V lekárni sa veľmi často stretávame s otázkou, či je konkrétna kozmetika bezpečná a či nemôže pokožke viac uškodiť ako pomôcť. Pacienti dnes čítajú zloženie výrobkov, no narážajú na dlhé zoznamy cudzích názvov, ktorým nerozumejú. Nie všetko, čo je povolené, je automaticky vhodné pre každého.
Čo znamenajú škodlivé zložky v kozmetike a prečo im venovať pozornosť?
Keď hovoríme o škodlivých zložkách v kozmetike, nemáme na mysli len látky, ktoré sú zákonom zakázané. Vo väčšine prípadov ide o zložky, ktoré sú legálne, ale môžu byť problematické pri dlhodobom používaní, nesprávnej kombinácii alebo u ľudí s citlivou pokožkou.
Z praxe vieme, že pokožka s narušenou bariérou, ekzémom, rosaceou, akné či sklonom k alergiám reaguje na zloženie oveľa citlivejšie než zdravá pokožka. Problém často nevznikne po prvom použití, ale postupne:
pokožka sa vysušuje,
začína páliť,
červenať alebo sa zhoršuje existujúci kožný problém.
Práve preto má zmysel vedieť, ktorým látkam venovať pozornosť a kedy už kozmetika prestáva byť vhodným riešením.
Škodlivé látky v kozmetike – kompletná čierna listina INCI
Z legislatívneho hľadiska je kozmetika v Európskej únii veľmi prísne regulovaná. Každý kozmetický výrobok musí mať uvedené zloženie podľa tzv. INCI – International Nomenclature of Cosmetic Ingredients, teda jednotného medzinárodného názvoslovia kozmetických zložiek. Práve INCI zoznam je to, čo pacienti vidia na obale výrobku, často v podobe dlhého radu latinských alebo chemických názvov.
Európska legislatíva zároveň stanovuje oficiálnu „čiernu listinu“ látok, ktoré sú v kozmetike úplne zakázané, ako aj zoznam látok, ktoré sú povolené len s prísnymi obmedzeniami. Tieto zoznamy vychádzajú z hodnotení Európskej chemickej agentúry a sú záväzné pre všetky výrobky predávané na trhu EÚ. To znamená, že látky ako formaldehyd, niektoré ťažké kovy, karcinogénne farbivá či vysoko toxické chemikálie sa v legálnej kozmetike nesmú nachádzať.
V praxi sa však stretávame s tým, že problém pre pokožku nepredstavujú len oficiálne zakázané látky, ale aj zložky, ktoré sú síce povolené, no pri dlhodobom alebo nesprávnom používaní môžu byť nevhodné.
Z pohľadu farmaceuta a citlivej pokožky sa medzi často diskutované „black list“ zložky INCI radia najmä:
SLS a SLES (sodium lauryl sulfate, sodium laureth sulfate), ktoré môžu narúšať kožnú bariéru,
silikóny v kozmetike, ktoré vytvárajú len povrchový efekt,
PEG a polyetylénglykol, zvyšujúce priepustnosť pokožky,
triclosan s vplyvom na kožný mikrobióm,
DHA (dihydroxyacetón) v samoopaľovacích prípravkoch,
problematické konzervačné látky vrátane formaldehydových uvoľňovačov,
hliníkové soli v dezodorantoch.
Práve tieto zložky tvoria v bežnej lekárenskej praxi praktickú „čiernu listinu“ INCI nie preto, že by boli automaticky nebezpečné pre každého, ale preto, že u citlivej, poškodenej alebo problematickej pokožky veľmi často stoja za zhoršením stavu.
SLES a SLS – agresívne tenzidy dráždiace pokožku
SLS a SLES, teda sodium lauryl sulfate a sodium laureth sulfate, patria medzi najčastejšie používané čistiace a penivé látky. Nájdeme ich v šampónoch, sprchových géloch, mydlách, čistiacich produktoch na tvár, ale veľmi často aj v zubných pastách, kde zabezpečujú penenie a pocit „čistých úst“. Ich výhodou je silný čistiaci účinok, vďaka ktorému účinne odstraňujú mastnotu a nečistoty.
Z farmaceutickej praxe však vieme, že práve tento silný odmasťovací efekt je často zdrojom problémov. SLS je výrazne dráždivý, pri pravidelnom používaní dokáže narušiť ochrannú kožnú bariéru a zvyšuje transepidermálnu stratu vody. SLES je síce o niečo šetrnejší, no u citlivej pokožky môže vyvolávať podobné ťažkosti, najmä pri každodennom používaní.
Pacienti sa nás často pýtajú, prečo majú po umývaní pocit pnutia, suchosti alebo pálenia pokožky – veľmi často je príčinou práve SLS alebo SLES v kozmetike používanej denne, najmä na tvár. Podobnú skúsenosť máme aj v oblasti ústnej hygieny. U niektorých pacientov, ktorí trpia opakujúcimi sa aftami, pozorujeme súvislosť s používaním zubných pást obsahujúcich SLS. Táto látka môže dráždiť sliznicu úst, narúšať jej prirodzenú ochranu a u citlivejších jedincov prispievať k vzniku drobných bolestivých lézií. V takýchto prípadoch v lekárni často odporúčame prechod na zubné pasty bez SLS, pričom u mnohých pacientov dochádza k viditeľnému zlepšeniu stavu sliznice v priebehu niekoľkých týždňov.
Silikóny v kozmetike – hladký efekt, ale za akú cenu?
Silikóny patria medzi látky, s ktorými sa v kozmetike stretávame veľmi často, najmä v krémoch, make-upe, vlasovej kozmetike a produktoch „pre okamžitý efekt“. Najčastejšie ide o zložky ako dimethicone, cyclopentasiloxane, cyclohexasiloxane, amodimethicone a ďalšie deriváty končiace na „-cone“ alebo „-siloxane“.
Z farmaceutického hľadiska je dôležité vysvetliť, že silikóny sú inertné látky, chemicky relatívne stabilné, ktoré sa do pokožky prakticky nevstrebávajú. Na povrchu vytvoria jemný film, vďaka ktorému je pokožka na dotyk hladšia a vlasy lesklejšie. Tento efekt je však výlučne povrchový.
V praxi sa stretávame s tým, že pacienti majú pocit, že krém „funguje“, pretože pleť je po ňom jemná. Po vysadení však zistia, že suchosť, akné alebo podráždenie sa nezlepšilo len bolo dočasne prekryté. U problematickej pleti, najmä aknóznej alebo seboroickej, môžu silikóny zhoršovať stav tým, že bránia prirodzenej výmene látok na povrchu pokožky a môžu podporovať upchávanie pórov.
Zároveň môžu znižovať účinnosť následnej starostlivosti, sér a aktívnych látok pretože vytvorený film bráni ich prenikaniu do pokožky. U zdravej a neproblematickej pleti nemusia predstavovať zásadný problém, no pri chronických kožných ťažkostiach ich odporúčame minimálne obmedziť alebo cielene vynechať.
Konzervačné látky – ktoré môžu byť problematické?
Konzervačné látky sú v kozmetike nevyhnutné, pretože chránia výrobok pred rastom baktérií, plesní a kvasiniek. Bez nich by bol produkt zdravotným rizikom. Problém však nastáva vtedy, keď ide o citlivú, reaktívnu alebo atopickú pokožku.
V lekárenskej praxi sa často stretávame s pacientmi, ktorí opisujú pálenie, svrbenie, štípanie alebo začervenanie, pričom dermatologické vyšetrenia sú opakovane bez jasného nálezu. Až podrobným rozborom kozmetiky zistíme, že problémom je reakcia na konkrétne konzervačné látky.
Medzi častejšie problematické patria napríklad methylisothiazolinone (MI), methylchloroisothiazolinone (MCI), phenoxyethanol, benzyl alcohol, ale aj ich kombinácie s parfumáciou. Dôležité je, že reakcia sa nemusí objaviť okamžite, ale až po týždňoch alebo mesiacoch používania toho istého produktu, keď sa kožná bariéra postupne oslabí.
Pacientom vždy vysvetľujeme, že čím je zloženie kozmetiky jednoduchšie a čím menej konzervantov obsahuje, tým je nižšie riziko kumulatívneho podráždenia, najmä pri každodennom používaní na tvár.
DHA (dihydroxyacetón) – riziká samoopaľovacích prípravkov
DHA je aktívna látka zodpovedná za samoopaľovací efekt. Nezafarbí pokožku „zvnútra“, ale reaguje s aminokyselinami v povrchovej vrstve kože, čím vzniká hnedé sfarbenie. Tento proces je čisto chemický a nesúvisí s tvorbou melanínu, takže pokožka nie je chránená pred UV žiarením.
Pri občasnom použití na neporušenú pokožku je DHA považovaný za relatívne bezpečný. V praxi však upozorňujeme na viacero rizík. Pri častom a dlhodobom používaní môže vysušovať pokožku, zhoršovať ekzémy a narúšať kožnú bariéru.
Osobitným problémom sú sprejové samoopaľovacie prípravky, kde hrozí vdychovanie DHA. To je dôvod, prečo sú samoopaľovacie kabíny a aerosólové formy predmetom zvýšenej pozornosti. Zvlášť opatrné by mali byť tehotné ženy, deti a osoby s poškodenou alebo zapálenou pokožkou, kde je ochranná funkcia kože oslabená.
Formaldehyd a jeho uvoľňovače – skryté nebezpečenstvo v kozmetike
Formaldehyd je v kozmetike v Európskej únii zakázaný. Napriek tomu sa môžeme stretnúť s látkami, ktoré ho postupne uvoľňujú, najmä v produktoch na nechty, vlasovej kozmetike alebo niektorých krémoch.
Medzi tzv. uvoľňovače formaldehydu patria napríklad DMDM hydantoin, imidazolidinyl urea, diazolidinyl urea, quaternium-15. Z farmaceutického hľadiska ide o jedny z najčastejších alergénov spôsobujúcich kontaktnú dermatitídu.
Problémom je najmä to, že reakcia nebýva okamžitá. Pacienti si často neuvedomujú súvislosť medzi kozmetikou a kožnými prejavmi, pretože ťažkosti sa objavia až po dlhšom čase. Pri chronickom ekzéme, prasklinách kože alebo opakovaných zápaloch je vždy na mieste skontrolovať výskyt týchto zložiek v INCI.
Triclosan – antibakteriálna zložka s kontroverznými účinkami
Triclosan bol dlhé roky propagovaný ako „ochrana pred baktériami“. Dnes už vieme, že pri bežnej hygiene neprináša reálny benefit oproti klasickému umývaniu.
Z pohľadu farmaceuta je dôležité zdôrazniť, že pokožka má vlastný mikrobióm, ktorý je nevyhnutný pre jej zdravie. Dlhodobé používanie antibakteriálnych látok môže tento systém narušiť, čo vedie k zvýšenej citlivosti, suchosti a paradoxne aj k častejším zápalom.
Triclosan je navyše spájaný s možným hormonálnym narušením a rozvojom bakteriálnej rezistencie, preto jeho použitie v kozmetike dnes považujeme za zbytočné a potenciálne rizikové.
Hliník v kozmetike – najčastejšie v dezodorantoch
Hliníkové soli sa používajú v antiperspirantoch na mechanické zníženie potenia – zužujú potné žľazy. Krátkodobo môžu byť veľmi účinné, najmä pri nadmernom potení.
V praxi sa však stretávame s tým, že pri dlhodobom každodennom používaní, najmä po holení alebo na podráždenú pokožku, dochádza k páleniu, svrbeniu a vzniku drobných zápalov. U citlivejších osôb odporúčame zvážiť prechod na deodoranty bez hliníkových solí, ktoré pot nezastavujú, ale neutralizujú zápach.
PEG a polyetylénglykol – prečo sú v kozmetike sporné?
PEG a polyetylénglykoly sa používajú ako emulgátory a látky zlepšujúce vstrebávanie. Z farmaceutického pohľadu je problém v tom, že zvyšujú priepustnosť pokožky, čím môžu uľahčiť vstup aj látkam, ktoré by sa inak do kože nedostali.
Pri zdravej pokožke to nemusí byť problém, no pri narušenej kožnej bariére ako je ekzém, rosacea, akné môže dôjsť k zhoršeniu podráždenia a zápalu. Preto ich u citlivých pacientov odporúčame obmedziť.
Prírodná kozmetika ako bezpečnejšia alternatíva
Pacienti sa nás veľmi často pýtajú, či je prírodná kozmetika automaticky bezpečnejšia alebo vhodnejšia než klasická. Z farmaceutického hľadiska je odpoveď úprimná a realistická: nie vždy, ale v mnohých prípadoch áno, najmä pri citlivej pokožke.
Výhodou kvalitnej certifikovanej prírodnej kozmetiky je najmä jednoduchšie a prehľadnejšie zloženie. INCI býva kratšie, bez zbytočných syntetických penidiel, agresívnych surfaktantov a nadbytočných konzervantov. Práve kumulácia viacerých syntetických látok v jednom produkte býva častým dôvodom, prečo pokožka po čase začne reagovať, aj keď spočiatku bez problémov.
V praxi vidíme, že pri prechode na jednoduchšiu kozmetiku sa pokožka často upokojí, zlepší sa hydratácia a zníži sa výskyt podráždenia. To však neznamená, že „prírodné“ automaticky znamená „bez rizika“.
Je veľmi dôležité upozorniť, že aj prírodné látky môžu dráždiť, najmä esenciálne oleje, silné rastlinné extrakty alebo prírodné parfumácie. Pri reaktívnej, ekzematickej alebo rosaceóznej pleti môžu byť problémom napríklad levanduľa, citrusové oleje či tea tree olej. Preto v lekárni vždy zdôrazňujeme, že pri citlivej pokožke je často lepšia minimalistická starostlivosť bez zbytočných „aktívnych“ zložiek, aj keď sú prírodného pôvodu.
Zhrnutie: ktorým škodlivým látkam v kozmetike sa vyhýbať
Ak má pacient citlivú, aknóznu, ekzematickú alebo inak problematickú pleť, má veľký význam cielene sledovať zloženie kozmetiky a vyhýbať sa látkam, ktoré pokožku zbytočne zaťažujú. V praxi ide najmä o SLS a SLES, silikóny, DHA v samoopaľovacích prípravkoch, formaldehyd a jeho uvoľňovače, triclosan, hliníkové soli v antiperspirantoch a PEG zlúčeniny.
Ak sa napriek úprave kozmetickej starostlivosti stav pokožky nezlepšuje alebo sa zhoršuje, nejde už o kozmetický problém, ale o medicínsku otázku, ktorú je potrebné riešiť s dermatológom.
V lekárni však vieme urobiť veľmi dôležitý prvý krok a to pomôcť pacientovi pochopiť zloženie kozmetiky, odstrániť najčastejšie dráždivé faktory a nasmerovať ho k šetrnejšej a bezpečnejšej starostlivosti.
Zdroje:
ECHA – Cosmetics prohibited substances – https://echa.europa.eu/sk/cosmetics-prohibited-substances
Minois Paris – INCI Ingredients blacklist – https://www.minoisparis.com/en/pages/inci-ingredients-blacklistes?srsltid=AfmBOooHQZQjxmp818kA0JdSEFTfDDUPcwdThTd2RXJTiGNlZa0IJ7YK
Inference Beauty – 23 new ingredients banned by the EU for cosmetic use – https://inferencebeauty.com/blog/ingredient-analyzer-solves-banned-ingredients-in-cosmetics/
ToxTool – Online Toxicological Database (cosmetic safety assessments) – https://www.toxtool.eu/en/?gad_source=1&gad_campaignid=20240005624&gbraid=0AAAAAD_aoP-XAdIT58LZhM7cz16Mj1IB6&gclid=Cj0KCQiAg63LBhDtARIsAJygHZ5Js1QNRAkVfaTgwCjVaSkuAIfc-1_p_mYsasD6B0DV_A0LXWkvR4caAn81EALw_wcB
FDA – Prohibited & Restricted Ingredients in Cosmetics – https://www.fda.gov/cosmetics/cosmetics-laws-regulations/prohibited-restricted-ingredients-cosmetics
NATRUE – The Importance of Natural Cosmetics – https://natrue.org/natural-cosmetics-importance/
