Stres je prirodzená fyziologická a behaviorálna reakcia organizmu na situácie, ktoré vníma ako náročné, nepredvídateľné alebo ohrozujúce.
Pri stresovej reakcii sa aktivuje nervový a hormonálny systém. Organizmus uvoľňuje stresové hormóny, predovšetkým adrenalín a kortizol, ktoré ho pripravujú na zvládnutie záťažovej situácie. Môže dôjsť k zrýchleniu srdcovej frekvencie, dýchania, zvýšeniu ostražitosti či napätia svalov. Ide o prirodzený obranný mechanizmus, často označovaný ako reakcia ,,bojuj alebo uteč,,.
Krátkodobá stresová situácia pomáha zvieratám prispôsobiť sa novým situáciám a reagovať na prípadné nebezpečenstvo. Problém nastáva vtedy, keď je stres veľmi intenzívny, opakuje sa alebo pretrváva dlhodobo bez dostatočnej možnosti zotavenia.
Dlhodobý, tzv. chronický stres, môže negatívne ovplyvniť správanie, imunitný systém, trávenie aj celkovú kvalitu života zvieraťa.
Stres pritom nemusí byť vždy na prvý pohľad zjavný. Niektoré zvieratá reagujú nepokojom, hlasovým prejavom, či únikovým správaním, zatiaľ čo iné sa stiahnu do ústrania alebo prejavujú len nenápadné zmeny svojich každodenných návykov.

Čo spôsobuje stres u psov a mačiek?
Každé zviera je jedinečné a to čo jedno zvláda bez problémov, môže byť pre iné zdrojom výrazného stresu. Na intenzitu stresovej reakcie vplýva viacero faktorov - genetické predispozície, temperament, vek, zdravotný stav, predchádzajúce skúsenosti aj prostredie, v ktorom zviera žije.
Hoci psy a mačky môžu reagovať na podobné stresové podnety, ich potreby a spôsoby zvládania záťažových situácií sa v mnohom líšia.
Zmena prostredia, sťahovanie a cestovanie
Psy aj mačky si vytvárajú vzťah k známemu prostrediu a každodenným návykom. Náhla zmena, napríklad sťahovanie, rekonštrukcia domácnosti alebo cestovanie, môže narušiť ich pocit bezpečia.
Mačky sú obzvlášť citlivé na zmeny svojho teritória. orientujú sa pomocou pachou, úkrytov a ustálených trás. Nové prostredie, neznáme pachy či premiestňovanie obľúbených predmetov preto môžu vyvolávať neistotu.
U psov zohráva významnú úlohu okrem prostredia aj prítomnosť známych ľudí, predvídateľnosť situácií a predchádzajúce skúsenosti. Niektoré psy cestovanie milujú zatiaľ čo iné už pri pohľade môžu pociťovať stres.
Hlasné zvuky, búrky a ohňostroje
Hlasné, náhle alebo nepredvídateľné zvuky patria medzi časté stresory. Ohňostroje, búrky, stavebné práce či hlasná hudba môžu u citlivých zvierat vyvolať výrazný strach.
Psy môžu reagovať trasom, zrýchleným dýchaním, únikom alebo vyhľadávaním majiteľa. Mačky častejšie vyhľadávajú úkryty, obmedzujú pohyb alebo sa vyhýbajú kontaktu.
Opakované negatívne skúsenosti môžu viesť k tomu, že zviera reaguje už na podnety, ktoré predchádzajú nepríjemnej udalosti. Napríklad pes so strachom z búrok môže prejavovať nepokoj ešte pred prvým zahrmením.
Samota a odlúčenie od majiteľa
Najmä psy sú spoločenské zvieratá a vytvárajú si silné sociálne väzby. Niektoré preto môžu ťažko znášať odlúčenie od blízkej osoby.
Problémy s odlúčením sa môžu prejavovať nadmerným štekaním, vytím, ničením predmetov, nepokojom, či močením v domácnosti. Nie každé takéto správanie však automaticky znamená separačnú úzkosť.
Ani mačky nemusia byť voči odlúčeniu ľahostajné. Napriek rozšírenej predstave o ich nezávislosti si mnohé vytvárajú pevné väzby na svojich majiteľov a môžu pri odlúčení prežívať stres.
Nový člen domácnosti alebo ďalšie zviera
Príchod dieťaťa, nového partnera alebo ďalšieho domáceho zvieraťa predstavuje zásah do zaužívaného chodu domácnosti.
U mačiek môže byť významným stresorom najmä príchod novej mačky, s ktorou musia zdieľať priestor a zdroje. Nedostatok oddelených miest na odpočinok, kŕmenie či toaletu môže viesť k dlhodobému sociálnemu napätiu.
Aj psy môžu citlivo reagovať na zmeny pozornosti majiteľa, narušenie denného režimu alebo nevyhovujúce interakcie s novým členom domácnosti
Návšteva veterinára a neznáme situácie
Pre mnohé zvieratá predstavuje veterinárna ambulancia kombináciu viacerých stresových podnetov - neznáme prostredie, pachy iných zvierat, zvuky, manipuláciu a niekedy aj bolestivé zákroky.
Ak má zviera predchádzajúcu nepríjemnú skúsenosť, môže si vytvoriť negatívnu asociáciu už so samotnou prepravkou, cestou autom alebo vstupom do ambulancie.
Preto je dôležité pristupovať ku každému pacientovi individuálne, minimalizovať zbytočné stresové podnety a umožniť mu čo najpokojnejší priebeh vyšetrenia.
Nedostatok pohybu, podnetov a odpočinku
Psy a mačky potrebujú na udržanie psychickej pohody nielen fyzickú ale aj mentálnu stimuláciu a dostatok nerušeného odpočinku. Ak tieto faktory nie sú dlhodobo napĺňané, môže dochádzať k frustrácii, nepokoju a zvýšenej stresovej záťaži.
U psov môže nedostatok primeraného pohybu, čuchových aktivít a sociálneho kontaktu prispievať k problémovému správaniu, napríklad nadmernému štekaniu, ničeniu predmetov či nepokoju. Dôležitá však nie je iba dĺžka prechádzok ale aj ich kvalita - možnosť venovať sa prirodzenému správaniu ako čuchanie a skúmanie prostredia.
Mačky potrebujú prostredie, ktoré im umožňuje šplhať, ukrývať sa, pozorovať okolie a prejavovať lovecké správanie prostredníctvom hry. Nedostatok vhodných podnetov, obmedzený priestor či nemožnosť vyhnúť sa neželanému kontaktu môžu zvyšovať ich stresovú záťaž.
Rovnako dôležitý je aj odpočinok. Časté vyrušovanie počas spánku, nadmerné množstvo podnetov alebo nedostatok bezpečného miesta na odpočinok môžu nepriaznivo ovplyvniť schopnosť zvieraťa regenerovať a zvládať záťažové situácie.
Ako rozpoznať stres u psa a mačky?
Stres sa u zvierat môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Zatiaľ čo niektoré psy a mačky dávajú svoju nepohodu výrazne najavo, iné vysielajú len nenápadné signály, ktoré si majiteľ nemusí okamžite všimnúť.
Pri rozpoznávaní stresu je preto dôležité sledovať nielen jednotlivé prejavy, ale aj celkové správanie zvieraťa, jeho reč tela a zmeny oproti bežným návykom.
Nie každý z uvedených príznakov automaticky znamená stres. Ich význam závisí od situácie, v ktorej sa objavujú, a od zdravotného stavu zvieraťa.
Príznak | Pes | Mačka |
Hlasové prejavy | štekanie, kňučanie, vytie | nadmerné mňaukanie, syčanie, vrčanie |
Tras a nepokoj | trasenie, prechádzanie sa, dychčanie mimo záťaže | tras, zvýšená ostražitosť, nepokoj alebo strnutie |
Vyhýbanie sa kontaktu | odvracanie hlavy, ústup, schovávanie | ukrývanie sa, útek, obmedzenie kontaktu |
Reč tela | uši dozadu, znížený postoj, stiahnutý chvost, olizovanie pyskov | uši pritlačené k hlave, rozšírené zornice, našuchorená srsť, prikrčené telo, chvost pri tele alebo ním mačka švihá |
Nadmerné olizovanie | opakované olizovanie pyskov, labiek alebo tela | nadmerné čistenie srsti, niekedy až vznik lysín |
Zmeny apetítu | odmietanie potravy alebo maškŕt, niekedy zvýšený príjem | znížený príjem potravy, odmietanie krmiva |
Agresívne alebo obranné správanie | vrčanie, cerenie zubov, výpady | syčanie, švihanie labkou, hryzenie |
Močenie a vyprázdňovanie | nehody v domácnosti, stresová hnačka | močenie mimo toalety, značkovanie, zmeny správania |
Zmeny aktivity | hyperaktivita, neschopnosť upokojiť sa alebo útlm | znížená aktivita, skrývanie, nepokoj |
Aký je rozdiel medzi krátkodobým a chronickým stresom?
Krátkodobý (akútny) stres vzniká ako bezprostredná reakcia na konkrétny podnet, napríklad hlasný zvuk, návštevu veterinára, stret s iným zvieraťom. Po odznení stresora a obnovení pocitu bezpečia sa organizmu spravidla postupne vracia do rovnováhy.
Chronický stres vzniká vtedy, keď je zviera vystavené dlhodobej alebo opakovanej záťaži bez dostatočnej možnosti zotavenia. Jeho prejavy môžu byť menej nápadné, pretože sa rozvíjajú postupne.
Dlhodobý stres môže viesť k zmenám správania, narušenému spánku, problémom s trávením a príjmom potravy či k ovplyvneniu imunitných reakcií. U niektorých mačiek môže stres zohrávať úlohu aj pri vzniku alebo zhoršovaní ochorení dolných močových ciest, napríklad idiopatickej cystitídy.
Dôležité upozornenie: Zmeny správania, nechutenstvo, nadmerné olizovanie či problémy s močením nemusia byť spôsobené stresom. Podobne sa môžu prejavovať aj bolestivé stavy a rôzne ochorenia. Ak sú príznaky výrazné, opakujú sa alebo pretrvávajú, je vhodné veterinárne vyšetrenie. Neschopnosť vymočiť sa je urgentný stav, najmä u kocúrov.
Separačná úzkosť u psa a mačky – čo robiť, keď zviera nezvláda samotu?
Nie každý pes alebo mačka, ktorý nerád zostáva sám doma, trpí separačnou úzkosťou. Je prirodzené, že zvieratá vyhľadávajú spoločnosť svojich majiteľov a môžu reagovať na ich odchod. Problém nastáva vtedy, keď odlúčenie vyvoláva výrazný strach, úzkosť alebo stres, s ktorým sa zviera nedokáže samo vyrovnať.
Separačná úzkosť patrí medzi problémy súvisiace s odlúčením. na rozdiel od bežnej reakcie na odchod majiteľa, môže byť sprevádzaná intenzívnymi prejavmi nepohody (napr. štekanie, zavýjanie, ničenie vecí), ktoré sa opakujú pri jeho prítomnosti alebo už príprave na odchod.
Ako sa prejavuje separačná úzkosť u psa?
Pes so separačnou úzkosťou môže vykazovať zmeny správania už vo chvíli, keď majiteľ si vezme do rúk kľúče, alebo si oblieka bundu alebo sa pripravuje na odchod.
Medzi najčastejšie prejavy patria:
Nadmerné štekanie, kňučanie, vytie
nepokojné prechádzanie sa, dychčanie či zvýšené slinenie
ničenie predmetov
močenie alebo vyprázdňovanie v domácnosti napriek naučeným hygienickým návykom
pokusy o únik
neschopnosť odpočívať alebo prijímať potravu počas samoty
Nie každé zviera sa prejavuje hlučne, preto pri podozrení na separačnú úzkosť môže pomôcť kamerový záznam psa počas samoty, čo umožní lepšie posúdiť, čo sa deje po odchode majiteľa.
Môže mať separačnú úzkosť aj mačka?
Áno. Hoci sú mačky považované za nezávislé zvieratá, aj ony si vytvárajú silné sociálne väzby.
U mačiek sa môže separačná úzkosť prejavovať takto:
Nadmerné mňaukanie
nepokoj, alebo výraznejšiu potrebu kontaktu pred odchodom
močenie alebo vyprázdňovanie sa mimo toalety
nadmerné čistenie srsti
zmeny apetítu alebo aktivity
deštruktívne správanie
Niektoré z týchto prejavov, najmä olizovanie, či zmeny apetítu, môžu súvisieť aj so zdravotnými problémami a preto je dôležité zvážiť aj návštevu veterinárneho lekára.
Ako pomôcť zvieraťu zvládať samotu?
Pri problémoch z odlúčením je dôležitá trpezlivosť, postupný nácvik a individuálny prístup. Cieľom nie je prinútiť zviera vydržať samotu za každú cenu, ale naučiť ho vnímať odlúčenie ako bezpečnú situáciu.
Pomôcť môžu nasledovné opatrenia:
Postupný nácvik samoty: Začínajte veľmi krátkymi odlúčeniami, ktoré zviera zvláda pokojne. Čas predĺžujte vtedy, keď neprejavuje známky úzkosti. Môžete trénovať aj počas toho, keď ste doma. Necháte ho v inej miestnosti s hračkou alebo jedlom. Tento čas pomaly predĺžujete.
Predvídateľný denný režim: Pravidelnosť kŕmenia, prechádzok, hry a odpočinku pomáha vytvárať pocit bezpečia.
Bezpečné miesto na oddych: Poskytnite zvieraťu pokojné miesto, kde nebude rušené a môže odpočívať. Napríklad klietka, alebo ohrádka, kde sa bude cítiť bezpečne. Nikdy tento priestor nevyužívajte ako trest.
Primerané obohatenie prostredia: Čuchové hry, interaktívne hračky či hlavolamy môžu pomôcť zamestnať zviera, pokiaľ je dostatočne pokojné na to, aby sa im venovalo.
Pokojný odchod a návrat: Správajte sa prirodzene a vyhnite sa zbytočnému rozrušovaniu zvieraťa. Vyhnite sa príliš emotívnemu, zbytočne dlhému lúčeniu alebo naopak zvítaniu.
Produkty s feromónmi: Niektoré upokojujúce produkty uvoľňujú syntetické feromóny, ktoré napodobňujú prirodzené signály upokojenia produkované matkou psa. Tieto produkty pomáhajú vytvoriť upokojujúce prostredie. Dostupné sú vo forme difuzérov, sprejov alebo obojkov.
Vyhľadanie odbornej pomoci: Pri výraznej úzkosti je vhodná spolupráca s veterinárnym lekárom a kvalifikovaným odborníkom na správanie zvierat. V niektorých prípadoch môže byť súčasťou aj vhodná medikácia.
Dôležité: zviera za prejavy úzkosti nikdy netrestajte. To by mohlo jeho stres ešte prehĺbiť. Pri závažnej separačnej úzkosti nenechávajte zviera dlho samé. Počas behaviorálnej terapie je vhodné dočasne zabezpečiť prítomnosť inej osoby.
Ako upokojiť vystresovaného psa alebo mačku?
Ak pes alebo mačka prejavuje známky stresu, najdôležitejšie je zachovať pokoj, identifikovať príčinu stresu a podľa možností odstrániť stresujúci podnet. Zviera by malo mať možnosť vzdialiť sa od zdroja stresu, ukryť sa alebo vyhľadať bezpečné miesto. Nenúťte ho do kontaktu ani do situácií, ktoré v ňom vyvolávajú strach.
Čo môžete urobiť, keď je zviera v strese:
Zachovajte pokoj. Rozprávajte sa so zvieraťom kľudným hlasom.
Obmedzte stresujúce podnety. Ak je to možné, odstráňte zdroj hluku, znížte intenzitu osvetlenia alebo zviera presuňte do pokojnejšieho prostredia.
Poskytnite bezpečný úkryt. U psa to môže byť obľúbený pelech, u mačky napríklad úkryt na vyvýšenom mieste.
Rešpektujte potrebu kontaktu. Ak zviera samo vyhľadáva vašu blízkosť, môžete ho spokojne pohladkať a poskytnúť mu spoločnosť. Ak sa však schováva, do kontaktu ho nenúťte.
Ponúknite mu aktivitu. Niektorým zvieratám pomáha čuchová hra, obľúbená hračka alebo maškrta.
Doprajte mu čas na upokojenie. Nesnažte sa urýchliť jeho reakciu a umožnite mu zotaviť sa vlastným tempom.
Jednou z najčastejších chýb je trestanie zvieraťa za prejavy stresu ako kňučanie, či štekanie. Trestanie môže posilniť negatívny zážitok a zviera si stresovú reakciu na podnet ešte viac upevní.
Ak sa stresové prejavy opakujú, postupne sa zhoršujú alebo ovplyvňujú každodenný život zvieraťa, je vhodné navštíviť veterinárneho lekára.
Odborné vyšetrenie je vhodné najmä vtedy, keď sa objavia náhle zmeny správania, agresivita, nechutenstvo, nadmerné olizovanie, či vyprázdňovanie. Tieto príznaky totiž nemusia súvisieť len zo stresom, ale môžu signalizovať aj bolesť alebo iné ochorenie. Pri výrazných príznakoch ako sú ťažkosti s dýchaním, kolaps alebo neschopnosť močiť, je potrebné bezodkladné veterinárne vyšetrenie.
Ako pomôcť psovi alebo mačke pri búrke, ohňostroji či cestovaní?
Niektorým stresovým situáciám sa nedá úplne vyhnúť. Búrky, ohňostroje, či návštevy veterinára môžu byť pre citlivé zviera výraznou záťažou. Správnou prípravou im však dokážeme pomôcť zvládať náročnejšie situácie pokojnejšie.
Ako upokojiť psa počas búrky alebo ohňostroja?
Hlasné a nepredvídateľné zvuky môžu u psov vyvolávať výraznú úzkosť až panické reakcie.
Ako ho pripraviť na hlučné udalosti?
Vytvorte bezpečné útočisko. Pripravte psovi pokojné miesto. Ideálne ak si ho vyberie sám.
Obmedzte vonkajšie podnety. Zatvorte okná, zatiahnite závesy.
Zabezpečte psa pred únikom. Počas ohňostrojov venčite psa v predstihu a vonku ho majte na vôdzke.
Zostaňte mu nablízku. Ak zviera vyhľadáva vašu spoločnosť, poskytnite mu pokojný kontakt.
Zvážte odbornú pomoc. Pri výraznom strachu z hluku môže veterinárny lekár odporučiť vhodnú behaviorálnu terapiu alebo liečbu.
Z dlhodobého hľadiska môže pomôcť postupná desenzitizácia, pri ktorej sa pes v kontrolovaných podmienkach oboznamuje s veľmi tichými nahrávkami problematických zvukov.
Ako zmierniť stres mačky pri cestovaní?
Pripravujte ju na prepravku vopred. Nechajte ju otvorenú na pokojnom mieste v domácnosti. Vložte do nej deku alebo obľúbenú hračku alebo maškrtu, aby si ju mačka spájala s príjemnými zážitkami.
Vyberajte vhodnú prepravku. Mala by byť dostatočne pevná, bezpečná a primerane veľká.
Využite vhodné pachy. Deka alebo textília s pachom domova môže mačke pomôcť cítiť bezpečie.
Obmedzte vizuálne podnety. Prepravku prekryte ľahkou dekou pri zachovanej vetrateľnosti.
Zabezpečte prepravku v aute. Umiestnite ju tak, aby sa v aute počas jazdy neposúvala.
Zvážte použitie mačacích feromónov. Niektoré mačky to ukľudňuje.
Ak mačka počas cestovania výrazne sliní, zvracia alebo je nepokojná, nemusí ísť výlučne o stres, problémom môže byť aj kinetóza spôsobená pohybom vozidla.
Ako pripraviť psa alebo mačku na návštevu veterinára?
Pozitívny vzťah k veterinárnemu vyšetrenie je ideálne budovať od mladého veku. Postupne môžete zviera zvykať na dotyky labiek, uší, papule, či brucha. Ak to veterinár dovoľuje, vezmite ju na návštevu ambulancie bez bolestivého zákroku, pri ktorej si bude môcť prostredie preskúmať. Pripravte si obľúbené maškrty.
Ak je zvieratko z návštevy v strese, dohodnite si termín dopredu tak, aby ste čakali minimálne.
Mačku majte bezpečne uzavretú v prepravke, aby ste predišli nepríjemným stretom s inými zvieratami.
Ak zviera prežíva strach z návštevy, ideálne je ak upozornite veterinárneho lekára dopredu.
Aké prípravky môžu pomôcť pri strese u psov a mačiek?
Na zmiernenie stresu u psov a mačiek existuje viacero prípravkov, od syntetických feromónov a výživových doplnkov až po veterinárne lieky na liečbu úzkosti.
Výber vhodného prípravku závisí predovšetkým od príčiny stresu, jeho intenzity a trvania. Pri miernom alebo krátkodobom strese môžu pomôcť podporné prípravky, zatiaľ čo pri závažnej úzkosti alebo fóbiách býva potrebná odborná veterinárna starostlivosť.
Samotné prípravky nenahrádzajú odstránenie príčiny stresu, úpravu prostredia ani behaviorálny tréning.
Feromónové prípravky pre psy a mačky
Feromóny sú chemické signálne látky, ktoré zvieratá využívajú na komunikáciu medzi jedincami rovnakého druhu. Syntetické analógy niektorých feromónov sa používajú na podporu pocitu bezpečia.
U psov sa používajú analģy upokojujúcich feromónov, ktoré vylučuje suka v období dojčenia. U mačiek sa používajú analógy tvárových alebo upokojujúcich feromónov.
Napríklad prípravok FELIWAY FRIENDS náplň pre difúzer pre mačky 1x48 ml, ktorý je určený na zmiernenie napätia a konfliktov medzi mačkami žijúcimi v spoločnej domácnosti.
Upokojujúce doplnky výživy
Niektoré výživové doplnky obsahujú látky, ktoré môžu podporovať psychickú pohodu zvieraťa a zmierňovať príznaky stresu.
Medzi najviac používané patria:
L-theanín: Aminokyselina prirodzene sa vyskytujúca v čajovníku. Skúma sa pre svoj relaxačný účinok a vplyv na prejavy stresu.
Alfa-kazopezín: Bioaktívny peptid odvodený od mliečnej bielkoviny kazeínu. Niektoré štúdie naznačujú jeho potenciál pri zmierňovaní úzkosti.
L-tryptofán: Esenciálna aminokyselina, z ktorej organizmus vytvára serotonín, neurotransmiter, ktorý sa podieľa na regulácii nálady a správania.
Dostupné sú napríklad:
relaxis tbl (CANIS so syrovou príchuťou) 1x60 ks - prípravok s L-theanínom určený na ukľudnenie v stresových situáciách počas búrky, ohňostrojov, cestovaní, či návšteve veterinára.
Feliway Happy Snack kuracie krmivo pre mačky vrecká 6 x 15g - doplnkové krmivo vo forme pochúťky, ktoré obsahuje alfa-kazeín. Môže slúžiť ako podporný prípravok pre mačky v stresových situáciách.
Antistresové obojky, difuzéry a spreje
Antistresové obojky uvoľňujú feromóny alebo iné látky počas nosenia. Ich účinnosť závisí od zloženia prípravku a individuálnej reakcie zvieraťa.
Elektrické difuzéry postupne uvoľňujú do prostredia účinné látky. Využívajú sa najmä v domácnosti, napríklad pri adaptácií na nové prostredie alebo pri napätí medzi zvieratami.
Napríklad prípravok FELIWAY Optimum Difuzér a náplň komplex feromónov pre mačky 48 ml.
Spreje sa aplikujú na vybrané predmety, napríklad prepravky, či podložky. Sú praktické pri cestovaní alebo pri návšteve veterinárneho lekára.
Napríklad prípravok ADAPTIL spray na upokojenie psov 60 ml.
Kedy sú potrebné lieky predpísané veterinárom?
AK zviera trpí závažnými úzkosťami, panickými reakciami alebo dlhodobým stresom, podporné prípravky nemusia byť dostatočné a je potrebné navštíviť veterinárneho lekára, ktorý na základe klinického vyšetrenia a posúdenia správania dokáže navrhnúť farmakologickú liečbu.
Psovi ani mačke nikdy nepodávajte humánne lieky na upokojenie bez odporúčania veterinárneho lekára. Niektoré liečivá môžu byť pre zviera toxické alebo vyvolávajú závažné nežiaduce účinky.
TABUĽKA č. 2: Prehľad prípravkov na zvládanie stresu
Typ prípravku | Na čo sa používa | Pes/mačka |
Feromóny - Feliway Friends | Napätie medzi mačkami v domácnosti | mačka |
L-theanín - Relaxis CANIS | Podpora pri hluku, cestovaní, či iných stresových situáciách | pes |
Alfa-kazozepín - Feliway Happy Snack | Podpora pri miernom strese | mačka |
L-tryptofán | Nutričná podpora pri problémom so správaním | pes aj mačka |
Antistresové obojky | Podpora pri stresových situáciách | podľa výrobku |
Veterinárne lieky | Výrazná úzkosť, fóbie a ďalšie úzkostné poruchy | podľa lieku |
Môže dlhodobý stres ovplyvniť zdravie psa alebo mačky?
Dlhodobý stres neovplyvňuje iba správanie zvieraťa, ale môže sa prejaviť aj na jeho fyzickom zdraví. Ak je organizmus opakovane alebo dlhodobo vystavený záťaži, dochádza k zmenám v činnosti nervového, hormonálneho a imunitného systému.
Chronický stres môže negatívne ovplyvniť trávenie, chuť do jedla, kvalitu spánku či celkovú schopnosť organizmu vyrovnávať sa so záťažou. U niektorých zvierat sa môže podieľať aj na vzniku alebo zhoršovaní určitých ochorení.
Je však dôležité zdôrazniť, že tieto zdravotné problémy nemusia byť spôsobené výlučne stresom. Podobné príznaky sa môžu objaviť aj pri rôznych ochoreniach, preto by sa nemali automaticky pripisovať psychickej nepohode.
Stres a tráviace ťažkosti
Tráviaci trakt a nervový systém sú úzko prepojené prostredníctvom takzvanej osi črevo – mozog. Stresová reakcia môže ovplyvniť pohyblivosť tráviaceho traktu, jeho citlivosť aj ďalšie procesy súvisiace s trávením.
U psov a mačiek sa preto stres môže prejavovať napríklad hnačkou, konzistenciou stolice, nevoľnosťou alebo vracaním, prechodným diskomfortom v oblasti brucha.
Opakované vracanie, pretrvávajúca hnačka, krv v stolici alebo výrazná bolestivosť brucha však vyžadujú veterinárne vyšetrenie. Ich príčinou môže byť infekcia, parazitárne ochorenie, zápal či iný zdravotný problém.
Stres a zmeny v príjme potravy
Stres môže ovplyvňovať aj apetít a stravovacie návyky zvierat. Niektoré psy a mačky počas stresovej situácie odmietajú potravu, zatiaľ čo u iných môže dôjsť k zvýšeniu príjmu krmiva alebo k zmenám v správaní súvisiacom s kŕmením. Pri dlhodobom strese však môže pretrvávajúce nechutenstvo viesť k úbytku hmotnosti a zhoršeniu celkového zdravotného stavu.
Osobitnú pozornosť si vyžadujú mačky. Dlhšie obdobie nedostatočného príjmu potravy môže u nich viesť k závažným metabolickým komplikáciám vrátane hepatálnej lipidózy, najmä u mačiek s nadváhou.
Ak mačka prestane prijímať potravu, je vhodné kontaktovať veterinára čo najskôr, najneskôr pri približne 24 hodinách úplného nechutenstva. U mačiatok, chorých alebo oslabených zvierat je potrebné konať ešte skôr.
Stres a problémy s močením u mačiek
Stres môže zohrávať významnú úlohu pri niektorých ochoreniach dolných močových ciest mačiek. Jedným z najznámejších príkladov je feline idiopathic cystitis (FIC), teda idiopatická cystitída mačiek.
Ide o ochorenie charakterizované zápalovými a bolestivými prejavmi v oblasti močového mechúra, pri ktorom sa po vylúčení iných príčin nepodarí určiť jednoznačnú vyvolávajúcu príčinu.
Medzi typické príznaky patria časté močenie s malým množstvom moču, bolestivé alebo sťažené močenie, možná prítomnosť krvi v moči, močenie mimo mačacej toalety a časté olizovanie genitálií.
U citlivých mačiek môžu stresové situácie, napríklad sťahovanie, konflikty medzi mačkami či narušenie denného režimu, prispievať k opakovaniu klinických príznakov. Dôležitou súčasťou manažmentu FIC je preto okrem veterinárnej starostlivosti aj úprava prostredia, dostatok vhodných zdrojov, podpora príjmu vody a minimalizácia stresových podnetov.
Pozor! Neschopnosť vymočiť sa je život ohrozujúci urgentný stav. Najmä u kocúrov môže dôjsť k upchatiu močovej rúry. Ak mačka opakovane navštevuje toaletu, tlačí na močenie a nevylučuje moč alebo iba niekoľko kvapiek, je potrebné okamžite vyhľadať veterinárnu pomoc. Takéto príznaky sa nikdy nesmú považovať iba za prejav stresu.
Ako predchádzať stresu u psov a mačiek?
TABUĽKA č. 3: Preventívne opatrenia proti stresu
Preventívne opatrenie | Prečo pomáha | Praktický príklad |
Stabilný denný režim | Zvyšuje pocit bezpečia a predvídateľnosti | Pravidelné kŕmenie, prechádzky a čas na odpočinok |
Bezpečné miesto na odpočinok | Umožňuje zvieraťu vzdialiť sa od rušivých podnetov | Pokojný pelech pre psa, úkryt alebo vyvýšené miesto pre mačku |
Pravidelný pohyb a hra | Podporuje psychickú pohodu a prirodzené správanie | Čuchanie, prechádzky, interaktívne hračky a lovecké hry |
Primeraná socializácia a pozitívny tréning | Pomáha vytvárať pozitívne skúsenosti | Odmeňovanie pokojného správania pri zoznamovaní s novými podnetmi |
Postupné privykanie na nové situácie | Znižuje riziko vzniku strachu | Nácvik cestovania, pobytu v prepravke, či manipulácie |
Dostatočný počet zdrojov v domácnosti s viacerými mačkami | Znižuje konkurenciu a sociálne napätie | Viacero oddelených misiek, toaliet (počet mačiek+1), a miest na odpočinok |
Pravidelné veterinárne kontroly | Pomáhajú včas odhaliť bolesť a ochorenia ovplyvňujúce správanie | Preventívne prehliadky a riešenie náhlych zmien správania. Vylúčenie alebo riešenie zdravotnej príčiny |
Kedy navštíviť veterinára kvôli stresu alebo úzkosti?
Občasné stresové reakcie sú prirodzené a nemusia vždy vyžadovať veterinárne vyšetrenie. Ak sa však správanie psa alebo mačky výrazne zmení, príznaky sa opakujú, zhoršujú alebo narúšajú každodenný život zvieraťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.
Stres a úzkosť môžu mať podobné prejavy ako bolesť či niektoré ochorenia. Preto je potrebné vylúčiť zdravotné príčiny skôr, než zmeny správania pripíšeme psychickej nepohode.
INFOBOX: Kedy spozornieť?
Náhlu alebo výraznú zmenu správania – zviera je nezvyčajne apatické, nepokojné, podráždené alebo sa začne vyhýbať kontaktu.
Dlhodobé odmietanie potravy – pretrvávajúce nechutenstvo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, najmä u mačiek.
Opakované vracanie alebo hnačku – tráviace ťažkosti nemusia byť spôsobené stresom a môžu signalizovať ochorenie.
Agresivitu alebo sebapoškodzovanie – náhle agresívne reakcie, nadmerné olizovanie až do vzniku poranení alebo iné neobvyklé správanie.
Nadmerné olizovanie až do vzniku poranení – môže súvisieť so stresom, ale aj s bolesťou, svrbením či kožným ochorením.
Výrazný strach a panické reakcie – napríklad pri búrkach, ohňostrojoch alebo odlúčení od majiteľa.
Pretrvávajúce problémy so samotou – intenzívne prejavy úzkosti, ničenie predmetov, hlasové prejavy alebo neschopnosť odpočívať počas neprítomnosti majiteľa.
Problémy s močením – časté močenie, krv v moči, bolestivé močenie alebo močenie mimo toalety.
Ako môže pomôcť veterinárny behaviorista?
Ak veterinárne vyšetrenie vylúči zdravotné príčiny zmeneného správania, môže byť vhodná spolupráca s odborníkom na poruchy správania zvierat.
Veterinárny behaviorista sa zaoberá diagnostikou a liečbou problémového správania vrátane úzkostných porúch, fóbií či agresivity. Na základe individuálneho posúdenia môže navrhnúť behaviorálnu terapiu, úpravu prostredia a v prípade potreby aj farmakologickú liečbu.
https://www.aaha.org/resources/2015-aaha-canine-and-feline-behavior-management-guidelines/
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11383066/
https://avsab.org/resources/position-statements/
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11816079/
https://www.dogstrust.org.uk/dog-advice/understanding-your-dog/signs-your-dog-may-be-stressed
https://www.cats.org.uk/help-and-advice/cat-behaviour/cat-stress
https://www.pdsa.org.uk/what-we-do/blog/tips-to-identify-and-prevent-stress-in-dogs
https://icatcare.org/articles/feline-idiopathic-cystitis-fic-in-cats