Zápal pľúc môže spočiatku pripomínať bežné prechladnutie, no jeho priebeh býva podstatne závažnejší. Okrem kašľa a horúčky sa môže objaviť aj dýchavičnosť, bolesť na hrudníku či výrazná únava. Rizikový je najmä pre malé deti, seniorov a ľudí s oslabenou imunitou. Včasné rozpoznanie príznakov a správna liečba výrazne znižujú riziko komplikácií.
Zápal pľúc sa nemusí prejaviť len silným kašľom – varovným príznakom môže byť aj dýchavičnosť alebo bolesť na hrudníku.
Pneumóniu môžu spôsobovať baktérie, vírusy, ale aj plesne či vdýchnutie cudzích látok.
Vírusová a bakteriálna pneumónia sa líšia príčinou aj spôsobom liečby.
Antibiotiká sú účinné iba pri bakteriálnom zápale pľúc.
U detí a seniorov môžu byť príznaky menej typické, preto je dôležité ich včas rozpoznať.
Na potvrdenie diagnózy sa často využíva posluch pľúc, RTG hrudníka a krvné vyšetrenia.
Dýchavičnosť, bolesť na hrudníku alebo zmätenosť patria medzi príznaky, ktoré si vyžadujú okamžité lekárske vyšetrenie.
Rekonvalescencia môže trvať aj niekoľko týždňov, aj keď sa budete cítiť lepšie skôr.
Očkovanie proti chrípke a pneumokokom patrí medzi najúčinnejšie spôsoby prevencie zápalu pľúc.
Čo je zápal pľúc (pneumónia)?
Ide o infekciu, ktorá zasiahne samotné pľúcne tkanivo a môže človeka vyradiť na niekoľko týždňov. Spôsobiť ho môžu baktérie, vírusy, menej často plesne alebo vdýchnutie potravy či žalúdočného obsahu do dýchacích ciest.
V lekárni sa často stretávame s tým, že pacient príde s kašľom, teplotou a únavou a myslí si, že ide o bežnú virózu. Pri zápale pľúc však býva stav výraznejší pretože človek je slabý, zadýchava sa, môže ho bolieť na hrudníku a niekedy má pocit, že sa nevie poriadne nadýchnuť.
Náchylnejšie sú najmä malé deti, seniori, fajčiari, ľudia s astmou, CHOCHP, ochoreniami srdca, cukrovkou alebo oslabenou imunitou. Zápal pľúc však môže dostať aj inak zdravý človek, napríklad ako komplikáciu chrípky alebo iného respiračného ochorenia.
Čo sa deje v pľúcach pri zápale pľúc?
Predstavte si pľúca ako množstvo drobných mechúrikov, cez ktoré sa kyslík dostáva do krvi. Pri zápale pľúc sa tieto mechúriky zapália a môžu sa zaplniť tekutinou alebo hnisom. Pľúca potom nepracujú tak ľahko ako zvyčajne a človek musí pri dýchaní vynaložiť väčšiu námahu.
Preto sa objavuje dýchavičnosť, zrýchlené dýchanie, kašeľ alebo bolesť na hrudníku. Niekto má postihnutú len menšiu časť pľúc, u iného môže byť zápal rozsiahlejší alebo zasiahnuť obe pľúca. Aj preto môže mať pneumónia u každého pacienta trochu iný priebeh.
Prečo je zápal pľúc závažné ochorenie?
Najväčší problém je v tom, že zapálené pľúca nedokážu dostávať do krvi toľko kyslíka, koľko telo potrebuje. U mladého a inak zdravého človeka môže mať zápal pľúc miernejší priebeh, no u seniora, malého dieťaťa alebo chronicky chorého pacienta sa môže stav zhoršiť pomerne rýchlo.
Komplikácie vznikajú najmä vtedy, keď sa infekcia rozšíri, liečba sa začne neskoro alebo je organizmus oslabený. Môže dôjsť k výraznému nedostatku kyslíka, nahromadeniu tekutiny okolo pľúc, vzniku pľúcneho abscesu alebo k preniknutiu infekcie do krvi.
Preto netreba podceňovať stav, pri ktorom sa kašeľ zhoršuje, pridá sa dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, vysoká horúčka alebo výrazná slabosť.
Aké sú príčiny zápalu pľúc?
Najčastejšie ho spôsobujú baktérie alebo vírusy, no u niektorých pacientov môže byť za ochorením aj plesňová infekcia alebo vdýchnutie potravy či žalúdočného obsahu do dýchacích ciest. Od príčiny závisí aj spôsob liečby, preto nie sú antibiotiká potrebné pri každom zápale pľúc.
Lekár pri stanovení diagnózy zohľadňuje vek pacienta, jeho zdravotný stav, priebeh ochorenia aj výsledky vyšetrení. Až následne rozhodne, aká liečba bude najvhodnejšia.
Bakteriálny zápal pľúc
Bakteriálny zápal pľúc patrí medzi najčastejšie formy pneumónie u dospelých. Najčastejším pôvodcom je baktéria Streptococcus pneumoniae (pneumokok), ochorenie však môžu vyvolať aj ďalšie baktérie, napríklad Haemophilus influenzae, Mycoplasma pneumoniae alebo Staphylococcus aureus.
Často vzniká ako komplikácia po prekonanej chrípke alebo inom vírusovom ochorení, keď je organizmus oslabený a baktérie sa ľahšie dostanú do dolných dýchacích ciest. Keďže baktérie reagujú na antibiotiká, pri potvrdenej bakteriálnej pneumónii sú základom liečby práve antibiotiká.
Vírusový zápal pľúc
Vírusový zápal pľúc spôsobujú najmä respiračné vírusy, napríklad vírus chrípky, RSV, adenovírusy alebo koronavírus SARS-CoV-2. Častejšie sa vyskytuje u detí, no postihnúť môže aj dospelých, najmä počas chrípkovej sezóny.
Keďže antibiotiká na vírusy neúčinkujú, pri vírusovej pneumónii sa liečba zameriava najmä na zmiernenie príznakov, dostatočný príjem tekutín a oddych. Ak sa však k vírusovej infekcii pridruží bakteriálna infekcia, lekár môže nasadiť aj antibiotiká.
Plesňový zápal pľúc
Plesňový zápal pľúc je oveľa zriedkavejší. Najčastejšie sa objavuje u pacientov s výrazne oslabenou imunitou, napríklad počas liečby rakoviny, po transplantáciách orgánov alebo pri užívaní liekov, ktoré tlmia imunitný systém.
Na rozdiel od bakteriálnej pneumónie sa nelieči antibiotikami, ale špeciálnymi antimykotikami.
Aspiračná pneumónia
Aspiračná pneumónia vzniká vtedy, keď sa do pľúc dostane potrava, tekutina, sliny alebo žalúdočný obsah namiesto toho, aby prešli do žalúdka. Tieto látky môžu poškodiť pľúcne tkanivo a zároveň do pľúc zaniesť baktérie, ktoré následne vyvolávajú zápal.
Najčastejšie sa s ňou stretávame u seniorov, pacientov po mozgovej príhode, ľudí s poruchami prehĺtania alebo u osôb v bezvedomí. Riziko sa zvyšuje aj pri nadmernom požití alkoholu alebo niektorých liekov, ktoré znižujú bdelosť.
Typ zápalu pľúc | Najčastejšia príčina | Liečba |
Bakteriálny zápal pľúc | Baktérie (najčastejšie pneumokok) | Antibiotiká podľa odporúčania lekára |
Vírusový zápal pľúc | Chrípka, RSV, SARS-CoV-2 a ďalšie respiračné vírusy | Podporná liečba, pri komplikáciách podľa stavu pacienta |
Plesňový zápal pľúc | Plesne u pacientov s oslabenou imunitou | Antimykotiká |
Aspiračná pneumónia | Vdýchnutie potravy, tekutín alebo žalúdočného obsahu | Liečba podľa príčiny, často antibiotiká a riešenie poruchy prehĺtania |
Ako sa prenáša zápal pľúc?
Pri otázke, ako sa prenáša zápal pľúc, nie je odpoveď vždy úplne jednoznačná. Samotná pneumónia sa totiž neprenáša ako jedna konkrétna choroba. Medzi ľuďmi sa šíria najmä vírusy a baktérie, ktoré môžu u niekoho zostať príčinou bežnej infekcie dýchacích ciest, zatiaľ čo u iného sa dostanú hlbšie do pľúc a vyvolajú zápal.
Či sa z nákazy skutočne rozvinie zápal pľúc, závisí aj od obranyschopnosti človeka. Náchylnejší sú malé deti, seniori, fajčiari, ľudia s oslabenou imunitou a pacienti s chronickými ochoreniami pľúc, srdca alebo cukrovkou.
Kvapôčková infekcia
Vírusy a baktérie, ktoré spôsobujú zápal pľúc, sa môžu šíriť kvapôčkami pri kašli, kýchaní, rozprávaní alebo blízkom kontakte s chorým človekom. Nakaziť sa môžeme aj vtedy, keď sa dotkneme kontaminovaného povrchu a následne si siahneme na ústa, nos alebo oči.
To však neznamená, že každý, kto príde do kontaktu s chorým, automaticky dostane pneumóniu. U väčšiny ľudí môže infekcia prebehnúť ako nádcha, chrípka, zápal hrdla alebo zápal priedušiek. Do pľúc sa rozšíri najmä vtedy, keď je organizmus oslabený alebo nedokáže pôvodcu infekcie včas zastaviť.
Riziko prenosu pomáha znižovať pravidelné umývanie rúk, vetranie miestností, zakrývanie úst pri kašli a obmedzenie blízkeho kontaktu s chorými ľuďmi. Chorý pacient by nemal zdieľať poháre, príbory ani uteráky s ostatnými členmi domácnosti.
Prenos po vírusových ochoreniach
V lekárni sa niekedy stretávame s pacientom, ktorý povie, že chrípku už rozchodil, no po niekoľkých dňoch sa jeho stav opäť zhoršil. Práve vírusové ochorenie môže oslabiť sliznice dýchacích ciest a prirodzené obranné mechanizmy pľúc. Baktérie potom ľahšie preniknú do dolných dýchacích ciest a vyvolajú bakteriálny zápal pľúc.
Nejde teda o to, že by sa pôvodná viróza vždy priamo zmenila na zápal pľúc. Pneumónia môže byť jej komplikáciou alebo sa k vírusovej infekcii môže pridať ďalšia, tentoraz bakteriálna infekcia.
Pozornosť treba zvýšiť najmä vtedy, ak sa človek po krátkom zlepšení znovu cíti horšie, vráti sa horúčka, pribudne dýchavičnosť, bolesť na hrudníku alebo výrazná slabosť. Takéto zhoršenie už nie je vhodné riešiť iba voľnopredajnými liekmi bez lekárskeho vyšetrenia.
Je zápal pľúc nákazlivý?
Zápal pľúc môže byť nákazlivý, ak ho spôsobujú vírusy alebo niektoré baktérie, ktoré sa šíria medzi ľuďmi. Nákazlivý však nie je každý typ pneumónie. Aspiračný zápal pľúc, ktorý vznikne po vdýchnutí potravy alebo žalúdočného obsahu, sa z človeka na človeka neprenáša. Bežne sa neprenáša ani väčšina plesňových pneumónií.
Pri bakteriálnom alebo vírusovom zápale pľúc závisí dĺžka nákazlivosti od konkrétneho pôvodcu a od začatej liečby. Pri bakteriálnej pneumónii riziko prenosu po nasadení účinných antibiotík zvyčajne postupne klesá, pacient by sa však mal riadiť odporúčaniami lekára a zostať doma najmä vtedy, keď má horúčku, intenzívne kašle alebo sa celkovo necíti dobre.
Ak žijete v jednej domácnosti s pacientom so zápalom pľúc, nie je potrebné automaticky sa izolovať od každého kontaktu. Väčší pozor si však treba dávať pri malých deťoch, senioroch, tehotných ženách a ľuďoch s oslabenou imunitou, pre ktorých môže mať rovnaká infekcia závažnejší priebeh.
Aké sú príznaky zápalu pľúc?
Najčastejšie príznaky | Menej časté príznaky |
Kašeľ, suchý alebo s hlienom | Nevoľnosť a vracanie |
Horúčka a zimnica | Hnačka |
Dýchavičnosť alebo zrýchlené dýchanie | Bolesť hlavy a svalov |
Bolesť na hrudníku pri nádychu alebo kašli | Nechutenstvo |
Výrazná únava a slabosť | Zmätenosť, najmä u seniorov |
Potenie | Modrasté sfarbenie pier alebo končekov prstov pri nedostatku kyslíka |
Kašeľ pri zápale pľúc
Kašeľ pri zápale pľúc môže byť suchý, dráždivý alebo sprevádzaný vykašliavaním hlienu. Hlien môže byť číry, žltý, zelenkastý, hrdzavý alebo výnimočne s prímesou krvi. Jeho farba však sama osebe nedokáže spoľahlivo povedať, či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu.
Pacienti sa často pýtajú, či je podozrivý každý dlhotrvajúci kašeľ. Nie je. Kašeľ môže po viróze pretrvávať aj niekoľko týždňov. Väčšiu pozornosť si vyžaduje vtedy, keď sa zhoršuje, sprevádza ho horúčka, bolesť na hrudníku, výrazná slabosť alebo pocit, že sa človek nevie poriadne nadýchnuť.
Pri vlhkom kašli nie je vždy vhodné snažiť sa ho úplne potlačiť. Vykašliavanie pomáha odstraňovať hlien z dýchacích ciest. Výber lieku na kašeľ preto závisí od toho, či je kašeľ suchý alebo produktívny, a pri podozrení na zápal pľúc by nemal nahradiť vyšetrenie u lekára.
Horúčka a zimnica
Pri zápale pľúc sa často objaví horúčka, potenie a zimnica. Teplota môže vystúpiť rýchlo, najmä pri bakteriálnej infekcii, no nie je pravidlom, že musí byť vždy vysoká.
Zápal pľúc môže prebiehať aj bez horúčky. Stáva sa to častejšie u seniorov, malých detí, ľudí s oslabenou imunitou alebo pacientov, ktorí užívajú lieky na zníženie teploty. Preto nie je správne vylúčiť pneumóniu len preto, že teplomer ukazuje normálnu hodnotu.
Dôležitejší je celkový stav človeka. Ak je nezvyčajne slabý, zadýchava sa, má bolesti na hrudníku alebo je zmätený, potrebuje lekárske vyšetrenie aj bez horúčky.
Bolesť na hrudníku
Bolesť na hrudníku pri zápale pľúc býva často ostrá a zhoršuje sa pri hlbokom nádychu alebo kašli. Objavuje sa najmä vtedy, keď zápal podráždi pohrudnicu, teda tenkú blanu pokrývajúcu pľúca a vnútornú stranu hrudníka.
Pacient môže bolesť opisovať ako pichanie na jednej strane hrudníka a pre nepríjemný pocit začne dýchať plytšie. Nie každá bolesť na hrudníku však súvisí s pľúcami. Môže pochádzať aj zo srdca, svalov alebo rebier.
Dýchavičnosť
Dýchavičnosť je jeden z príznakov, ktorý netreba podceňovať. Človek môže mať pocit nedostatku vzduchu, dýchať rýchlejšie alebo sa zadýchať už pri krátkej chôdzi, rozprávaní či bežných domácich činnostiach. Pri vážnejšom priebehu môže mať problém s dýchaním aj v pokoji.
V lekárni je dôležité všímať si nielen to, čo pacient hovorí, ale aj ako rozpráva. Ak musí počas jednej vety opakovane naberať dych, je nápadne bledý, má modrasté pery alebo pôsobí zmätene, nejde o stav vhodný na samoliečbu.
Únava
Únava pri zápale pľúc býva výraznejšia než pri bežnom prechladnutí. Pacient môže mať problém vstať z postele, osprchovať sa alebo prejsť krátku vzdialenosť bez potreby oddychu. Organizmus spotrebúva veľa energie na boj s infekciou a zároveň môže byť horšie zásobený kyslíkom.
Slabosť môže pretrvávať aj po ústupe horúčky a kašľa. To neznamená, že liečba nezaberá. Pľúca aj celý organizmus potrebujú čas na zotavenie, preto by sa človek nemal hneď po prvom zlepšení vracať k športu alebo plnej fyzickej záťaži.
Ak sa únava postupne zmierňuje, zvyčajne patrí k rekonvalescencii. Ak sa však zhoršuje, pridá sa dýchavičnosť, závrat, zmätenosť alebo pacient nedokáže prijímať tekutiny, je potrebná kontrola u lekára.
Ako sa prejavuje zápal pľúc u detí?
U detí nemusí zápal pľúc vyzerať rovnako ako u dospelých. Najmä menšie deti často nevedia povedať, že ich bolí na hrudníku alebo sa im ťažko dýcha. Rodič si preto skôr všimne, že dieťa je nezvyčajne unavené, odmieta jedlo a tekutiny, je podráždené alebo dýcha rýchlejšie než zvyčajne.
Typickým signálom môže byť zrýchlené a namáhavé dýchanie. Pri nádychu sa dieťaťu môžu vťahovať priestory medzi rebrami alebo jamka pod krkom, môže rozširovať nosové dierky či pri dýchaní vydávať nezvyčajné zvuky. U dojčiat sa niekedy objaví problém s dojčením alebo pitím z fľaše, pretože počas pitia nestíhajú dýchať.
Horúčka a kašeľ sú časté, nie však povinné. U najmenších detí sa zápal pľúc môže prejaviť aj iba ospalosťou, bledosťou, vracaním alebo tým, že dieťa „nie je vo svojej koži“. Práve výrazná zmena správania býva pre rodiča dôležitým varovaním.
Lekára treba kontaktovať najmä vtedy, ak dieťa dýcha rýchlo alebo s námahou, odmieta tekutiny, má málo mokrých plienok, opakovane vracia, je neobvykle spavé alebo sa jeho stav zhoršuje. Modranie pier, pauzy v dýchaní, porucha vedomia alebo výrazná dýchavičnosť sú dôvodom na okamžité privolanie zdravotnej pomoci.
Ako sa prejavuje zápal pľúc u seniorov?
U seniorov môže mať zápal pľúc nenápadný priebeh. Nemusia mať vysokú horúčku ani silný kašeľ, preto ochorenie niekedy spočiatku pôsobí ako celkové zoslabnutie. Rodina si môže všimnúť, že senior zrazu menej komunikuje, nechce jesť, viac spí, je neistý pri chôdzi alebo nezvláda činnosti, ktoré ešte pred pár dňami vykonával bežne.
Dôležitým príznakom môže byť novovzniknutá zmätenosť. Senior sa môže horšie orientovať, reagovať spomalene alebo pôsobiť nezvyčajne nepokojne. Takáto náhla zmena nemusí súvisieť len s vekom. Môže byť prejavom infekcie, nedostatku kyslíka alebo dehydratácie.
V lekárni preto nepozeráme iba na to, či má senior teplotu. Pýtame sa aj na dýchanie, príjem tekutín, chôdzu, bdelosť a celkovú zmenu správania. Ak sa pridá dýchavičnosť, zrýchlené dýchanie, bolesť na hrudníku, výrazná slabosť alebo zmätenosť, pacient potrebuje lekárske vyšetrenie.
Seniori majú zároveň vyššie riziko komplikácií, najmä ak sa liečia na ochorenie srdca, pľúc, obličiek, cukrovku alebo majú oslabenú imunitu. Pri podozrení na zápal pľúc preto nie je vhodné dlho čakať, či sa stav upraví iba domácou liečbou.
Aký je rozdiel medzi zápalom pľúc a chrípkou?
Chrípka a zápal pľúc môžu mať podobné príznaky. Pri oboch sa môže objaviť horúčka, kašeľ, slabosť a bolesť svalov. Rozdiel je v tom, že chrípka je vírusové ochorenie, ktoré zasahuje dýchacie cesty a celý organizmus, zatiaľ čo pri pneumónii je zápalom postihnuté pľúcne tkanivo.
Chrípka sa často začne náhle. Pacient vie niekedy presne povedať, kedy ho zložila vysoká teplota, zimnica, bolesti celého tela a vyčerpanie. Pri zápale pľúc býva nápadnejšia dýchavičnosť, bolesť na hrudníku pri nádychu alebo kašli a postupné zhoršovanie celkového stavu.
Tieto ochorenia sa však nedajú vždy bezpečne rozlíšiť iba podľa príznakov. Chrípka môže navyše zápalu pľúc predchádzať. Pacient sa začne cítiť lepšie, no po niekoľkých dňoch sa horúčka vráti, kašeľ sa zhorší a pridá sa dýchavičnosť.
Chrípka | Zápal pľúc | |
Začiatok ochorenia | Zvyčajne náhly, často v priebehu niekoľkých hodín | Môže byť náhly aj postupný |
Horúčka | Často vysoká, so zimnicou | Častá, ale najmä u seniorov môže chýbať |
Kašeľ | Často suchý a dráždivý | Suchý alebo s vykašliavaním hlienu |
Bolesť svalov a kĺbov | Zvyčajne výrazná | Môže sa objaviť, často však nie je hlavným príznakom |
Bolesť na hrudníku | Menej typická | Môže sa zhoršovať pri nádychu alebo kašli |
Dýchavičnosť | Pri nekomplikovanej chrípke nebýva výrazná | Častejšia, môže sa postupne zhoršovať |
Priebeh | Väčšinou sa stav postupne zlepšuje | Bez liečby sa môže stav zhoršovať |
Liečba | Najmä pokoj, tekutiny a liečba príznakov; u vybraných pacientov antivirotiká | Závisí od príčiny, pri bakteriálnej pneumónii antibiotiká |
Kedy je potrebné okamžite navštíviť lekára?
Pri zápale pľúc nie je najdôležitejšie iba to, akú vysokú máte teplotu alebo ako dlho kašlete. Rozhodujúce je, ako sa vám dýcha a či sa váš celkový stav zhoršuje. Ak máte pocit, že sa neviete nadýchnuť, ste výrazne slabí alebo sa pridá bolesť na hrudníku, nečakajte niekoľko ďalších dní, či ťažkosti ustúpia samy.
Rýchle vyšetrenie potrebuje aj pacient, ktorému sa po krátkom zlepšení znovu vráti vysoká horúčka, kašeľ sa výrazne zhorší alebo začne vykašliavať krv. Zvýšenú opatrnosť treba mať pri malých deťoch, senioroch, tehotných ženách a ľuďoch s oslabenou imunitou či chronickými ochoreniami.
Okamžitú zdravotnú pomoc vyhľadajte:
pri modrom alebo sivom sfarbení pier,
silnej dýchavičnosti,
neschopnosti hovoriť v celých vetách,
vykašliavaní krvi,
poruche vedomia alebo zmätenosti.
Urgentné vyšetrenie si vyžaduje aj vysoká horúčka sprevádzaná výrazným zhoršením celkového stavu, najmä u dieťaťa, seniora alebo chronicky chorého pacienta.
Pri náhlej silnej dýchavičnosti, modraní pier, poruche vedomia alebo kolapse volajte záchrannú zdravotnú službu. V takejto situácii nie je vhodné cestovať k lekárovi bez pomoci ani čakať na účinok voľnopredajných liekov.
Ako sa diagnostikuje zápal pľúc?
Zápal pľúc sa nedá spoľahlivo potvrdiť iba podľa kašľa alebo horúčky. Podobné ťažkosti sa objavujú aj pri chrípke, zápale priedušiek či iných infekciách dýchacích ciest. Lekár preto najprv zisťuje, ako dlho príznaky trvajú, či sa stav zhoršuje a či sa pridala dýchavičnosť, bolesť na hrudníku alebo výrazná slabosť.
Pri vyšetrení skontroluje dýchanie, pulz, teplotu a zvyčajne aj okysličenie krvi pomocou pulzného oxymetra na prste. Následne môže odporučiť RTG pľúc, krvné testy alebo vyšetrenie vykašľaného hlienu. Nie každý pacient potrebuje všetky vyšetrenia. Závisí to od jeho veku, zdravotného stavu a závažnosti ochorenia.
RTG pľúc
RTG pľúc patrí medzi najčastejšie vyšetrenia pri podozrení na pneumóniu. Na snímke môže lekár vidieť zápalové ložisko, jeho rozsah aj to, či je postihnutá jedna alebo obe strany pľúc. Vyšetrenie môže pomôcť odhaliť aj niektoré komplikácie, napríklad tekutinu v okolí pľúc.
Pacienti sa niekedy pýtajú, či RTG ukáže aj konkrétnu baktériu alebo vírus. Neukáže. Snímka potvrdzuje najmä to, že v pľúcnom tkanive prebiehajú zmeny zodpovedajúce zápalu, ale presného pôvodcu z nej väčšinou určiť nemožno.
RTG nález sa zároveň vždy posudzuje spolu s príznakmi a ďalšími výsledkami. Úplne na začiatku ochorenia nemusí byť zápal na snímke ešte výrazne viditeľný, preto môže lekár pri pretrvávajúcom podozrení odporučiť kontrolu alebo ďalšie vyšetrenie.
Vyšetrenie krvi
Z krvi sa najčastejšie sledujú hodnoty, ktoré ukazujú, či v tele prebieha zápal. Patrí medzi ne CRP, počet bielych krviniek a ďalšie parametre podľa zdravotného stavu pacienta. Pri ťažšom priebehu sa kontroluje aj funkcia obličiek, pečene, hladina minerálov alebo okysličenie organizmu.
Vysoké CRP môže podporiť podozrenie na bakteriálnu infekciu, no samo osebe neurčí diagnózu ani to, aké antibiotikum pacient potrebuje. Naopak, nižšie CRP automaticky nevylučuje zápal pľúc, najmä ak sa vyšetrenie robí v prvých dňoch ochorenia.
Preto by sa výsledok nemal hodnotiť oddelene. Lekár ho porovná s príznakmi, posluchovým nálezom, RTG snímkou a celkovým stavom pacienta.
Vyšetrenie spúta
Spútum je hlien, ktorý pacient vykašliava z dolných dýchacích ciest. Jeho vyšetrenie môže pomôcť zistiť, ktorá baktéria alebo iný mikroorganizmus infekciu spôsobuje a na ktoré lieky je citlivý.
Takéto vyšetrenie sa nerobí automaticky pri každej pneumónii. Častejšie sa využíva pri ťažšom priebehu, hospitalizácii, opakovaných zápaloch pľúc, oslabenej imunite alebo vtedy, keď prvá liečba nezaberá podľa očakávania.
Dôležitý je správny odber. Nestačí odovzdať iba sliny z úst. Pacient má po hlbokom nádychu vykašľať hlien z dolných dýchacích ciest do sterilnej nádobky, ideálne ešte pred začatím antibiotickej liečby, ak to zdravotný stav a pokyny lekára umožňujú.
Posluch pľúc
Posluch fonendoskopom je jednoduchou, ale dôležitou súčasťou vyšetrenia. Lekár počúva, ako vzduch prechádza pľúcami, a môže zachytiť praskoty, oslabené dýchanie alebo iné nezvyčajné zvuky.
Pacient pritom zvyčajne sedí a podľa pokynov sa pomaly a hlboko nadýchne cez ústa. Lekár porovnáva dýchanie na viacerých miestach spredu aj zozadu na hrudníku.
Ani posluch však nie je stopercentný. Pri menšom alebo hlbšie uloženom zápalovom ložisku môže byť nález nenápadný. Normálny posluch preto ešte nemusí úplne vylúčiť pneumóniu, ak príznaky a celkový stav pacienta hovoria inak. V takom prípade rozhodnú ďalšie vyšetrenia, najmä RTG pľúc.
Liečba zápalu pľúc
Liečba zápalu pľúc závisí najmä od toho, čo ho spôsobilo, aký ťažký je priebeh a v akom stave je pacient. Mladší človek bez ďalších ochorení môže zvládnuť liečbu doma, zatiaľ čo senior, malé dieťa alebo pacient s výraznou dýchavičnosťou môže potrebovať hospitalizáciu, kyslík či liečbu podávanú do žily.
Mnohí pacienti sa pýtajú, čo si môžu kúpiť v lekárni. Voľnopredajné lieky dokážu zmierniť horúčku, bolesť alebo niektoré druhy kašľa, samotný zápal pľúc však nevyliečia. Dôležité je dodržať liečbu stanovenú lekárom a sledovať, či sa stav postupne zlepšuje.
Antibiotiká pri bakteriálnom zápale pľúc
Ak je zápal pľúc spôsobený baktériami, základom liečby sú antibiotiká. Lekár ich vyberá podľa veku pacienta, závažnosti ochorenia, alergií, ďalších užívaných liekov a predpokladaného pôvodcu infekcie. Pri ľahšom priebehu sa zvyčajne užívajú doma vo forme tabliet alebo sirupu, pri vážnejšom stave sa môžu podávať do žily v nemocnici.
V lekárni pacientom vždy pripomíname, aby antibiotiká užívali presne podľa predpisu. Dôležité je dodržiavať časové rozostupy, nevynechávať dávky a neukončiť liečbu svojvoľne len preto, že sa po niekoľkých dňoch cítia lepšie. Predčasné vysadenie môže viesť k návratu infekcie alebo k tomu, že baktérie budú voči antibiotiku odolnejšie.
Prvé zlepšenie sa nemusí dostaviť hneď po prvej dávke. Horúčka, slabosť a kašeľ môžu ešte určitý čas pretrvávať. Ak sa však stav napriek liečbe zhoršuje, pacient sa viac zadýchava alebo sa po približne dvoch až troch dňoch neobjaví žiadne zlepšenie, treba kontaktovať lekára.
Antibiotiká nepomáhajú pri vírusovej pneumónii. Nie je preto vhodné užívať zvyšné antibiotiká z domácej lekárničky ani liek predpísaný inému členovi rodiny.
Liečba vírusového zápalu pľúc
Pri vírusovom zápale pľúc antibiotiká na samotný vírus neúčinkujú. Liečba je preto vo väčšine prípadov zameraná na dostatok tekutín, odpočinok, zníženie horúčky a zmiernenie bolesti či kašľa.
Pri niektorých vírusových infekciách môže lekár predpísať antivirotiká. Najväčší význam majú zvyčajne vtedy, keď sa začnú užívať včas alebo keď patrí pacient medzi rizikové osoby. O ich použití rozhoduje lekár podľa pôvodcu infekcie, času od začiatku príznakov a zdravotného stavu pacienta.
Aj pri pôvodne vírusovom ochorení sa môže neskôr pridať bakteriálna infekcia. Varovným signálom býva návrat horúčky po krátkom zlepšení, zhoršovanie kašľa, nová bolesť na hrudníku alebo pribúdajúca dýchavičnosť. Vtedy je potrebné opätovné vyšetrenie.
Lieky na zníženie horúčky a bolesti
Na zníženie horúčky a zmiernenie bolesti sa najčastejšie používa paracetamol alebo ibuprofén. Pomôcť môžu pri bolesti hlavy, svalov, hrudníka aj pri celkovom diskomforte, neliečia však príčinu zápalu pľúc.
Pri ich užívaní treba dodržať odporúčanú dávku a skontrolovať zloženie všetkých prípravkov proti chrípke a prechladnutiu. Paracetamol býva súčasťou viacerých kombinovaných liekov, takže pacient môže nevedomky užiť príliš vysokú celkovú dávku.
Ibuprofén nemusí byť vhodný pre každého. Opatrnosť je potrebná pri žalúdočných vredoch, ochorení obličiek, užívaní liekov na riedenie krvi a pri niektorých ochoreniach srdca. Paracetamol si zase vyžaduje zvýšenú pozornosť pri ochorení pečene alebo pravidelnom požívaní väčšieho množstva alkoholu. Pri neistote je vhodné poradiť sa s lekárnikom.
Cieľom nie je za každú cenu dostať teplotu na úplne normálnu hodnotu. Liečime najmä nepríjemné ťažkosti a dbáme na to, aby pacient dokázal piť, oddychovať a spať.
Dostatočný pitný režim
Pri horúčke, zrýchlenom dýchaní a potení stráca organizmus viac tekutín než zvyčajne. Dostatočný pitný režim pomáha predchádzať dehydratácii a môže prispieť aj k tomu, aby bol hlien v dýchacích cestách redší a ľahšie sa vykašliaval.
Najvhodnejšia je voda, čaj, vývar alebo rehydratačný roztok. Ak pacient nemá chuť piť, lepšie znáša menšie množstvá podávané častejšie než veľký pohár naraz. U detí a seniorov treba príjem tekutín sledovať obzvlášť pozorne, pretože smäd nemusia cítiť dostatočne.
Varovným príznakom dehydratácie je veľmi tmavý moč, výrazne znížené močenie, suché ústa, závrat alebo nezvyčajná ospalosť. Ak pacient tekutiny nedokáže udržať, opakovane vracia alebo takmer nemočí, potrebuje lekárske vyšetrenie.
Oddych a rekonvalescencia
Pri zápale pľúc potrebuje telo skutočný oddych. Nie je vhodné ochorenie prechodiť, pokračovať v tréningu ani sa po prvom poklese teploty okamžite vrátiť do práce. Aj keď sa pacient začne cítiť lepšie, pľúca a celý organizmus sa ešte stále zotavujú.
Kašeľ a únava môžu pretrvávať dlhšie než horúčka. Návrat k bežným aktivitám by mal byť postupný. Najprv krátka chôdza po byte alebo vonku, neskôr ľahké denné činnosti a až potom šport či väčšia fyzická záťaž. Ak sa pri aktivite objaví výrazná dýchavičnosť, závrat alebo bolesť na hrudníku, treba spomaliť a poradiť sa s lekárom.
Dôležité je nefajčiť a vyhýbať sa zadymenému prostrediu. Cigaretový dym dráždi dýchacie cesty, zhoršuje kašeľ a spomaľuje zotavenie pľúc.
Rekonvalescencia môže trvať niekoľko týždňov, najmä u seniorov a pacientov s ťažším priebehom. Ak sa stav namiesto postupného zlepšovania zhoršuje, vracia sa horúčka, narastá dýchavičnosť alebo sa objaví vykašliavanie krvi, treba znovu vyhľadať lekára.
Ako dlho trvá zápal pľúc?
Dĺžka liečby závisí od príčiny zápalu, jeho závažnosti, veku pacienta aj celkového zdravotného stavu. Mladý a inak zdravý človek sa môže cítiť lepšie už po niekoľkých dňoch, pri ťažšom priebehu však môže zotavenie trvať niekoľko týždňov.
Pri bakteriálnom zápale pľúc by sa mal stav po nasadení účinných antibiotík postupne zlepšovať. Horúčka zvyčajne ustúpi skôr, no kašeľ, únava a zadýchavanie môžu pretrvávať dlhšie. Po ťažkom zápale pľúc alebo hospitalizácii môže návrat do pôvodnej kondície trvať aj niekoľko mesiacov.
Dôležité je, aby sa stav postupne zlepšoval. Ak sa horúčka vráti, kašeľ sa zhoršuje alebo pribudne dýchavičnosť či bolesť na hrudníku, treba opäť kontaktovať lekára.
Zotavenie po zápale pľúc
Po zápale pľúc sa mnohí pacienti čudujú, prečo sú stále unavení, hoci už nemajú horúčku a liečbu ukončili. Je to bežné. Organizmus bojoval so závažnejšou infekciou a pľúcne tkanivo potrebuje čas, aby sa zotavilo.
Rekonvalescencia by mala byť postupná. Prvé dni je dôležitý dostatok spánku, tekutín a ľahká strava. Keď sa stav začne zlepšovať, je vhodné zaradiť krátke prechádzky a bežné denné činnosti, ale bez snahy okamžite dohnať všetko zameškané.
V lekárni pacientom pripomíname, že pocit zlepšenia ešte neznamená návrat plnej výkonnosti. Ak sa človek pri malej záťaži výrazne zadýcha alebo musí po bežnej činnosti dlho odpočívať, telo ešte potrebuje čas.
Ako dlho môže pretrvávať kašeľ?
Kašeľ po zápale pľúc môže pretrvávať niekoľko týždňov. Dýchacie cesty zostávajú po infekcii podráždené a pľúca sa postupne zbavujú hlienu a zvyškov zápalu. Kašeľ by sa však mal pomaly zmierňovať, nemal by byť každý deň výraznejší.
Pacienti sa často snažia kašeľ úplne zastaviť. Pri vlhkom kašli to nemusí byť správne, pretože vykašliavanie pomáha odstraňovať hlien z dýchacích ciest. Výber lieku závisí od toho, či je kašeľ suchý, dráždivý alebo produktívny. Nie je vhodné bez rozmyslu kombinovať lieky na vykašliavanie s liekmi, ktoré kašeľ tlmia.
Lekársku kontrolu si vyžaduje kašeľ, ktorý sa po zlepšení znovu zhorší, sprevádza ho návrat horúčky, bolesť na hrudníku, výrazná dýchavičnosť alebo vykašliavanie krvi. Kontrolu treba zvážiť aj vtedy, keď kašeľ pretrváva dlho bez viditeľného zlepšenia.
Kedy sa možno vrátiť do práce alebo školy?
Návrat do práce alebo školy nezávisí iba od toho, či už pacient nemá horúčku. Dôležité je, či zvládne bežné denné činnosti bez výrazného vyčerpania a dýchavičnosti. Človek by mal byť bez horúčky, celkový stav by sa mal zlepšovať a pri bakteriálnej pneumónii by mal správne pokračovať v predpísanej antibiotickej liečbe.
Pri kancelárskej práci môže byť návrat možný skôr než pri fyzicky náročnom zamestnaní. Ak práca zahŕňa dvíhanie ťažkých predmetov, dlhé státie, prácu v chlade alebo kontakte s prachom a chemikáliami, telo môže potrebovať dlhší čas.
Dieťa by sa nemalo vrátiť do školy alebo škôlky len preto, že už nemá teplotu. Malo by mať dostatok energie na bežný režim, zvládať jedlo a tekutiny a nemalo by sa výrazne zadýchavať pri chôdzi či hre.
Po návrate je rozumné prvé dni znížiť tempo. Ak je to možné, pomôže kratší pracovný čas, viac prestávok alebo vynechanie telesnej výchovy a náročných aktivít.
Kedy je vhodné začať so športom?
So športom netreba začínať hneď po ústupe horúčky. Pľúca ešte nemusia byť pripravené na intenzívnu záťaž a príliš skorý návrat môže predĺžiť únavu aj kašeľ.
Najprv by mal pacient bez problémov zvládať bežnú chôdzu a každodenné činnosti. Potom môže skúsiť krátku, pomalú prechádzku. Ak sa neobjaví výrazná dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, závrat alebo neprimeraná únava, záťaž sa môže zvyšovať postupne.
Prvý tréning by mal byť podstatne ľahší a kratší než pred ochorením. Nie je vhodné začínať intervalovým tréningom, behom vo vysokom tempe ani silovým tréningom s pôvodnými váhami. Telo potrebuje niekoľko krokov späť, aby sa bezpečne vrátilo na pôvodnú úroveň.
Po ťažkom zápale pľúc, hospitalizácii, pretrvávajúcej dýchavičnosti alebo pri chronickom ochorení srdca či pľúc je vhodné návrat k športu konzultovať s lekárom.
Dá sa zápalu pľúc predchádzať?
Nie každému zápalu pľúc sa dá predísť, no riziko jeho vzniku aj závažného priebehu možno výrazne znížiť. Dôležitú úlohu zohráva očkovanie, dodržiavanie základných hygienických opatrení, nefajčenie a dobrá kontrola chronických ochorení. Význam majú aj zdravý životný štýl a včasná liečba infekcií dýchacích ciest.
Očkovanie proti pneumokokom a chrípke
Očkovanie patrí medzi najúčinnejšie možnosti, ako znížiť riziko niektorých zápalov pľúc a ich komplikácií. Očkovanie proti pneumokokom chráni pred vybranými typmi baktérie Streptococcus pneumoniae, ktorá patrí medzi častých pôvodcov bakteriálnej pneumónie.
Význam má najmä u seniorov, ľudí s chronickým ochorením srdca alebo pľúc, cukrovkou, oslabenou imunitou a u pacientov, ktorým bola odstránená slezina alebo nefunguje správne. Očkovanie proti pneumokokom je súčasťou očkovacieho kalendára detí, no podľa zdravotného stavu sa odporúča aj vybraným dospelým. Konkrétny typ vakcíny a schému očkovania určí lekár.
Hygiena rúk
Vírusy a baktérie spôsobujúce infekcie dýchacích ciest sa neprenášajú iba kašľaním a kýchaním. Na ruky sa môžu dostať z kľučiek, mobilného telefónu, nákupného vozíka alebo iných predmetov a následne ich prenesieme k nosu, ústam či očiam.
Ruky je vhodné umývať teplou vodou a mydlom, najmä po príchode domov, po cestovaní hromadnou dopravou, pred jedlom a po smrkaní alebo kašľaní. Ak voda a mydlo nie sú dostupné, možno použiť dezinfekčný prípravok na ruky s obsahom alkoholu.
Pri kašli a kýchaní si nezakrývame ústa dlaňou, ale jednorazovou vreckovkou alebo lakťovou jamkou. Použitú vreckovku hneď vyhodíme a následne si umyjeme ruky. Takéto jednoduché návyky sú dôležité najmä v domácnosti, kde žije malé dieťa, senior alebo človek s oslabenou imunitou.
Posilnenie imunity
Pacienti sa nás často pýtajú, čo si majú kúpiť na imunitu, aby neochoreli. Jedna tableta však nedokáže nahradiť spánok, pestrú stravu, pravidelný pohyb, nefajčenie a správnu liečbu chronických ochorení. Práve tieto faktory majú pre obranyschopnosť organizmu najväčší význam.
Vitamín C, vitamín D alebo zinok môžu byť užitočné najmä vtedy, keď ich má človek v strave nedostatok alebo má zvýšenú potrebu. Pri výbere vitamínu C možno siahnuť napríklad po lieku Celaskon, prípravku s postupným uvoľňovaním alebo lipozomálnom vitamíne C.
Vitamín D má význam najmä pri potvrdenom nedostatku alebo v období, keď ho zo slnečného žiarenia získavame menej. Jeho dávku treba prispôsobiť veku, strave a prípadne výsledkom krvného vyšetrenia. Zinok je súčasťou správneho fungovania imunity, no vysoké dávky užívané dlhodobo môžu vyvolávať nevoľnosť a narušiť hospodárenie organizmu s inými minerálmi.
Doplnky výživy sú podporou, nie liečbou pneumónie. Ak má pacient horúčku, dýchavičnosť alebo bolesť na hrudníku, vitamíny nesmú oddialiť vyšetrenie u lekára.
Včasná liečba respiračných ochorení
Nie každá nádcha alebo viróza potrebuje antibiotiká. Dôležité je sledovať priebeh ochorenia a všimnúť si moment, keď sa stav namiesto postupného zlepšovania začne zhoršovať.
Lekára treba kontaktovať, ak sa po niekoľkých dňoch vráti horúčka, kašeľ je čoraz intenzívnejší, pridá sa bolesť na hrudníku, dýchavičnosť alebo nezvyčajne výrazná slabosť. Takýto priebeh môže upozorňovať na zápal pľúc alebo bakteriálnu komplikáciu po vírusovom ochorení.
Pacienti s astmou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc alebo iným chronickým ochorením dýchacích ciest by mali pokračovať v pravidelnej liečbe podľa odporúčania lekára. Preventívne inhalátory sa nemajú svojvoľne vysadzovať len preto, že sa pacient momentálne cíti dobre.
Aké prípravky môžu pomôcť pri liečbe zápalu pľúc?
Voľnopredajné prípravky zápal pľúc nevyliečia, môžu však zmierniť jeho príznaky a podporiť organizmus počas liečby a rekonvalescencie.
Pri vlhkom kašli s hustým hlienom sa používajú lieky s obsahom ambroxolu, napríklad Ambrobene, ktoré pomáhajú uľahčiť vykašliavanie. Sú dostupné vo forme sirupu, tabliet aj inhalačného roztoku. Na zvlhčenie dýchacích ciest možno využiť Vincentku určenú na inhaláciu alebo Yabro s kyselinou hyalurónovou. Na domácu inhaláciu sú vhodné kompresorové inhalátory, napríklad Omron.
Pri horúčke a bolesti môžu pomôcť lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu. Samotnú príčinu zápalu pľúc však neliečia, slúžia iba na zmiernenie nepríjemných príznakov.
Počas ochorenia alebo rekonvalescencie možno podľa potreby doplniť vitamín C, napríklad vo forme Celaskonu alebo lipozomálneho vitamínu C, prípadne vitamín D a zinok, ktoré podporujú správne fungovanie imunitného systému. Nejde však o náhradu antibiotickej liečby.
Ak pacient užíva antibiotiká, vhodným doplnkom môžu byť aj probiotiká. Pri ich výbere odporúčame sledovať konkrétne probiotické kmene, najmä Lactobacillus rhamnosus GG (LGG) alebo Saccharomyces boulardii ako napríklad PROBIO-FIX INUM, SKP 10 pro-bio.
Najčastejšie otázky (FAQ)
Je zápal pľúc nákazlivý?
Závisí od jeho príčiny. Ak je zápal pľúc spôsobený vírusmi alebo baktériami, ktoré sa prenášajú kvapôčkami, človek môže byť pre svoje okolie nákazlivý. Samotný zápal pľúc sa však neprenáša ale prenáša sa mikroorganizmus, ktorý ho vyvolal. Riziko prenosu znižuje dôsledná hygiena rúk, prekrytie úst pri kašli a obmedzenie kontaktu s ostatnými počas akútneho ochorenia.
Ako dlho sa lieči zápal pľúc?
Liečba trvá individuálne podľa závažnosti ochorenia. Pri nekomplikovanom priebehu sa stav zvyčajne začne zlepšovať do niekoľkých dní od začiatku správnej liečby, no kašeľ a únava môžu pretrvávať ešte niekoľko týždňov. Úplná rekonvalescencia býva dlhšia najmä u seniorov alebo po ťažšom priebehu.
Dá sa zápal pľúc vyliečiť doma?
Áno, ľahšie formy zápalu pľúc možno liečiť doma pod dohľadom lekára. Domáca liečba je možná iba vtedy, ak pacient nemá výraznú dýchavičnosť, nízku hladinu kyslíka v krvi ani iné známky závažného priebehu. Pri zhoršení stavu alebo u rizikových pacientov môže byť potrebná hospitalizácia.
Kedy sú potrebné antibiotiká?
Antibiotiká sú potrebné pri bakteriálnom zápale pľúc. Na vírusový zápal pľúc neúčinkujú, preto sa nepodávajú rutinne pri každom kašli alebo viróze. O ich nasadení rozhoduje lekár na základe príznakov, vyšetrenia a prípadne ďalších vyšetrení.
Aký kašeľ spôsobuje zápal pľúc?
Kašeľ môže byť spočiatku suchý, neskôr sa často stáva vlhkým s vykašliavaním hlienu. Niektorí pacienti vykašliavajú žltý, zelený alebo výnimočne aj krvavý hlien. Samotný charakter kašľa však na potvrdenie diagnózy nestačí, pretože podobné príznaky môžu mať aj iné ochorenia dýchacích ciest.
Môže sa zápal pľúc vrátiť?
Áno. Opakovaný zápal pľúc sa môže objaviť najmä u fajčiarov, seniorov, ľudí s chronickými ochoreniami pľúc alebo oslabenou imunitou. Ak sa pneumónia opakovane objavuje na rovnakom mieste pľúc, je potrebné pátrať aj po inej príčine, napríklad po prekážke v dýchacích cestách.
Je zápal pľúc nebezpečný?
Vo väčšine prípadov je pri včasnej diagnostike a správnej liečbe prognóza dobrá. Neliečený alebo ťažký zápal pľúc však môže viesť k závažným komplikáciám, ako je zlyhanie dýchania, sepsa alebo hromadenie tekutiny v pohrudnici. Zvýšené riziko majú najmä malé deti, seniori a pacienti s oslabenou imunitou.
Aký je rozdiel medzi bronchitídou a zápalom pľúc?
Bronchitída je zápal priedušiek, teda dýchacích ciest, ktoré vedú vzduch do pľúc. Zápal pľúc postihuje samotné pľúcne tkanivo, kde prebieha výmena kyslíka. Pneumónia preto býva závažnejšia a častejšie spôsobuje vysokú horúčku, dýchavičnosť, bolesť na hrudníku a celkovú slabosť. Na odlíšenie oboch ochorení býva často potrebné lekárske vyšetrenie a niekedy aj RTG pľúc.
Zdroje:
Pneumonia. - https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/4471-pneumonia
About Pneumonia. - https://www.cdc.gov/pneumonia/about/index.html
Pneumonia. - https://www.nhs.uk/conditions/pneumonia/
Tratamento da pneumonia. - https://www.tuasaude.com/tratamento-da-pneumonia/
Pneumonia. - https://www.saudebemestar.pt/pt/medicina/pneumologia/pneumonia/
Pneumonia bacteriana: tratamento. - https://www.saudeamericas.com.br/post/pneumonia-bacteriana-tratamento/
Preventing Pneumonia. - https://www.lung.org/lung-health-diseases/lung-disease-lookup/pneumonia/preventing-pneumonia
Pneumonia Prevention. - https://www.nhlbi.nih.gov/health/pneumonia/prevention
Pneumococcal Vaccine Recommendations. - https://www.cdc.gov/pneumococcal/hcp/vaccine-recommendations/index.html
Očkovanie ako prevencia. - https://www.zapalpluc.sk/ockovanie-ako-prevencia
Pneumokoky očkujeme novou vakcínou. - https://www.gelienova.sk/pneumokoky-ockujeme-novou-vakcinou/
Pneumococcal Pneumonia. - https://www.lung.org/lung-health-diseases/lung-disease-lookup/pneumonia/pneumococcal
Bronchitis or Pneumonia: How to Tell the Difference. - https://www.covenanthealth.com/blog/bronchitis-or-pneumonia-how-to-tell-the-difference/
Bronchitis vs. Pneumonia. - http://ucfhealth.com/our-services/primary-care/bronchitis-vs-pneumonia/
