Poruchy príjmu potravy u detí, alebo čo robiť, keď dieťa nechce jesť?

Nechutenstvo u detí patrí medzi časté dôvody, pre ktoré rodičia hľadajú radu v lekárni alebo u pediatra. Nie každé odmietanie jedla znamená poruchu príjmu potravy. Vo väčšine prípadov ide o prechodnú fázu súvisiacu s vývinom, rastom zubov, chorobou alebo povahou dieťaťa. Dôležité je sledovať dlhodobejší vývoj hmotnosti, rastu, energie a celkového zdravotného stavu.

Odbornú pomoc treba vyhľadať, ak dieťa výrazne chudne, prestáva rásť, prijíma len veľmi úzky okruh potravín, bojí sa jedla alebo jedenie výrazne zasahuje do fungovania celej rodiny.

Najdôležitejšie informácie

• Menšia chuť do jedla a vyberavosť sú u batoliat a v predškolskom veku časté, pretože rast dieťaťa sa po prvom roku spomaľuje.

• Krátkodobé nechutenstvo môže sprevádzať nádchu, horúčku, bolesť hrdla, rast zubov, zápchu, stres alebo zmenu prostredia.

• Nútenie, vyhrážanie, komentovanie množstva jedla a odmeňovanie sladkosťami môžu vzťah dieťaťa k jedlu ešte zhoršiť.

• Varovným príznakom je chudnutie, zastavenie rastu, dehydratácia, dlhodobá únava, opakované vracanie, bolesti pri jedení alebo extrémne obmedzený jedálny lístok.

• Poruchy príjmu potravy u detí zahŕňajú aj ARFID, mentálnu anorexiu či bulímiu a vyžadujú odbornú diagnostiku.

• Vitamíny na podporu chuti do jedla majú zmysel najmä pri potvrdenom nedostatku alebo veľmi obmedzenej strave. Nenahrádzajú diagnostiku ani pestré jedlo.

Prečo dieťa nechce jesť?

Dôvodov môže byť veľa a často sa navzájom kombinujú. Vo väčšine prípadov za tým nestojí nič dramatické.

Prirodzené vývojové obdobia

Okolo 1. - 3. roku života rastie dieťa výrazne pomalšie, a preto potrebuje menej energie. Rodičia to vnímajú ako stratu chuti do jedla u detí, pritom ide o normálne spomalenie rastovej krivky.

Rast zubov alebo prekonané ochorenie

Prerezávanie zúbkov, angína či viróza dokážu na pár dní vziať chuť do jedla. Po odznení akútnej fázy sa chuť spravidla vracia do 1 - 2 týždňov.

Stres, škôlka alebo zmena prostredia

Nástup do škôlky, sťahovanie, narodenie súrodenca, napätie doma alebo problémy medzi rovesníkmi môžu ovplyvniť chuť do jedla. Malé dieťa často nevie povedať, že je v strese. Niektoré deti nejedia v škôlke, ale doma sa najedia normálne. Pri starších deťoch treba citlivo zisťovať aj to, či ich niekto nekomentuje pre postavu alebo stravovanie. Posmešky, sociálne siete a tlak na vzhľad môžu negatívne ovplyvniť vzťah k jedlu aj telu.

Vyberavosť v jedle (food neophobia)

Food neophobia znamená obavu alebo odmietanie neznámych potravín. Často sa objavuje medzi 2. a 6. rokom a do istej miery patrí k normálnemu vývinu. Dieťa môže nové jedlo odmietnuť ešte skôr, než ho ochutná. Prekážať mu môže farba, vôňa, teplota, spôsob servírovania alebo konzistencia. To neznamená, že danú potravinu nikdy nebude jesť.  Dieťa, ktoré je vyberavé v jedle, môže jesť len obmedzený okruh potravín, no pokiaľ v rámci tohto okruhu prijíma dostatok energie a živín a normálne rastie, spravidla nejde o poruchu.

Nevhodné stravovacie návyky

Dieťa nemusí byť hladné, ak celý deň niečo zobká. Keksík, tyčinka, džús, sladený čaj alebo veľké množstvo mlieka sa rodičovi nemusia zdať ako jedlo, no energeticky môžu chuť na obed výrazne znížiť. V praxi vidíme aj jedenie pri mobile alebo rozprávke. Dieťa síce možno zje viac, ale menej vníma hlad, sýtosť, chuť a samotné jedenie. Obrazovka navyše nerieši príčinu problému a postupne sa môže stať podmienkou každého jedla.

Kedy je odmietanie jedla ešte normálne?

Bežná vyberavosť zvyčajne nebráni dieťaťu rásť a fungovať. Dieťa má energiu, hrá sa, pije, močí a napriek odmietaniu niektorých potravín prijíma jedlá aspoň z viacerých základných skupín.

Odmietanie jedla je vo väčšine prípadov v poriadku, pokiaľ:

• trvá krátkodobo a súvisí s jasnou príčinou (choroba, zúbky, zmena prostredia),

• dieťa naďalej rastie primerane veku (rastová krivka sa nelomí smerom dole),

• dieťa má energiu, hrá sa, je aktívne,

• odmieta len niektoré potraviny, nie jedlo ako také,

• neobjavujú sa výrazné výkyvy hmotnosti.

Pokiaľ tieto podmienky platia, spravidla stačí trpezlivosť, pravidelný režim a čas. Netreba hneď siahať po doplnkoch výživy ani sa obávať poruchy príjmu potravy u dieťaťa.

Kedy môže ísť o poruchu príjmu potravy?

Rozdiel medzi bežným nechutenstvom a poruchou príjmu potravy nie je iba v počte zjedených súst. Dôležité je, či problém ovplyvňuje rast, výživu, psychické zdravie, školu, rodinné fungovanie alebo spoločenský život.

Diagnostika porúch príjmu potravy patrí vždy do rúk odborníkov – pediatra, detského psychiatra alebo klinického psychológa – rodič ju nemôže stanoviť sám. Nasledujúce informácie preto slúžia len na orientáciu, kedy je namieste vyhľadať pomoc.

Vyhýbavá/reštriktívna porucha príjmu potravy (ARFID)

ARFID u detí (Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder) je porucha, pri ktorej dieťa výrazne obmedzuje jedlo – nie kvôli strachu z priberania, ale napríklad kvôli precitlivenosti na textúru, vzhľad či chuť jedla, strachu z dusenia, alebo veľmi nízkemu záujmu o jedlo. Na rozdiel od anorexie chýba narušené vnímanie vlastného tela. Začína sa najčastejšie už v ranom detstve a častejšie sa vyskytuje u detí s neurovývinovým znevýhodnením (poruchy autistického spektra).

Diagnóza sa stanovuje vtedy, keď obmedzený príjem jedla vedie k chudnutiu alebo zlyhávaniu rastu, k nutričným nedostatkom, k závislosti na výživových doplnkoch/ sondovej výžive, alebo k výraznému narušeniu bežného fungovania rodiny a dieťaťa.

Mentálna anorexia

Anorexia u detí a dospievajúcich sa prejavuje zámerným obmedzovaním jedla, výrazným strachom z priberania a skresleným vnímaním vlastného tela. Dieťa môže vynechávať jedlá, zmenšovať porcie, vyhýbať sa tukom alebo sacharidom a nadmerne cvičiť.

Rodičia si niekedy všimnú, že dieťa začne jesť veľmi pomaly, krája jedlo na drobné kúsky, tvrdí, že už jedlo, alebo sa vyhýba spoločnému stolovaniu. Môže byť zimomravé, unavené, podráždené alebo sa horšie sústrediť.

Pri podozrení treba čo najskôr kontaktovať pediatra a odborníkov, ktorí sa venujú poruchám príjmu potravy u detí a mladistvých.

Mentálna bulímia

Bulímia u detí a dospievajúcich zahŕňa opakované epizódy prejedania so stratou kontroly a následné správanie zamerané na zabránenie priberaniu. Môže ísť o vyvolávanie vracania, hladovanie, nadmerné cvičenie alebo zneužívanie laxatív (preháňadiel).

Dieťa nemusí byť nápadne chudé. Práve preto sa problém môže dlhšie prehliadať. Rodič si môže všimnúť miznutie väčšieho množstva jedla, odchádzanie na toaletu po jedle, poškodenie zubov, opuch v oblasti slinných žliaz alebo výrazné výkyvy nálady.

Aj tu platí, že bulímia je závažná duševná porucha a vyžaduje odbornú liečbu.

Aké sú príznaky porúch príjmu potravy u detí?

Dlhodobé odmietanie jedla treba posudzovať v kontexte. Iné je, ak dieťa odmieta zeleninu, ale jedáva mäso, vajcia, pečivo, ovocie a mliečne výrobky. Iné je, ak prijíma iba tri alebo štyri konkrétne potraviny a zoznam sa ďalej zužuje.

Chudnutie u rastúceho dieťaťa nemožno prehliadať. Výnimkou môžu byť situácie, keď pediater vedie odbornú úpravu hmotnosti, no ani vtedy nemá ísť o nekontrolované hladovanie.

Spomalenie rastu sa často ukáže až pri porovnaní viacerých meraní. Jednorazová hmotnosť nepovie toľko ako vývoj na rastovej krivke. Preto má význam priniesť pediatrovi staršie záznamy o výške a hmotnosti.

Extrémna vyberavosť môže viesť k nedostatku bielkovín, železa, zinku, vitamínov a ďalších živín. Zároveň nemusí byť problém iba vo výžive. Dieťa môže mať ťažkosti s hryzením, prehĺtaním, koordináciou alebo spracovaním rôznych konzistencií.

Únava - nedostatočný energetický príjem sa prejaví aj mimo jedálenského stola - dieťa je malátne, menej sa hrá, rýchlejšie sa unaví.

Strach z priberania treba vždy brať vážne. Nie je vhodné dieťa zosmiešňovať, kontrolovať mu telo ani sa s ním hádať o tom, či „predsa nie je tučné“. Potrebuje citlivý rozhovor a odbornú pomoc.

Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?

Najdôležitejšie je najprv zhodnotiť celkový stav. Ak dieťa normálne pije, rastie a ide len o vyberavosť, začína sa najmä úpravou režimu a atmosféry pri stole.

Nenútiť dieťa do jedla

Nútenie môže krátkodobo dostať do dieťaťa niekoľko súst navyše, ale dlhodobo môže zvyšovať odpor a stres. Dieťa sa prestáva riadiť hladom a sýtosťou a jedlo si spája s konfliktom.

Rodič zodpovedá za to, čo, kedy a kde ponúkne. Dieťa môže rozhodnúť, či a koľko z ponúknutého zje. To neznamená, že si objedná ľubovoľné náhradné jedlo.

Ak dieťa odmietne, jedlo pokojne odložíme bez trestu a komentárov. Ďalšia príležitosť na jedlo príde v bežnom plánovanom čase.

Dodržiavať pravidelný režim

Pravidelné hlavné jedlá a menšie desiaty pomáhajú dieťaťu rozpoznávať hlad. Medzi jedlami by malo mať najmä vodu, aby sa chuť do jedla nevytrácala pre neustály príjem kalórií.

Režim nemusí fungovať na minútu presne. Dôležité je, aby dieťa nejedlo celý deň bez prestávky a malo možnosť prísť k stolu primerane hladné.

Jedlo by nemalo trvať nekonečne dlho. Ak dieťa po primeranom čase nejaví záujem, predlžovanie stolovania o ďalšiu hodinu väčšinou nepomáha.

Obmedziť sladkosti medzi jedlami

Sladkosť nemá byť odmenou za zjedenie zeleniny alebo mäsa. Dieťa si tým môže vytvoriť dojem, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť a dezert je skutočne hodnotné jedlo.

Pozor aj na nápoje. Džús, kakao, sladený čaj a nadmerné množstvo mlieka môžu výrazne znížiť hlad. Rodič má potom pocit, že dieťa celý deň nič nezjedlo, hoci prijalo veľa energie v tekutej forme.

Sladkosti netreba démonizovať. Vhodnejšie je ponúkať ich v rozumnej miere ako bežnú súčasť jedálnička, nie ako nástroj na vyjednávanie.

Zapojiť dieťa do prípravy jedla

Dieťa môže vybrať zeleninu v obchode, opláchnuť ovocie, miešať cesto alebo položiť jedlo na tanier. Treba počítať s neporiadkom a pomalším tempom. Cieľom nie je dokonalé varenie, ale príjemná skúsenosť s jedlom.

Ísť príkladom

Deti si všímajú, čo jedia dospelí. Ťažko ich presvedčíme na zeleninu, ak ju doma nikto iný neje. Spoločné stolovanie bez obrazoviek je preto účinnejšie než dlhá prednáška o vitamínoch.

Ponúkať nové potraviny opakovane

Prvé odmietnutie neznamená definitívne nie. Novú potravinu môžeme položiť na tanier vedľa jedla, ktoré dieťa pozná a akceptuje. Porcia má byť malá, aby nepôsobila hrozivo. Niekedy stačí jeden hrášok, tenký plátok uhorky alebo malá lyžička omáčky. Dieťa nemusí nové jedlo hneď zjesť. Pokrokom môže byť aj to, že ho toleruje na tanieri, dotkne sa ho, ovonia ho alebo ochutná a vypľuje.

Ako prirodzene podporiť chuť do jedla?

Pomáha najmä:

• dostatok pohybu - pobyt vonku a primeraná aktivita prirodzene zvyšujú energetickú potrebu,

• pravidelný režim - hlavné jedlá a desiaty v približne rovnakom čase,

• kvalitný spánok - únava môže zhoršovať náladu aj ochotu sedieť pri stole,

• pestrá strava - rôzne farby, chute a konzistencie bez tlaku na výkon,

• pokojná atmosféra pri jedle - bez výčitiek, kriku, mobilov a komentovania každej lyžičky.

Pred jedlom netreba dieťa zapĺňať veľkým množstvom tekutín. Voda môže byť dostupná, no veľa mlieka alebo sladký nápoj tesne pred obedom často potlačia hlad.

Môžu pomôcť vitamíny a doplnky výživy?

Vitamíny na podporu chuti do jedla (napr. PETIT CHENE APPETITE detský sirup, Pikovit sirup) sa často predávajú s prísľubom, že dieťa začne lepšie jesť. Pri zdravom dieťati bez nedostatku živín však bežný multivitamín zvyčajne nevyrieši vyberavosť, stres pri stole ani nevhodný režim.

Doplnky môžu mať význam, ak dieťa:

• má potvrdený nedostatok konkrétnej živiny,

• prijíma veľmi obmedzený výber potravín,

• má ochorenie ovplyvňujúce vstrebávanie,

• dodržiava reštriktívnu diétu,

• má zvýšené potreby určené lekárom,

• nedokáže dlhodobo pokryť potreby stravou.

 Z mikroživín je najlepšie preskúmaný súvis medzi nedostatkom zinku a zníženou chuťou do jedla – viaceré štúdie u detí ukázali, že doplnenie zinku môže u detí s jeho nedostatkom chuť do jedla aj kalorický príjem zlepšiť. Podobne sa so zníženou chuťou do jedla spája aj nedostatok železa, ktorý je u malých detí pomerne častý, a nedostatok vitamínov skupiny B.

Zároveň však platí dôležité upozornenie: doplnky výživy nikdy nenahrádzajú pestrú stravu a ich podávanie „naslepo", bez zistenej príčiny, sa neodporúča. Skôr ako dieťaťu kúpite akýkoľvek vitamínový prípravok, je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo lekárnikom - niektoré doplnky (napríklad železo) môžu byť pri predávkovaní pre dieťa rizikové.

Kedy navštíviť pediatra?

Kedy spozornieť?

Pediatra kontaktujte, ak dieťa:

• výrazne chudne,

• odmieta jedlo dlhodobo,

• prestáva rásť,

• je nezvyčajne unavené,

• má bolesti brucha,

• opakovane vracia,

• má známky dehydratácie,

• alebo máte podozrenie na poruchu príjmu potravy.

Urgentné vyšetrenie je potrebné, ak dieťa odmieta aj tekutiny, močí podstatne menej, má suché ústa, plače bez sĺz, je výrazne spavé alebo ho nemožno normálne prebudiť. U dojčaťa si možno všimnúť aj vpadnutú fontanelu (mäkké miesto na temene).

Lekára treba vyhľadať aj pri krvi v stolici alebo vo zvratkoch, zelenom zvracaní, silnej bolesti brucha, problémoch s prehĺtaním alebo opakovanom dusení pri jedle.

Ak dieťa odmieta jedlo zo strachu z priberania, úmyselne skrýva jedlo, vyvoláva si vracanie alebo nadmerne cvičí, netreba čakať na výrazné schudnutie. Odborná pomoc má prísť čo najskôr.

Ako prebieha diagnostika?

Cieľom diagnostiky nie je dieťa označiť za „zlého jedáka“. Potrebné je zistiť, či ide o vývinovú vyberavosť, ochorenie, problém s kŕmením, nedostatok živín alebo poruchu príjmu potravy.

Rozhovor s rodičmi

Pediater sa pýta, odkedy problém trvá, čo dieťa jedáva, ako vyzerá stolovanie a čo sa stane, keď jedlo odmietne. Dôležité sú aj bolesti, stolica, vracanie, prehĺtanie, alergie, lieky, stres a rodinná situácia. Pomôcť môže krátky záznam jedla a nápojov počas troch až siedmich dní. Netreba ho však viesť tak, aby sa z neho stal ďalší zdroj úzkosti a kontroly. Pri starších deťoch je vhodné hovoriť aj priamo s nimi. Môžu opísať strach, bolesť alebo tlak na vzhľad, o ktorom rodič nevedel.

Rastové krivky

Hmotnosť a výška sa hodnotia v čase, nie izolovane. Pediater ich zaznamenáva do rastovej krivky a sleduje, či dieťa pokračuje približne vo svojom doterajšom pásme. Pokles cez viacero rastových pásiem môže signalizovať spomalenie prospievania. Dôležitý je aj pomer výšky a hmotnosti, tempo rastu a u menších detí obvod hlavy. Dieťa môže mať nízku hmotnosť a byť zdravé, ak dlhodobo rastie po svojej krivke. Naopak, dieťa s pôvodne vyššou hmotnosťou môže mať vážny problém aj vtedy, keď ešte nie je pod hranicou „podváhy“.

Laboratórne vyšetrenia

Laboratórne testy sa vyberajú podľa príznakov a vyšetrenia. Lekár môže zhodnotiť krvný obraz, zásoby železa, zápalové parametre, funkciu štítnej žľazy, pečeň, obličky alebo vybrané vitamíny a minerály. Nie každé vyberavé dieťa potrebuje rozsiahly balík testov. Vyšetrenia majú zodpovedať konkrétnemu podozreniu, napríklad anémii, celiakii, zápalovému ochoreniu alebo nedostatku živín. Ak výsledky vyjdú normálne, neznamená to, že ťažkosti dieťaťa nie sú skutočné. ARFID a iné poruchy príjmu potravy sa neurčujú iba podľa krvného testu.

Konzultácia s ďalšími odborníkmi

Podľa príčiny môže byť potrebný detský gastroenterológ, alergológ, endokrinológ, logopéd, klinický psychológ, detský psychiater alebo nutričný terapeut. Pri problémoch s hryzením a prehĺtaním môže pomôcť odborník na oromotorické schopnosti (pohyb a koordináciu úst pri jedení). Pri senzorickej citlivosti sa niekedy zapája ergoterapeut alebo špecializovaný tím na kŕmenie. Psychológ pri poruchách príjmu potravy nie je posledná možnosť ani trest. Pomáha dieťaťu a rodine pochopiť strach, správanie a mechanizmy, ktoré problém udržiavajú.

Liečba porúch príjmu potravy u detí

Liečba závisí od diagnózy, veku, zdravotného rizika a rodinnej situácie. Niekedy stačí úprava režimu a poradenstvo, inokedy je potrebný multidisciplinárny tím (spolupráca odborníkov z viacerých oblastí).

Úprava stravovacích návykov

Základom môže byť pravidelný režim, odstránenie celodenného zobkania, pokojnejšie stolovanie a postupné rozširovanie jedálnička. Zmeny sa robia postupne, aby dieťa nebolo zahltené.

Nutričné poradenstvo

Nutričný terapeut zhodnotí energetický príjem, pestrosť jedálnička a riziko nedostatkov. Pomôže vytvoriť reálny plán, ktorý zohľadňuje vek aj potraviny, ktoré dieťa momentálne zvláda. Cieľom nie je len zvýšiť počet kalórií. Dôležité je podporiť rast, vývin a postupne bezpečný vzťah k širšiemu spektru potravín.

Psychologická podpora

Pri diagnostikovanej poruche príjmu potravy je psychológ pri poruchách príjmu potravy kľúčovým článkom liečby - pomáha dieťaťu spracovať úzkosť, strach z jedla alebo narušený vzťah k vlastnému telu.

Spolupráca celej rodiny

Pri liečbe detí funguje najlepšie prístup zapájajúci celú rodinu – rodičia sa učia, ako správne reagovať pri jedálenskom stole, ako obnoviť pokojnú atmosféru pri jedle a ako podporiť dieťa bez nátlaku. Rodinná spolupráca neznamená hľadanie vinníka. Znamená vytvorenie prostredia, ktoré podporuje liečbu, bezpečnosť a pravidelný príjem jedla.

Najčastejšie chyby rodičov

Jednou z najväčších chýb je komentovanie každej lyžičky. Vety ako „zase si nič nezjedol“ alebo „kým to nedoješ, nikam nejdeš“ zvyšujú tlak a robia z jedla boj o moc. Nevhodné je aj označovanie dieťaťa pred rodinou za „nejedáka“. Dieťa si túto rolu môže osvojiť a začne ju považovať za súčasť svojej identity. Príliš veľké porcie môžu pôsobiť odradzujúco. Lepšie je začať menším množstvom a umožniť dieťaťu vypýtať si ďalšie.

Ako podporiť zdravý vzťah dieťaťa k jedlu?

• Zdravý vzťah k jedlu znamená, že jedlo nie je zdrojom neustáleho strachu, hanby ani odmenou za poslušnosť. Dieťa sa postupne učí vnímať hlad, sýtosť, chute a potreby svojho tela.

• Pomáha spoločné stolovanie, primeraný režim a neutrálna reč. Jedlá netreba deliť na „dobré“ a „zlé“, ale môžeme vysvetliť, že niektoré potraviny jeme častejšie a iné príležitostne.

• Nekomentujme hmotnosť dieťaťa ani iných ľudí. Pochvalu je lepšie zamerať na odvahu skúsiť niečo nové, pomoc pri príprave alebo príjemné spoločné stolovanie, nie na zjedenie celého taniera.

• Dieťa je vhodné učiť, že všetky telá potrebujú pravidelné jedlo a že výživa podporuje rast, hru, učenie aj regeneráciu. Zároveň rešpektujeme, že nemusí mať každý deň rovnaký hlad.

• Ak dieťa je vyberavé v jedle, cieľom nie je prinútiť ho okamžite jesť všetko. Cieľom je postupne rozširovať toleranciu a udržať jedlo bezpečným, predvídateľným a pokojnejším.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Prečo moje dieťa nechce jesť?

Príčinou môže byť vývinové obdobie, menší hlad, choroba, rast zubov, stres, zápcha, veľa nápojov alebo pochutín medzi jedlami. Ak nechutenstvo u dieťaťa trvá dlho, je spojené s chudnutím, bolesťou alebo únavou, treba pediatra.

Kedy je nechutenstvo u detí normálne?

Bežné je kolísanie chuti, odmietanie nových jedál a krátkodobé nechutenstvo pri chorobe. Dieťa by však malo primerane rásť, mať energiu, prijímať tekutiny a jesť aspoň určitý výber potravín.

Ako podporiť chuť do jedla?

Pomáha pravidelný režim, dostatok pohybu, spánok, obmedzenie sladkostí a kalorických nápojov medzi jedlami a pokojná atmosféra pri stole. Jedlo ponúkajte bez nútenia a nové potraviny opakovane.

Môžu pomôcť vitamíny alebo doplnky výživy?

Môžu pomôcť pri potvrdenom nedostatku alebo veľmi obmedzenej strave. Rutinný multivitamín však zvyčajne nevyrieši správanie, stres ani poruchu príjmu potravy. Výber je vhodné konzultovať s pediatrom alebo lekárnikom.

Je správne dieťa nútiť do jedla?

Nie. Nútenie môže zvýšiť odpor, stres a narušiť vnímanie hladu a sýtosti. Rodič má ponúknuť vhodné jedlo a dieťa rozhoduje, koľko zje.

Ako rozlíšiť vyberavosť od poruchy príjmu potravy?

Pri bežnej vyberavosti dieťa zvyčajne rastie, funguje a prijíma aspoň širší okruh potravín. Podozrivé je chudnutie, spomalenie rastu, extrémne úzky jedálny lístok, silný strach z jedla, priberania, vracania alebo dusenia a výrazné obmedzenie rodinného života.

Môže byť nechutenstvo prejavom ochorenia?

Áno. Nechutenstvo môže sprevádzať infekciu, zápchu, reflux, celiakiu, ochorenia tráviaceho systému, anémiu, poruchy štítnej žľazy, bolesti pri prehĺtaní aj psychické ťažkosti. Dlhodobé alebo nevysvetliteľné nechutenstvo má posúdiť pediater.

Zdroje:

https://www.chutzit.sk/co-je-to-arfid/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28654225/

https://www.healthychildren.org/English/ages-stages/toddler/nutrition/Pages/Picky-Eaters.aspx

https://www.nimh.nih.gov/health/publications/eating-disorders

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7911718/

https://www.aafp.org/afp/2015/0101/p46