Ako rozpoznať pleseň na nohách? Príznaky, liečba, prevencia

Svrbenie medzi prstami, olupovanie kože, nepríjemný zápach či pálenie – to všetko môžu byť príznaky plesne na nohách, známej aj ako mykóza. Toto ochorenie postihuje obrovské množstvo ľudí, často nenápadne, no o to nepríjemnejšie. Aj keď ide o veľmi rozšírený problém, mnoho ľudí ho podceňuje alebo sa zaň hanbí. Pritom včasná liečba a jednoduché preventívne opatrenia môžu zabrániť dlhodobému diskomfortu aj opakovaniu infekcie. V článku sa pozrieme na to, ako rozpoznať prvé príznaky, ako sa plesne na nohách zbaviť, aj čo všetko môže byť za jej vznikom.

Pleseň na nohách, odborne nazývaná aj mykóza, je časté kožné ochorenie spôsobené hubami, ktoré napádajú povrchové vrstvy kože, najmä medzi prstami a na chodidlách. Tento stav je infekčný, ľahko sa šíri a bez liečby môže pretrvávať dlhodobo. Najčastejším typom je tzv. atletická noha, ktorá dostala svoj názov podľa častej výskytovosti u športovcov – no v skutočnosti sa môže týkať každého.

Pleseň na nohách sa častejšie objavuje u ľudí, ktorí nosia uzavretú, nepriedušnú obuv – napríklad pracovnú, športovú alebo módnu obuv z umelých materiálov, ktorá nedovoľuje nohám dýchať. V takejto obuvi vzniká teplé a vlhké prostredie, čo je ideálny základ pre množenie plesní. Zásadné riziko predstavuje aj chôdza naboso vo verejných priestoroch, ako sú sprchy vo fitness centrách, bazény, kúpaliská, sauny či hotelové kúpeľne, kde sa môže človek ľahko nakaziť kontaktom s kontaminovanou podlahou.

Rizikovou skupinou sú najmä športovci, ktorí nosia športovú obuv dlhodobo a často majú nohy vystavené nadmernému poteniu. Zvýšená vlhkosť a mechanické podráždenie kože pri športe prispievajú k narušeniu kožnej bariéry a tým aj k náchylnosti na infekciu. Mykózy sú však časté aj u ľudí s cukrovkou (diabetikov), ktorých pokožka je náchylnejšia na infekcie a ktorých imunitný systém nemusí reagovať dostatočne efektívne. Podobne ohrození sú ľudia s oslabenou imunitou – napríklad po liečbe antibiotikami alebo chemoterapii – ako aj starší ľudia, ktorých pokožka je prirodzene tenšia a suchšia.

Významnú úlohu zohráva aj genetická predispozícia či nesprávne hygienické návyky – napríklad nedostatočné vysušenie nôh po sprchovaní, nosenie ponožiek z nepriedušných materiálov alebo ich nepravidelná výmena. Zvýšené potenie nôh, tzv. plantárna hyperhidróza, je ďalším faktorom, ktorý môže prispieť k opakovanej infekcii. V kombinácii s nevhodnou obuvou a slabou ventiláciou pokožky sa tak vytvára dokonalé prostredie pre rast a šírenie plesňových mikroorganizmov.

Medzi najčastejšie príznaky patrí svrbenie, pálenie, olupovanie pokožky medzi prstami a nepríjemný zápach. Postihnuté miesto môže byť začervenané, suché alebo naopak vlhké a zaparené. Niekedy sa objavujú aj drobné praskliny, šupinky či pľuzgieriky. V pokročilejšom štádiu sa mykóza môže rozšíriť aj na nechty (onychomykóza), čo ešte viac komplikuje liečbu.

Vizuálne sa mykóza prejavuje rôzne podľa štádia a konkrétneho miesta výskytu. Najčastejšie sa vyskytuje medzi prstami, kde pokožka bledne, mokvá, olupuje sa a môže zapáchať. Na chodidlách sa objavuje suchá, zhrubnutá koža so šupinami, niekedy aj praskliny alebo začervenanie. Na nechtoch sa mykóza prejaví ich zožltnutím, deformáciou alebo odlupovaním.

Najbežnejším typom plesne na nohách je tzv. interdigitálna (medziprstová) mykóza, ktorá sa typicky objavuje medzi prstami, najčastejšie medzi štvrtým a piatym prstom. Táto forma sa začína nenápadne – jemným svrbením, začervenaním či miernym odlupovaním kože. Postupne sa však pokožka medzi prstami môže stať bielou, zmäknutou, zvlhnutou a môže aj zapáchať. V pokročilejších prípadoch sa môžu vytvárať drobné bolestivé praskliny, ktoré sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. Ide o formu, ktorá sa veľmi rýchlo šíri – najmä vo vlhkom prostredí alebo pri zlej hygiene.

Druhým rozšíreným typom je tzv. mokasínová forma mykózy, ktorá zasahuje väčšiu časť plochy chodidla – najmä pätu, bočné strany a spodnú časť nohy. Tento typ plesne má suchý, šupinatý priebeh a pokožka býva výrazne zhrubnutá a drsná. Olupovanie býva rozsiahle a môže sa objavovať aj bolestivé praskanie kože. Niektorí pacienti si túto formu mylne zamieňajú za suchú pokožku alebo ekzém, čo oddiali začiatok liečby.

Tretím, menej častým, ale veľmi nepríjemným typom je tzv. vezikulárna forma, pri ktorej sa na koži objavujú drobné pľuzgieriky naplnené tekutinou. Najčastejšie sa vyskytuje na priehlavku alebo spodnej časti chodidla. Pľuzgieriky môžu svrbieť, praskať a následne vytvárať bolestivé mokvajúce miesta, ktoré sú náchylné na bakteriálnu superinfekciu. Vezikulárna forma býva častejšie sprevádzaná zápalovou reakciou organizmu.

Každý z týchto typov si vyžaduje trochu odlišný terapeutický prístup. Zatiaľ čo interdigitálna forma zvyčajne dobre reaguje na lokálne antimykotiká, mokasínová forma môže vyžadovať kombináciu lokálnej a systémovej liečby. V prípade vezikulárnej formy je často potrebné najskôr ošetriť pľuzgieriky antisepticky, následne nasadiť antimykotiká a pri zápale aj protizápalové prípravky. Presná diagnostika a správne zvolená liečba sú preto kľúčové pre rýchle a úspešné zvládnutie infekcie.

Diagnostika začína dôkladnou vizuálnou prehliadkou u dermatológa alebo všeobecného lekára. Lekár posudzuje výskyt šupinatenia, začervenania, popraskanej alebo zhrubnutej pokožky a prípadne aj postihnutie nechtov. V prípade nejasností alebo rozšíreného postihnutia sa môže odobrať malá vzorka kože, šupinky alebo úlomok nechtu a odoslať na mykologické vyšetrenie. Toto laboratórne vyšetrenie pomáha presne identifikovať pôvodcu infekcie – teda konkrétny druh huby, čo je kľúčové pre účinné zvolenie liečby.

Najčastejšími pôvodcami mykóz nôh sú:

• Dermatofyty – najmä druhy z rodu Trichophyton (napr. Trichophyton rubrum a Trichophyton mentagrophytes), ktoré spôsobujú väčšinu kožných a nechtových plesní,
  
• Kvasinky – najčastejšie Candida albicans, ktoré sa objavujú najmä pri oslabenej imunite, vlhkom prostredí a u diabetikov,
  
• Plesne – tzv. ne-dermatofytické plesne ako napr. Scopulariopsis brevicaulis alebo Aspergillus spp., ktoré sú menej časté, ale môžu infikovať nechty, najmä po ich poranení.
  

Diagnóza býva vo väčšine prípadov jasná už na základe klinických prejavov a nevyžaduje invazívne vyšetrenia. Mykologické vyšetrenie však poskytuje istotu, vylučuje iné kožné ochorenia (napr. psoriázu, ekzém) a pomáha v prípade, že liečba nezaberá alebo sa infekcia opakovane vracia.

Liečba závisí od rozsahu a typu infekcie. V počiatočných štádiách postačia voľne dostupné antimykotické krémy ako Cannaderm Mycosin krém proti plesniam spreje alebo gély z lekárne. Medzi bežne používané účinné látky patrí klotrimazol, terbinafín či mikonazol. Aplikujú sa niekoľkokrát denne počas 2–4 týždňov, a dôležité je pokračovať aj po vymiznutí príznakov. Pri rozšírenej alebo rezistentnej infekcii môže lekár predpísať antimykotiká vo forme tabliet. V prípade postihnutia nechtov býva liečba dlhšia – často trvá niekoľko mesiacov.

Kľúčom k rýchlej liečbe je včasné rozpoznanie príznakov a dôsledné dodržiavanie hygienických návykov, ktoré zabraňujú ďalšiemu šíreniu infekcie. Nohy je potrebné každý deň starostlivo umyť v teplej vode a najmä dôkladne osušiť – osobitnú pozornosť venujte priestorom medzi prstami, kde sa najčastejšie hromadí vlhkosť. Používajte výlučne vlastné uteráky, obuv a ponožky, a perte ich pravidelne pri teplote minimálne 60 °C, aby ste zničili prípadné spóry plesní.

Keďže plesne milujú vlhké, teplé a uzavreté prostredie, ideálnou prevenciou aj súčasťou liečby je nosenie vzdušnej, priedušnej obuvi z prírodných materiálov. Ponožky by mali byť savé, ideálne z bavlny alebo funkčných vlákien. Pri akýchkoľvek podozrivých prejavoch, ako je svrbenie, olupovanie kože či nepríjemný zápach, je dôležité čo najskôr začať s lokálnou antimykotickou liečbou. Čím skôr sa začne s terapiou, tým je vyššia šanca, že sa infekcia nezhorší a nezkomplikuje.

Okrem liekov z lekárne existuje viacero prírodných prístupov. Tea tree olej má silné antimykotické účinky a môže sa aplikovať priamo na postihnuté miesto (zriedený s nosným olejom). Obklady z octu alebo kúpele v roztoku sódy bikarbóny tiež zmierňujú svrbenie a spomaľujú rast plesní. Cesnak či kokosový olej majú prirodzené antibakteriálne vlastnosti. Hoci prírodné metódy nemusia nahradiť liečbu, môžu byť jej vhodným doplnkom, najmä v úvode infekcie alebo ako prevencia recidívy.

Ak sa mykóza nelieči, môže sa rozšíriť do okolia, prejsť na nechty, alebo dokonca vyvolať bakteriálnu infekciu. U ľudí s cukrovkou alebo oslabenou imunitou môžu nastať vážnejšie kožné problémy, ktoré si vyžadujú lekársky dohľad. Dlhodobé zanedbanie vedie k chronickému stavu, ktorý je ťažšie liečiteľný a vyžaduje kombináciu viacerých liekov.

Lekára by ste mali navštíviť, ak sa stav nezlepšuje po týždni–dvoch samoliečby, ak sa infekcia šíri, postihne nechty, alebo ak sa objavia príznaky zápalu – začervenanie, bolesť, opuch či horúčka. Včasná návšteva dermatológa pomôže predísť zbytočným komplikáciám a urýchli zotavenie.

Pleseň na nohách nie je len estetickým problémom – môže signalizovať oslabenú imunitu, nevhodnú hygienu alebo aj zle zvolenú obuv. Dobrou správou je, že ak sa zachytí včas, dá sa veľmi efektívne liečiť dostupnými prostriedkami z lekárne či prírodnými metódami. Prevencia v podobe suchej pokožky, vetranej obuvi a dôslednej hygieny je pritom základom, ako sa mykóze nielen vyhnúť, ale predísť aj jej návratu. Ak sa problémy napriek snahe nezlepšujú, je na mieste obrátiť sa na odborníka. Starostlivosť o zdravie chodidiel by sme rozhodne nemali podceňovať – sú predsa základom nášho každodenného pohybu.

https://www.zdravie.sk/clanok/57502/atleticka-noha-infekcny-problem-bezcov

https://mucumu.sk/ktore-kozne-infekcie-sposobuju-plesne/

https://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/koza/vyrasky-a-exemi/kozna-plesen-noh/

https://www.frais.sk/sluzba/liecba-mykozy-fox-laserom/