Aké sú príznaky sepsy (otravy krvi), aký je jej priebeh a liečba?

Sepsa, známa aj ako otrava krvi, predstavuje závažný a často život ohrozujúci stav, ktorý vzniká ako reakcia organizmu na infekciu. Tento proces sa začína, keď baktérie alebo iné mikroorganizmy preniknú do krvného obehu a spôsobia reťazovú reakciu v podobe zápalových procesov. Hoci sa termín „otrava krvi“ často používa, nejde o doslovný stav otravy, ale o komplexný patofyziologický jav. Sepsa môže prejsť do ťažkých foriem, akými sú septický šok a multiorgánové zlyhanie, ktoré si vyžadujú okamžitú lekársku starostlivosť. Včasná diagnóza a adekvátna liečba sú kľúčové pre záchranu života pacienta. Aby sme pochopili význam tohto ochorenia, je potrebné venovať pozornosť jeho príčinám, príznakom a priebehu.

Sepsa je zložitá klinická diagnóza, ktorá vzniká ako dôsledok závažnej infekcie a neprimeranej reakcie imunitného systému. Ide o stav, kedy infekcia vyvolá sériu zápalových procesov, ktoré postihujú celý organizmus. Táto nekontrolovaná odpoveď môže spôsobiť poškodenie tkanív a orgánov, čo následne vedie k ich zlyhaniu.

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami „bakterémia“, „septikémia“ a „sepsa“. Zatiaľ čo bakterémia označuje prítomnosť baktérií v krvi, septikémia je spojená s klinickými prejavmi infekcie. Sepsa je najťažšou formou infekčného procesu, pri ktorej dochádza k poruche orgánov v dôsledku závažnej reakcie tela. Tento stav si vyžaduje okamžitý lekársky zásah, pretože môže viesť k septickému šoku a smrti pacienta. Čo robí sepsu mimoriadne závažnou, je jej schopnosť rýchlo postupovať a šíriť sa, čo kladie vysoké nároky na diagnostiku a terapiu.

Meningokoková sepsa je zvlášť nebezpečný typ sepsy, spôsobený baktériou Neisseria meningitidis (meningokok). Táto baktéria môže spôsobiť invazívne meningokokové ochorenie, ktoré zahŕňa meningitídu (zápal mozgových blán) a/alebo meningokokovú sepsu. Pri meningokokovej sepse dochádza k masívnemu šíreniu baktérie a jej toxínov v krvnom obehu, čo vyvoláva rozsiahlu zápalovú reakciu. Tento stav môže viesť k rýchlemu zlyhaniu viacerých orgánov, šokovému stavu a tvorbe drobných krvácaní v koži a slizniciach (tzv. petechie a purpura).

Meningokoková sepsa má vysokú úmrtnosť, ak nie je včas diagnostikovaná a liečená. Pre včasné zvládnutie ochorenia je kľúčové čo najskôr zahájiť antibiotickú liečbu a podporu funkcie zlyhávajúcich orgánov. Prevenciou tohto ochorenia je očkovanie proti meningokokovým séroskupinám (napr. A, B, C, W, Y), ktoré významne znižuje riziko vzniku invazívneho meningokokového ochorenia.

Sepsa vzniká v prípade, že infekcia z akejkoľvek časti tela prenikne do krvného obehu a spustí rozsiahlu zápalovú reakciu. Najčastejšími pôvodcami otravy krvi sú baktérie, ale sepsu môžu spôsobiť aj huby, vírusy alebo parazity. Infekcia, ktorá vedie k sepse, môže pochádzať z rôznych zdrojov, ako sú pľúcne infekcie (napr. pneumónia), infekcie močových ciest, infekcie kože alebo podkožných tkanív, chirurgické rany, alebo dokonca zubné infekcie. Po preniknutí patogénov do krvi sa imunitný systém snaží bojovať proti infekcii, no niekedy táto reakcia vedie k závažným zmenám v krvnom obehu, ako je rozšírenie ciev, pokles krvného tlaku a tvorba mikrozrazenín. Tieto zmeny spôsobujú zhoršenie prívodu kyslíka a živín do orgánov, čo môže vyústiť do multiorgánového zlyhania. Vyšším rizikom vzniku sepsy sú ohrození pacienti s oslabenou imunitou, deti, staršie osoby, pacienti po operáciách alebo osoby s chronickými ochoreniami, ako je diabetes.

Príznaky sepsy sa môžu spočiatku podobať na bežné infekcie, čo často komplikuje včasnú diagnózu. Medzi počiatočné príznaky patrí horúčka, zimnica, zrýchlený tep, zrýchlené dýchanie a pocit úplnej vyčerpanosti. S postupujúcim stavom sa príznaky zhoršujú a zahŕňajú zmätenosť, pokles krvného tlaku, bledú alebo mramorovanú pokožku, zhoršenie produkcie moču a červené alebo purpurové škvrny na koži, ktoré môžu pripomínať podliatiny. V ťažkých prípadoch dochádza k septickému šoku, ktorý sa prejavuje kritickým poklesom krvného tlaku, nedostatkom kyslíka v tkanivách a zlyhaním viacerých orgánov naraz. Ak sa sepsa nelieči, môže rýchlo viesť k smrti. Preto je dôležité vyhľadávať lekársku pomoc pri akýchkoľvek podozrivých symptómoch, najmä ak sú spojené s nedávnou infekciou alebo chirurgickým zákrokom.

Riziko vzniku otravy krvi, známej ako sepsa, sa zvyšuje u viacerých skupín ľudí v dôsledku ich zdravotného stavu alebo životných okolností. Najohrozenejší sú starší dospelí nad 65 rokov a deti mladšie ako jeden rok, ktorých imunitný systém je buď oslabený alebo nedostatočne vyvinutý. Podobne sú ohrozené tehotné ženy, ženy po pôrode a osoby, ktoré prekonali sepsu, keďže riziko opakovania je u nich vyššie. Chronické ochorenia, ako diabetes, ochorenia pľúc, rakovina alebo obličkové choroby, zvyšujú náchylnosť na infekcie, ktoré môžu vyústiť do sepsy. Pacienti podstupujúci chemoterapiu na liečbu rakoviny sú obzvlášť zraniteľní, pretože táto liečba ničí nielen rakovinové bunky, ale aj biele krvinky potrebné na boj proti infekciám. Táto strata imunity, známa ako neutropénia, dramaticky zvyšuje pravdepodobnosť vzniku infekcie. Okrem toho sú rizikovou skupinou ľudia s oslabeným imunitným systémom, osoby po prekonaných vážnych ochoreniach, chirurgických zákrokoch alebo hospitalizáciách, kde sú vystavené vyššiemu riziku kontaktu s infekčnými patogénmi.

Inkubačná doba pre otravu krvi, známej ako septikémia, závisí od typu infekcie a druhu patogénu, ktorý ju spôsobuje. Proces začína vstupom baktérií, vírusov alebo húb do krvného obehu, najčastejšie cez otvorené rany, zdravotnícke pomôcky (napr. katétre, ihly) alebo zo zdroja infekcie, ako sú infekcie močových ciest, zápaly pľúc, alebo kožné vredy. Prvé príznaky sa môžu objaviť už za niekoľko hodín až dní po preniknutí patogénov do krvi. Septikémia často začína horúčkou, zimnicou, slabosťou a nadmerným potením, pričom tieto symptómy rýchlo prechádzajú do závažnejších stavov. V prípade, že sa infekcia rozšíri a imunitný systém nezvládne situáciu, môže vyústiť až do sepsy – stavu, pri ktorom imunitná reakcia organizmu spôsobuje poškodenie vlastných tkanív, orgánové zlyhanie a v niektorých prípadoch aj septický šok, čo je život ohrozujúci stav charakterizovaný prudkým poklesom krvného tlaku. Preto je nevyhnutné okamžité lekárske ošetrenie, aby sa zabránilo progresii ochorenia.

Diagnostika sepsy sa zakladá na kombinácii klinických príznakov a laboratórnych testov. Lekár najskôr zhodnotí symptómy pacienta, ako sú horúčka, zimnica, nízky krvný tlak, zrýchlený tep alebo dýchanie. Na potvrdenie diagnózy sa vykonávajú krvné testy, ktoré môžu identifikovať prítomnosť baktérií, vírusov alebo húb v krvi (krvná kultúra). Okrem toho sa sledujú ukazovatele zápalu, ako sú zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP) alebo prokalcitonínu, ktoré signalizujú aktívny zápalový proces. Na posúdenie rozsahu poškodenia orgánov môžu byť potrebné ďalšie vyšetrenia, ako je vyšetrenie moču, röntgen hrudníka, ultrazvuk alebo CT vyšetrenie. Pri podozrení na konkrétny zdroj infekcie, napríklad absces alebo zápal pľúc, sa vykonávajú špecifické testy na lokalizáciu pôvodcu. Včasná a presná diagnostika je kľúčová, pretože oneskorenie v liečbe môže výrazne zhoršiť prognózu pacienta.

Liečba sepsy vyžaduje okamžitú hospitalizáciu, najčastejšie na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Prvým krokom je podávanie širokospektrálnych antibiotík, ktoré sa po identifikácii konkrétneho patogénu nahradia cielenou liečbou. Ak je infekcia spôsobená vírusom alebo hubou, sú potrebné antivirotiká alebo antimykotiká. Kľúčovú úlohu zohráva stabilizácia vitálnych funkcií pacienta – podávanie infúzií na zvýšenie krvného tlaku a zabezpečenie dostatočného prietoku krvi do orgánov. Pri septickom šoku môže byť nutné použitie vazopresorov (látky na zvýšenie krvného tlaku). Ak sa infekcia sústredí na konkrétne miesto (napr. absces), môže byť potrebné chirurgické odstránenie alebo drenáž. Pacienti s ťažkou sepsou môžu potrebovať mechanickú ventiláciu alebo dialýzu na podporu dýchania a funkcie obličiek. Súčasťou liečby je aj sledovanie laboratórnych hodnôt a upravovanie liečby podľa aktuálneho stavu pacienta.

Úplné vyliečenie sepsy je možné, ak je ochorenie zachytené a liečené včas. Úspešnosť liečby závisí od viacerých faktorov, vrátane celkového zdravotného stavu pacienta, veku, rozsahu infekcie a prítomnosti ďalších ochorení. Po prekonaní sepsy môžu niektorí pacienti zažiť dlhodobé následky, známe ako post-septický syndróm, ktorý zahŕňa únavu, oslabenú imunitu, psychické problémy alebo trvalé poškodenie orgánov. Aj keď sa pacienti môžu fyzicky zotaviť, u tých, ktorí mali závažné formy sepsy, existuje zvýšené riziko opakovania ochorenia. Prevencia opätovnej sepsy zahŕňa pravidelné lekárske prehliadky, dôslednú starostlivosť o chronické ochorenia, správnu hygienu a očkovanie proti infekciám, ako sú chrípka alebo pneumokokové ochorenia. Edukácia pacienta a jeho blízkych o príznakoch a rizikách sepsy je tiež nevyhnutná na zníženie rizika recidívy.

Sepsa môže spôsobiť vážne komplikácie, ktoré často vyplývajú z neadekvátnej imunitnej reakcie tela na infekciu. Táto reakcia vedie k poškodeniu tkanív a orgánov. Medzi najzávažnejšie komplikácie patrí septický šok, ktorý nastáva pri poklese krvného tlaku na nebezpečne nízke hodnoty, čo ohrozuje prekrvenie životne dôležitých orgánov. To môže spôsobiť zlyhanie viacerých orgánov, vrátane srdca, obličiek, pečene a pľúc. Ďalšou častou komplikáciou je akútne poškodenie obličiek, ktoré môže viesť k potrebe dialýzy. Poškodenie pľúc môže spôsobiť syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS), čo je stav, pri ktorom pľúca nemôžu efektívne zabezpečiť prívod kyslíka do krvi.

Komplikácie sa však neobmedzujú iba na orgány. Sepsa môže spôsobiť zrážanie krvi vo vnútri ciev (diseminovaná intravaskulárna koagulácia), čo vedie k tvorbe krvných zrazenín a následnému krvácaniu. U pacientov, ktorí prežijú sepsu, môžu pretrvávať dlhodobé následky, ako je zhoršenie kognitívnych schopností, chronická bolesť, únava a slabosť svalov. Tieto následky často znižujú kvalitu života a môžu vyžadovať dlhodobú rehabilitáciu.

Prevencia sepsy zahŕňa opatrenia zamerané na zníženie rizika infekcií a na ich včasné odhalenie a liečbu. Kľúčovým prvkom prevencie je dodržiavanie základných hygienických návykov, ako je pravidelné umývanie rúk, bezpečná príprava jedla a starostlivosť o rany. Významným preventívnym opatrením je aj zabezpečenie očkovania podľa odporúčaní zdravotníckych autorít, čo pomáha predchádzať infekciám spôsobeným vírusmi a baktériami, ktoré môžu viesť k sepse.

V nemocničnom prostredí je dôležité dodržiavať prísne pravidlá na prevenciu infekcií, ako je sterilizácia nástrojov a správne používanie katétrov a iných zdravotníckych pomôcok. Zdravotníci by mali tiež používať antibiotiká zodpovedne, aby sa zabránilo rozvoju antibiotickej rezistencie, ktorá komplikuje liečbu infekcií.

Na komunitnej úrovni sú dôležité opatrenia, ako je zlepšenie hygieny vody a sanitácie, čo významne prispieva k zníženiu výskytu infekcií v menej rozvinutých oblastiach. Pre novorodencov je odporúčané dojčenie, ktoré podporuje imunitu a znižuje riziko infekcií. Včasná diagnostika a rýchle nasadenie liečby infekcií, napríklad antibiotikami alebo antivirotikami, sú kľúčové na prevenciu progresie infekcie do sepsy. Pre efektívnu prevenciu je potrebná spolupráca medzi jednotlivcami, zdravotníckymi zariadeniami a verejným zdravotníctvom.

Imunitný systém zohráva kľúčovú úlohu v prevencii sepsy tým, že zabezpečuje rovnováhu medzi adekvátnou obrannou reakciou proti patogénom a prevenciou nadmerných zápalových reakcií či imunosupresie, ktoré sú charakteristické pre sepsu. Správne fungovanie imunitného systému môže zabrániť rozvoju sepsy tým, že efektívne eliminuje infekčné agensy a zároveň reguluje zápalové procesy, aby nedošlo k poškodeniu vlastných tkanív.

Jedným z mechanizmov, ktorý prispieva k tejto rovnováhe, je tzv. "trénovaná imunita". Tento proces umožňuje vrodeným imunitným bunkám, ako sú makrofágy a dendritické bunky, vytvárať pamäťové odpovede, ktoré zvyšujú ich schopnosť rýchlo a účinne reagovať na opakovanú expozíciu patogénom. Trénovaná imunita zahŕňa metabolické a epigenetické preprogramovanie týchto buniek, čo vedie k zvýšenej odolnosti voči infekciám a znižuje riziko rozvoja sepsy.

Okrem toho, niektoré štúdie naznačujú, že suplementácia vitamínu D môže mať pozitívny vplyv na imunitný systém a jeho schopnosť bojovať proti infekciám. Vitamín D ovplyvňuje syntézu antimikrobiálnych peptidov, ako je katelicidín, ktorý má schopnosť ničiť široké spektrum patogénov. Týmto spôsobom môže vitamín D prispieť k posilneniu imunitnej odpovede a potenciálne znížiť riziko sepsy.

Celkovo je udržiavanie zdravej a vyváženej imunitnej odpovede kľúčové pre prevenciu sepsy. Mechanizmy ako trénovaná imunita a podpora imunitného systému prostredníctvom vhodnej výživy a suplementácie môžu zohrávať významnú úlohu v znižovaní rizika tejto život ohrozujúcej komplikácie.

Blood poisoning: Symptoms, signs, causes and treatments. - https://www.healthline.com/health/blood-poisoning#prevention

People at increased risk for sepsis. - https://www.cdc.gov/sepsis/risk-factors/index.html

Septicemia (Blood poisoning): Causes, Managment.- https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/21539-septicemia

Sepsis. - https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/sepsis

The role of trained immunity in sepsis. -https://www.frontiersin.org/journals/immunology/articles/10.3389/fimmu.2024.1449986/full