Astma je heterogénne ochorenie, najčastejšie charakterizované chronickým zápalom dýchacích ciest. Postihuje 1-18 % populácie v rôznych krajinách. Astma nie je úplne liečiteľné ochorenie, ale súčasnou liečbou sa dá účinne kontrolovať u detí aj dospelých natoľko dobre, že pacientom umožňuje viesť celkom normálny život. Aké má prejavy a ako ju treba liečiť?
Aké sú prejavy alergickej astmy? Čo môže spôsobiť, ak ju nebudete liečiť?

Na Slovensku sa lieči približne 3-5 % ľudí s astmatickým ochorením. Spojenie medzi astmou a alergiami je takmer neodlúčiteľné a v skutočnosti asi 90 % detí a 60 % dospelých s astmou trpí aj alergiami.
Čo je to alergická astma a ako sa prejavuje?
Alergická astma je ochorenie postihujúce dýchací systém po kontakte s alergénmi, ako napríklad plesne, peľ, prach, roztoče, chlpy domácich zvierat a iné dráždivé látky.
Prejavuje sa náhlym zúžením dýchacích ciest, nazývaným ako bronchospazmus a nadmernou sekréciou hlienu, čo sťažuje dýchanie.
Ďalej poznáme astmu nealergického pôvodu, kedy spúšťačom býva častokrát stres, emócie, chlad a suchý vzduch.
Zmiešaná astma predstavuje kombináciu alergickej a nealergickej astmy. Rizikové faktory astmy sú:
dedičná predispozícia,
prítomnosť iných alergických ochorení ako alergická rinitída či atopická dermatitída,
fajčenie = tabakový dym,
znečistené ovzdušie,
vystavenie chemikáliám ako parfumy, insekticídy či čistiace prostriedky,
vírusové a bakteriálne infekcie dýchacích ciest,
lieky,
stravovacie návyky,
chronický stres.
Srdcová vs priedušková astma
Srdcová astma, odborne nazývaná asthma cardiale, má podobné príznaky ako priedušková astma, ale rôznu príčinu vzniku tohto ochorenia. Asthma cardiale je príznakom dysfunkcie srdca, kedy srdce nedokáže dostatočne zabezpečiť cirkuláciu krvi pre telo. Týmto ochorením trpia najmä ľudia vyššieho veku a častokrát majú príznaky podobné prieduškovej astme.
Priedušková astma, asthma bronchiale, je chronické zápalové ochorenie dolných dýchacích ciest. Toto ochorenie spôsobuje zúženie priedušiek, čo spôsobuje dýchavičnosť, sipot a dlhotrvajúci kašeľ.
ASTHMA CARDIALE vs ASTHMA BRONCHIALE | ||
dyspnoe, sipot, kašeľ s penivým spútom studené potenie cyanóza | Spoločné príznaky | dyspnoe, sipot, kašeľ s penivým spútom studené potenie cyanóza |
pľúcny edém, v dôsledku pľúcnej hypertenzie edém sliznice priedušiek zväčšenie srdcového svalu v oblasti ľavej komory zvýšený čas krvného obehu | Špecifické príznaky | chronický zápalový proces dýchacích ciest priedušky sú postihnuté neinfekčným alergickým zápalom nadmerná tvorba hlienu |

Astma: Test a diagnostika
Ak spozorujete ťažkosti s dýchaním a máte podozrenie na astmu, navštívte svojho lekára, ktorý vám môže odporučiť návštevu pneumológa.
Diagnostika astmy spočíva v získavaní informácii z vašej osobnej a rodinnej anamnézy. Dôležité je lekárovi oznámiť všetky ťažkosti a príznaky spojené s vaším dýchaním, informácie o vašom životnom štýle, dedičnej predispozícii, pracovnom prostredí a pod. Špecifické testy vykonávané v ambulancii pneumológa sú:
spirometria: fúkaním do prístroja lekár zisťuje ako dobre vaše pľúca fungujú,
RTG hrudníka: vytvorenie snímky vašich pľúc na zistenie prítomnosti možných výrastkov, ktoré by ovplyvňovali prítomnosť vašich príznakov astmy,
vzorka spúta: lekár vám odoberie vzorku hlienu, ktorý vykašliavate z pľúc, aby sa zistilo, či nemáte infekciu,
bronchomotorické testy: provokačné testy, kedy sa pacientovi podá látka, ktorá je podobná alergénu vyvolávajúceho astmu a tým sa sledujú jednotlivé funkčné parametre, čím sa zisťuje zmena typická pre bronchiálnu astmu.
Lekár vás môže poslať na ďalšie vyšetrenia k alergológovi, ktorý vám urobí krvné a kožné testy. Tieto testy vám pomôžu zistiť, ktoré látky spúšťajú vašu astmu.
Ako sa zisťuje astma u detí?
Deti sú náchylnejšie na zápal dýchacích ciest. Zápal môže vyvolať vdýchnutie peľu, prechladnutie alebo iná infekcia dýchacích ciest. Detská astma obmedzuje deti a dospievajúcich vo vykonávaní každodenných aktivít, ako napríklad šport, škola a spánok. Častokrát detská astma pretrváva až do dospelosti, no s včasnou diagnostikou viete toto ochorenie držať pod kontrolou a predísť k vzniku ťažkých astmatických záchvatov. Bežné symptómy astmy u detí sú:
Pískanie pri dýchaní
Dýchavičnosť
Napätie v hrudníku
Zvýšená frekvencia kašľa najmä pri fyzickej aktivite, studenom vzduchu, počas spánku, pri vírusovej infekcii dýchacích ciest
Pravdepodobnosť astmy zvyšuje prítomnosť inej alergie
Diagnostika detskej astmy je o niečo zložitejšia, pretože detský pacienti nevedia presne popísať všetky pridružené symptómy a nedokážu vykonať špecifické testy na diagnostiku astmy, ako napríklad spirometriu.
Diagnóza sa skladá na odsledovaní priebehu ochorenia, zachytených špecifických príznakoch a na vylúčení inej alternatívnej diagnózy. Taktiež liečba detského pacienta s astmou nie je jednoduchá, pretože dieťa nemusí byť schopné užívať správne inhalačné lieky, častokrát liečbu vynechávajú alebo majú tendenciu ochorenie popierať. V manažmente liečby astmy u detí je dôležitá spolupráca s dospelými, ako sú rodičia a iný rodinný príslušníci, školský personál a okolie
Ak toto ochorenie negatívne vplýva na psychiku mladého pacienta, tak sa do úvahy môže zobrať aj návšteva psychológa, ktorý by mohol pomôcť k pozitívnejšiemu prístupu k liečbe.

Imunitný systém a astma
V prejave alergickej astmy zohráva dôležitú úlohu imunitný systém. Po prvom kontakte so špecifickým alergénom dochádza k produkcii protilátok, označovaných aj ako IgE.
Pri opakovanom stretnutí s alergénom, na ktorý je pacient citlivý, dochádza k nadmernej reakcii imunitného systému. Táto nadmerná reakcia negatívne ovplyvňuje priedušky, a tým aj priechod vzduchu pľúcami. Priedušky sú zapálené z dôvodu infiltrácie ich steny zápalovými bunkami (žírne bunky, eozinofily a lymfocyty) a hypersenzitívne na vonkajšie podnety, dokonca aj na tie minimálne.
Neliečená astma
V prípade, ak je astma neliečená, môže dlhodobé vystavenie alergénu spôsobiť chronický zápal priedušiek. V tomto prípade môže astmatický záchvat vyvolať i jednoduchá vírusová infekcia, ľahká fyzická aktivita alebo len vdýchnutie studeného vzduchu.

Prejavy alergickej astmy
Alergické astmatické záchvaty – príznaky astmy u dospelých – charakterizujú respiračné symptómy ako:
sipot, ktorý sa vyznačuje pískaním,
dýchavičnosť, odborne nazývaná aj ako dyspnoe,
tlak na hrudi,
astmatický kašeľ,
vykašliavanie hustého hlienu najmä v noci a skoro ráno,
poruchy spánku,
ťažkosti pri vykonávaní denných aktivít, ako napríklad chôdza po schodoch.
U každého pacienta s astmou sú symptómy individuálne v rozmedzí od jednoduchého sipotu a mierneho kašľa až po silný astmatický záchvat, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu.
Farmakologická liečba alergickej astmy
Astma je ochorenie liečené alergológom alebo pľúcnym lekárom. Cieľom liečby je znížiť frekvenciu astmatických záchvatov a čo najskôr uľaviť už od začínajúceho záchvatu. Farmakoterapia astmy má 2 fázy:
kontrolná liečba astmy: liečba na kontrolu astmy, na zníženie rizika prepuknutia astmy. Kontrolná liečba pozostáva z piatich krokov:
Krok 1: Zahŕňa v liečbe tzv. „uvoľňovače“ v čase potreby. Patria sem liečivá na rýchle potláčanie symptómov – bronchodilatanciá. Úľava nastáva od 5-15 minút od podania, zvyčajne sa jedná o inhalačné podanie lieku. Pacient by mohol zvážiť aj užitie nízkej dávky inhalačného glukortikoidu.
Krok 2: Zahŕňa podanie nízkej dávky inhalačného glukokortikoidu alebo u niektorých pacientov sa odporúča podanie liekov zo skupiny antagonistov leukotriénových receptorov a metylxantínov.
Krok 3: Pacienti užívajú nízku dávku inhalačného glukokortikoidu spolu s dlhodobo pôsobiacimi beta 2 agonistami. V niektorých prípadoch u vybraných pacientov sa odporúča podanie vysokej dávky inhalačného glukokortikoidu a taktiež môže byť pridané liečivo zo skupiny antagonistov leukotriénových receptorov a metylxantínov.
Krok 4: Zahŕňa podanie strednej až vysokej dávky inhalačného glukortikoidu spolu s dlhodobo pôsobiacimi beta 2 agonistami. Prídavná liečba zahŕňa podanie dlhodobo pôsobiacich muskarínových antagonistov, antagonistov leukotriénových receptorov a metylxantínov.
Krok 5: Zahŕňa postup podania liečiv ako v kroku 4+ prídavná liečba obsahujúca dlhodobo pôsobiace muskarínové antagonisty, biologickú liečbu anti IgE a anti- IL5, systémové glukokortikoidy a „uvoľňovače“ zo skupiny krátkodobo pôsobiacich beta 2 agonistov.
Liečba prepuknutia astmy – záchranná liečba: Dôležité je čo najskôr podať tzv. „uvoľňovače“:
Krok 1: Zahŕňa zvýšenie dávky inhalačného glukokortikoidu alebo aj pridanie dlhodobo pôsobiacich beta 2 agonistov. Taktiež sa odporúča zvýšenie frekvencie dávkovania liečiv skupiny krátkodobo pôsobiacich beta 2 agonistov.
Krok 2: Zahŕňa prídavnú liečbu. Pacient dopĺňa kyslík, orálny kortikosteroid. Ak nedochádza k zlepšeniu zvažuje sa podanie intravenózneho MgSO4.

Dôležité pri liečbe astmy je technika správnej inhalácie, kladný prístup pacienta v liečbe astmy aj mimo fázy prepuknutia symptómov, prevencia vo forme vyhýbania sa kontaktu možných spúšťačov astmatických záchvatov (fajčenie, dym, obezita, potravinové alergie, nadmernému užívaniu nesteroidných antiflogistík a pod.).
Samoliečba alergickej astmy
Pri alergickej astme je veľmi podstatné aby sa pacient vyhýbal kontaktu so všetkými možnými alergénmi, ktoré majú senzibilizačný účinok na priedušky a sliznicu astmatikov.
Dôležité je pravidelné čistenie domáceho i pracovného prostredia, dodržiavať optimálnu vlhkosť v každej navštevovanej miestnosti, vyhýbať sa fajčeniu i znečistenému prostrediu.
Astma a stres
Eliminácia stresu pomáha udržať astmu pod kontrolou a znížiť frekvenciu výskytu astmatických záchvatov. Naučte sa relaxovať, pokúste sa myslieť pozitívne a nepremýšľajte zbytočne príliš veľa, vyhýbajte sa stresovým situáciám, cvičte, doprajte si dostatok spánku. Ak cítite, že vás stres ovláda, obráťte sa so svojimi emóciami na odborníka.

Zdravá strava
Zdravá strava môže zmierniť prejavy astmy. V strave by nemali chýbať ryby bohaté na omega 3 mastné kyseliny, ktoré majú protizápalový efekt a tým pomáhajú znížiť frekvenciu astmatických záchvatov.
Vyhýbať sa spracovaným potravinám s obsahom konzervačných látok a nadmernej konzumácie cukrov, taktiež pomáha redukovať zápal v tele.
Vitamín D
Pre imunitný systém je veľmi dôležitý vitamín D. Častokrát ľudia s alergickými ochoreniami vykazujú nízke hladiny vitamínu D. Na jeho doplnenie stačí 3x do týždňa pobyt na slnku 10-15 minút.
Dôležité je, aby na pokožke nebol aplikovaný krém s ochranným faktorom, pretože ten zabraňuje jeho prirodzenej tvorbe. V jesenných a zimných mesiacoch sa odporúča jeho suplementácia vo forme liekov a výživových doplnkov.
Udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti zmierňuje príznaky astmy. Obezitu sprevádza zvýšené množstvo tuku a väčšie brucho, ktoré tlačia bránicu vyššie a tým znižujú kapacitu pľúc.
Autor
