko v závislosti od druhu parazita. Pri niektorých druhoch človek predstavuje náhodného hostiteľa, v ktorého organizme sa vyvíjajú alebo migrujú larválne štádiá.
Veľmi nebezpečná je aj larvocysta pásomnice Echinococcus granulosus, ktorá migruje a vytvára cysty v pečeni, pľúcach alebo v mozgu, čo môže byť mimoriadne závažné. Najvýznamnejšie zoonózy - ochorenia, ktorými sa môže nakaziť človek od zvierat sú spôsobené Toxocarami, Echinococcmi a giardiou.
Zvýšenú opatrnosť treba mať pri deťoch, pretože si často vkladajú ruky do úst, nedodržiavajú dôsledné hygienické návyky a často sa hrajú na zemi, či v pieskoviskách, ktoré sú častým zdrojom infekcie.
Najčastejšie chyby pri odčervení psa a mačky
Pri odčervovaní psov a mačiek sa majitelia často dopúšťajú chýb, ktoré môžu znížiť účinnosť liečby. Najčastejšou je podávanie odčervovacích prípravkoch až vtedy, keď sa objavia viditeľné červy v stolici alebo vážnejšie klinické príznaky. Mnohé črevné parazity však môžu byť prítomné aj bez prítomnosti klinických príznakov. Preto je dôležitá prevencia alebo vyšetrenie veterinárnym lekárom.
Ďalšou zásadnou chybou je nesprávne dávkovanie. Nižšia ako doporučená dávka je často neúčinná. Preto treba zviera odčervovať podľa aktuálnej hmotnosti.
Majitelia tiež zabúdajú na súčasné ošetrenie proti ektoparazitom ako sú blchy.
V domácnosti s viacerými zvieratami je potrebné myslieť na to, že pri potvrdenej infekcii je odporúčané ošetriť všetky zvieratá, nielen tie s klinickými príznakmi.
Nie každý odčervovací prípravok je vhodný pre každé zviera. Líšia sa účinnými látkami aj spektrom účinku. Nie je vhodné používať nesprávny prípravok, pretože nemusí mať požadovaný účinok.
Kedy navštíviť veterinárneho lekára?
Kedy spozornieť?
Veterinárneho lekára navštívte čo najskôr, ak sa u vášho psa alebo mačky objaví niektorý z týchto príznakov:
krv v stolici
silná alebo dlhotrvajúca hnačka
opakované vracanie
odmietanie potravy
výrazne chudnutie aj pri zachovanom apetíte
apatické šteňa alebo mača
nafúknuté bruško u šteniat alebo mačiat
viditeľné parazity v stolici alebo vo zvratkoch
podozrenie na parazitárnu infekciu
Hoci mnohé parazitárne infekcie prebiehajú bez výrazných klinických príznakov, môžu viesť k závažným zdravotným komplikáciám a najviac ohrozenou skupinou sú jedince nízkeho veku alebo také, ktoré majú narušený imunitný systém. Ak sa objaví hociktorý z popísaných klinických príznakov, je potrebné navštíviť veterinárneho lekára, ktorý odporučí vhodnú liečbu.
Najčastejšie otázky (FAQ)
Môže mať parazity aj bytová mačka?
Áno. Aj mačka, ktorá nevychádza von sa môže nakaziť parazitmi. Vajíčka parazitov si môžeme priniesť na obuvi, či oblečení domov. Niektoré parazity prenášajú hlodavce, či hmyz. Aj keď interiérové mačky nie sú najrizikovejšia skupina, stále je dôležité nezanedbávať prevenciu.
Sú črevné parazity nebezpečné pre ľudí?
Niektoré druhy môžu predstavovať riziko aj pre človeka, najmä malé deti, či pre ľudí s oslabenou imunitou. Riziko nákazy výrazne znižuje pravidelné odčervovanie zvierat, zber exkrementov a dôsledná hygiena rúk.
Môžem kúpiť odčervovací prostriedok aj bez receptu?
Áno. Niektoré prípravky sú voľne dostupné a je možné si ich kúpiť v lekárni. Ak si nie ste istí, neváhajte sa poradiť s veterinárnym lekárom.
Pomáha ochrana proti blchám aj proti pásomniciam?
Áno, ale nepriamo. Blchy môžu prenášať pásomnicu z rodu Diphylidium, preto pravidelná ochrana proti blchám výrazne znižuje riziko nákazy. Nenahrádza však samotné odčervenie.
Kedy po odčervení zmiznú parazity?
Účinok väčšiny odčervovacích prípravkov nastupuje krátko po podaní. Parazity sú z organizmu odstránené počas niekoľkých dní a často je možné ich pozorovať v stolici. V takom prípade je vždy potrebné ošetrenie antiparazitikami zopakovať o 2 týždne.
Dá sa infekcii úplne predísť?
Úplne nie. Pravidelným odčervovaním alebo vyšetrením trusu, ochranou proti blchám, dodržiavaním hygieny a zberom exkrementov však možno riziko nákazy výrazne znížiť.
Zdroje:
https://www.esccap.org/uploads/docs/zmsrpzid_1499_ESCCAP_MG1__Slovak_v2.pdf
https://www.esccap.org/uploads/docs/biu0jhej_0778_ESCCAP_GL1__English_2025_v21_1p.pdf
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12831248/
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S240593902500019X
Bowman, D. D. Georgis' Parasitology for Veterinarians. 11th ed. Elsevier, 2021.
Taylor, M. A., Coop, R. L., Wall, R. L. Veterinary Parasitology. 5th ed. Wiley Blackwell, 2021.
Letková, Goldová, Kočišová, Základy protozoológie, 1.vydanie, Košice, 2010
Letková, Kočišová, Goldová, Základy helmintológie, 1.vydanie, Košice 2010
Letková, Čisláková a kol., Laboratórne diagnostické metódy vo veterinárnej parazitológii, Košice, 2010
