Kostná dreň je mäkké a hubovité tkanivo vo vnútri kostí, ktoré má pre telo veľmi dôležitú úlohu. Nachádzajú sa v nej kmeňové bunky, z ktorých sa tvoria tri hlavné druhy krvných buniek: červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Červené krvinky prenášajú kyslík po celom tele, biele krvinky chránia telo pred infekciami a krvné doštičky pomáhajú pri zastavení krvácania.
Kde sa kostná dreň nachádza?
Kostná dreň sa nachádza vo vnútri dutín kostí. Môžeme ju nájsť v plochých kostiach, ako sú rebrá, panva, lebka a kľúčna kosť, ale aj v dlhých kostiach, napríklad v stehennej kosti. Existujú dva typy kostnej drene:
Červená kostná dreň: Je aktívna a tvorí krvné bunky. Nachádza sa najmä v plochých kostiach a u detí vo väčšine kostí.
Žltá kostná dreň: Obsahuje tukové bunky a slúži ako rezerva energie. Nachádza sa hlavne v dlhých kostiach dospelých.
Aká je funkcia kostnej drene?
Hlavnou úlohou kostnej drene je tvorba krvných buniek, ktoré zabezpečujú rôzne životne dôležité funkcie:
Červené krvinky: Prenášajú kyslík z pľúc do všetkých častí tela a odvádzajú oxid uhličitý.
Biele krvinky: Bojujú proti baktériám, vírusom a iným patogénom, čím chránia telo pred ochoreniami.
Krvné doštičky: Podieľajú sa na zrážaní krvi a pomáhajú zastaviť krvácanie.
Kostná dreň je tiež kľúčová pre správne fungovanie imunitného systému, pretože produkuje bunky, ktoré chránia telo pred infekciami.
Čo je transplantácia kostnej drene a kedy je potrebná?
Transplantácia kostnej drene je medicínsky zákrok, pri ktorom sa nahrádza poškodená alebo nefunkčná kostná dreň zdravými kmeňovými bunkami. Tento postup sa využíva na liečbu rôznych ochorení, najmä tých, ktoré ovplyvňujú tvorbu krvi alebo imunitný systém. Transplantácia je často nevyhnutná pri nasledujúcich stavoch:
Leukémia: Ide o rakovinu krvi, pri ktorej sa v kostnej dreni tvoria abnormálne biele krvinky.
Lymfómy: Rakovina lymfatického systému, ktorá ovplyvňuje imunitný systém.
Aplastická anémia: Stav, kedy kostná dreň prestane tvoriť dostatok krvných buniek.
Genetické ochorenia: Sem patria poruchy ako kosáčikovitá anémia alebo talasémia.
Po chemoterapii alebo ožarovaní: Tieto liečby môžu poškodiť kostnú dreň, preto je transplantácia potrebná na jej obnovu.
Aké sú výhody a prínosy transplantácie kostnej drene?
Transplantácia prináša pacientom mnoho výhod, a to najmä:
Obnovenie tvorby krviniek: Zdravé kmeňové bunky obnovia normálnu funkciu krvi.
Liečba závažných ochorení: V niektorých prípadoch môže transplantácia viesť k úplnému vyliečeniu alebo dlhodobej remisii.
Zlepšenie kvality života: Pacient môže žiť plnohodnotný život bez obmedzení spôsobených chorobou.
Podpora imunitného systému: Zdravá kostná dreň produkuje bunky, ktoré chránia telo pred infekciami.
Aké sú typy transplantácie kostnej drene?
Existujú tri hlavné typy transplantácií:
Autológna transplantácia:
Používajú sa vlastné kmeňové bunky pacienta. Tie sa odoberú pred začiatkom liečby, napríklad chemoterapie, a po jej ukončení sa vrátia späť do tela. Tento typ je vhodný najmä pri ochoreniach, ktoré nepoškodzujú samotnú kostnú dreň.Alogénna transplantácia:
Používajú sa kmeňové bunky od darcu, ktorý je geneticky kompatibilný s pacientom. Tento typ je nevyhnutný pri genetických ochoreniach alebo leukémii. Darcom môže byť súrodenec, iný príbuzný alebo aj anonymný darca.Syngénna transplantácia:
Používajú sa bunky od identického dvojčaťa pacienta. Tento typ transplantácie má najnižšie riziko odmietnutia, pretože darcovské bunky sú geneticky identické.
Kto môže byť darcom kostnej drene a aké sú požiadavky?
Darcom môže byť každý zdravý človek vo veku 18–45 rokov (v niektorých prípadoch až do 60 rokov), ktorý spĺňa nasledujúce podmienky:
Váha viac ako 50 kg
Nesmie mať žltačku typu B, C
Musí byť HIV negatívny
Nemal by v minulosti prekonať TBC
Nemal by trpieť na ochorenia srdca a ciev, prieduškovú astmu alebo iné vážnejšie chronické alebo autoimunitné ochorenia (napr. autoimunitné ochorenie štítnej žľazy, psoriáza...)
Neprekonal v poslednom roku boreliózu a infekčnú mononukleózu
Netrpí na akútne infekčné ochorenie
Ženy v reprodukčnom veku by mali byť viac ako 1 rok po pôrode a v dobe darovania nebyť tehotné
Má kompatibilný HLA antigén (tkanivový) s pacientom
Najväčšia zhoda v tkanivových antigénoch sa nachádza zvyčajne medzi rodinnými príslušníkmi, najmä súrodencami, kde je 25% pravdepodobnosť nájdenia vhodného darcu. Pre ostatných pacientov je potrebné hľadať vhodného darcu medzi nepríbuzenskými darcami. Nádej pre pacienta sa zvyšuje pri možnosti vyhľadania darcu v tzv. registroch darcov krvotvorných buniek. V Slovenskej republike pôsobí Národný register darcov kostnej drene pri Klinike hematológie a transfuziológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý intenzívne spolupracuje s registrami ostatných štátov pri vyhľadaní vhodného darcu pre konkrétneho pacienta. Národné registre jednotlivých krajín sú prepojené do medzinárodnej siete registrov.
Ako prebieha proces transplantácie kostnej drene?
Darca absolvuje nevyhnutné vyšetrenia, ktoré majú za úlohu preveriť jeho zdravotný stav a minimalizovať tak riziko prenosu infekčných ochorení na príjemcu transplantátu ako aj riziko možných nežiaducich účinkov pri odbere.
Ak sú testy v poriadku, pristúpi sa k samotnému odberu buď periférnych kmeňových krvotvorných buniek (PKB) alebo kostnej drene (KD). Spôsob odberu závisí od voľby darcu a požiadaviek transplantačného centra. V súčasnosti sa častejšie používajú periférne kmeňové bunky (PKB).
Pred odberom PKB je potrebná stimulácia kostnej drene tzv. granulocyty stimulujúcim faktorom (G-CSF), ktorý sa podáva podkožnou injekciou 1xdenne v priebehu 4 až 5 dní. Potom prebieha samotný odber PKB.
Odber PKB prebieha na krvinkovom separátore, väčšinou ambulantne. Do žily sa zavedie ihla spojená s odberovou súpravou, ktorá prečerpáva krv cez separátor. Pomocou neho sa získajú PKB z krvi darcu. Ostatná krv sa vracia späť do krvného obehu. Odber trvá približne 5 hodín. Počas odberu treba pokojne ležať, môžete piť tekutiny aj jesť. Najčastejšími komplikáciami pri odbere býva bolesť v mieste vpichu, zmeny tlaku krvi a tŕpnutie rúk, ktoré ale po odbere ustúpia a vymiznú.
Odber kostnej drene na účel transplantácie sa v súčasnej dobe robí menej často ako odber PKB. Kostná dreň sa získava z lopaty bedrovej kosti v celkovej narkóze opakovanými vpichmi a nasávaním dreňovej krvi do odberového vaku. Po odbere a po odoznení účinku anestézy cíti darca miernu bolesť v mieste odberu a môže byť slabý.
Po získaní dostatočne výťažného štepu periférnych kmeňových krvotvorných buniek alebo kostnej drene sa tento štep podáva pacientovi, ktorý je hospitalizovaný na Transplantačnej jednotke kostnej drene. Transplantát sa podáva do veľkej žily transfúziou.
Darovanie je bezplatné a anonymné. Kontakt s pacientom je možný iba prostredníctvom korešpondencie cestou Národného registra darcov kostnej drene. Osobný kontakt darcu a príjemcu je možný až po 2 rokoch od transplantácie, ak s tým súhlasia obe strany.
Aké riziká a komplikácie sú spojené s transplantáciou kostnej drene?
Hoci transplantácia kostnej drene môže zachrániť život, prináša aj určité riziká:
Infekcie: Počas obnovy imunitného systému je pacient náchylnejší na infekcie.
Odmietnutie štepu: Telo pacienta môže odmietnuť darované bunky.
Reakcia štepu proti hostiteľovi (GvHD): Darcovské bunky môžu napadnúť pacientove tkanivá.
Vedľajšie účinky chemoterapie: Patria sem nevoľnosť, únava, strata vlasov a slabosť.
Riziká závisia od zdravotného stavu pacienta, veku a zhody medzi darcom a príjemcom.
Aká je úspešnosť, doba zotavenia a život po transplantácii kostnej drene?
Úspešnosť závisí od rôznych faktorov, ako sú typ ochorenia, vek pacienta a zhoda darcu. Nové krvinky sa zvyčajne začnú tvoriť po 2–4 týždňoch. Doba úplného zotavenia môže trvať niekoľko mesiacov až rokov.
Po zákroku je dôležité dodržiavať pokyny lekára, pravidelne chodiť na kontroly a vyhýbať sa rizikovým situáciám, ktoré môžu viesť k infekciám. Pacienti môžu potrebovať dlhodobú liečbu na podporu imunitného systému alebo zvládnutie komplikácií. Časom sa však väčšina pacientov vráti k normálnemu životu.
Aké sú alternatívy k transplantácii kostnej drene?
Nie vždy je transplantácia jedinou možnosťou. Alternatívy môžu zahŕňať:
Chemoterapia a cielená terapia: Liečba zameraná na ničenie rakovinových buniek alebo spomalenie ich rastu.
Podporná liečba: Zameriava sa na zvládanie príznakov, ako je anémia alebo infekcie, pomocou liekov alebo transfúzií.
Imunoterapia: Posilnenie imunitného systému na boj proti ochoreniu.
Klinické štúdie: V niektorých prípadoch môžu byť dostupné experimentálne liečby, ktoré predstavujú novú nádej pre pacientov.
V súčasnosti je na Slovensku evidovaných iba približne 6500 darcov. S prihliadnutím na fakt, že sa národné registre stávajú efektívne až pri dostatočnom počte darcov a vzhľadom k počtu obyvateľov SR, je súčasný stav alarmujúco nedostačujúci a vyžaduje si rýchlu a efektívnu intervenciu.
Zdroje:
Kto sa môže stať dobrovoľným darcom krvotvorných buniek?, https://www.registerdarcovkostnejdrene.sk/kto-moze-byt-darcom-1.html
MUDr. Martina Neuschlová, PhD., Transplantačná imunológia, https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-mikrobiologie-a-imunologie/distancna_vyuka/slov_13_imunol_pred_Transplant.pdf
Prečo sa stať darcom kostnej drene?, https://www.mateslinu.sk/info#preco
