Ak má dieťa zvýšenú teplotu, cieľom nie je „zraziť číslo na teplomere za každú cenu“. V praxi v lekárni odporúčame jednoduché pravidlo: liečte hlavne dieťa (jeho diskomfort), nie číslo na teplomere. Pri väčšine vírusových infekcií stačí pokoj, tekutiny a sledovanie. Liek na horúčku má zmysel vtedy, keď je dieťa viditeľne ubolené, mrzuté, nevládne, odmieta piť alebo ho bolí hlava, svaly či uši alebo teplota presahuje 39°C. V lekárni najčastejšie odporúčame paracetamol alebo ibuprofén, pričom je kľúčové dieťa dostatočne hydratovať a obliecť do ľahkého oblečenia. Dôležité je vedieť, kedy horúčku znižovať a kedy je lepšie nechať telo bojovať.
Čo je horúčka?
Horúčka je zvýšenie telesnej teploty, ktoré vzniká najčastejšie pri infekcii (vírusovej alebo bakteriálnej). Telo si takto „prestaví termostat“ a spustí imunitnú odpoveď.
Dôležité je vedieť, že horúčka u detí nie je diagnóza, ale príznak. Sama o sebe nehovorí, čo dieťaťu je – iba to, že organizmus bojuje.
Horúčku znižujeme hlavne vtedy, keď dieťaťu nie je dobre. Liek má zmysel podať, ak:
je dieťa malátne, výrazne unavené alebo nevládne
je plačlivé, podráždené a nevie sa upokojiť
má bolesti (hlava, svaly, hrdlo, uši, zúbky)
odmieta piť alebo pije minimálne
má v minulosti febrilné kŕče
teplota je vyššia (často nad 38 – 38,5 °C, podľa veku a stavu dieťaťa)
Ak má dieťa len mierne zvýšenú teplotu a správa sa relatívne normálne, liek nie je vždy potrebný.
Aká je normálna telesná teplota u detí?
Normálna teplota u detí sa líši podľa miesta merania:
Pod pazuchou (axilárne meranie): 36,5-37,2°C
V ústach (orálne meranie): 36,8-37,5°C
V konečníku (rektálne meranie): 37,0-37,8°C
V uchu (tympanické meranie): 36,8-37,5°C
Na čele (bezkontaktné meranie): 36,5-37,5°C
Stretávame sa s tým, že rodičia merajú teplotu pod pazuchou a hneď pri 37,3°C siahajú po liekoch. Takáto mierna zvýšená teplota u deti ešte nie je dôvod na paniku ani lieky.
Dôležité informácie o meraní:
Rektálne meranie je najpresnejšie, najmä u malých detí do 3 rokov. Meranie pod pazuchou je najmenej presné, no najpohodlnejšie. Pri meraní v uchu môžu výsledok ovplyvniť ušný maz alebo nesprávne umiestnenie teplomera.
Subfebrilný stav a horúčka
Toto rozlíšenie je dôležité pre správne rozhodnutie o liečbe.
Subfebrilný stav (zvýšená teplota):
37,3-37,9°C pri meraní pod pazuchou, 37,6-38,4°C pri rektálnom meraní
Dieťa je zvyčajne aktívne, hrá sa, má chuť do jedla
Subfebrilita je často len znak, že telo bojuje s infekciou.
Horúčka:
38°C a viac pod pazuchou, 38,5°C a viac pri rektálnom meraní
Dieťa môže byť unavené, apatické
Vysoká horúčka:
Nad 39°C pod pazuchou, nad 39,5°C pri rektálnom meraní
Vyžaduje pozornejšie sledovanie
Spôsoby, ako znížiť horúčku u dieťaťa
Existuje viacero možností ako znížiť teplotu u dieťaťa:
Farmakologické metódy (lieky):
Lieky na horúčku sú najrýchlejší a najúčinnejší spôsob zníženia teploty, ak je to potrebné. Najlepší liek na horúčku pre deti závisí od veku, hmotnosti a zdravotného stavu dieťaťa.
Nefarmakologické metódy:
Fyzikálne ochladzovanie – vlažné obklady, vlažný kúpeľ (neochladzovať ak má dieťa studené končatiny - dlane a chodidlá)
Dostatočná hydratácia – ponúkajte často tekutiny
Ľahké oblečenie – prezlečte dieťa do bavlneného oblečenia, ľahká prikrývka
Vetranie miestnosti – zabezpečte prívod čerstvého vzduchu
Pokoj a odpočinok – dieťa potrebuje energiu na boj s infekciou
Najlepší výsledok v praxi často prináša rozumná kombinácia oboch. Odporúčame začať nefarmakologickými metódami a ak teplota neklesá do 30-60 minút a dieťa trpí, pridať liek.
Kedy použiť lieky proti horúčke pre deti:
Teplota presahuje 38°C
Dieťa pociťuje nekomfort, je apatické, ubolené
Dieťa má v anamnéze febrilné kŕče
Dieťa má chronické ochorenie
Kedy stačia nefarmakologické metódy:
Teplota je pod 38°C
Dieťa je aktívne, pije, reaguje
Ide o subfebrilný stav
Dieťa nemá anamnézu febrilných kŕčov
Ako vybrať správny liek na horúčku pre vaše dieťa?
Najlepší liek na horúčku je ten, ktorý je správne zvolený, správne dávkovaný a podaný v správnom čase.
Výber lieku na horúčku pre vaše dieťa závisí od viacerých faktorov.
PARACETAMOL:
Toto je najčastejšie odporúčaný liek na horúčku pre deti. Je bezpečný, účinný a dobre znášaný.
Výhody paracetamolu:
Možno podávať od narodenia, každých 4-6 hodín, maximálne 5x denne
Dobre znášaný, minimálne vedľajšie účinky
Nedráždi žalúdok
Dostupný v rôznych formách (sirup, čapíky, tablety)
Nevýhody:
Nepôsobí proti zápalu
Pri predávkovaní poškodzuje pečeň
Nevhodný pre deti s chorobami pečene alebo poškodenou pečeňou
IBUPROFEN:
Alternatíva k paracetamolu s protizápalovým účinkom. Počas jeho užívania je nutný zvýšený príjem tekutín.
Výhody ibuprofenu:
Pôsobí proti horúčke, bolesti aj zápalu
Podáva sa každých 6-8 hodín, maximálne 4x denne
Dostupný v rôznych formách (sirup, čapíky, tablety)
Nevýhody:
Môže dráždiť žalúdok
Neodporúča sa pri dehydratácii, hnačke, zvracaní, problémoch s obličkami
Ak dieťa vracia podávať čapík.
Ak má hnačku podávať sirup alebo tabletu.
Čo neodporúčame:
Stretávame sa s tým, že niektorí rodičia majú doma Aspirín (kyselinu acetylsalicylovú). U detí do 15 rokov je kontraindikovaný kvôli riziku Reyovho syndrómu – závažného ochorenia postihujúceho pečeň a mozog.
Ako poznať správne dávkovanie antipyretik?
Toto je najdôležitejšia otázka. Nesprávne dávkovanie je najčastejšia chyba, ktorú v lekárni vidíme.
Dávka sa počíta podľa hmotnosti, nie veku!
DÁVKOVANIE PARACETAMOLU:
• Jednorázová dávka: 10-15 mg na kilogram hmotnosti dieťaťa
• Maximálna denná dávka: 60 mg/kg rozdelená do 4-6 dávok
• Minimálny interval medzi dávkami: 4-6 hodin
• Maximálny počet dávok denne: 4-6 dávok
DÁVKOVANIE IBUPROFÉNU:
• Jednorázová dávka: 5-10 mg na kilogram hmotnosti
• Maximálna denná dávka: 30 mg/kg rozdelená do 3-4 dávok
• Minimálny interval medzi dávkami: 6 hodín
• Maximálny počet dávok denne: 3-4 dávky
Najčastejšie chyby pri dávkovaní:
Stretávame sa s tým, že rodičia:
Dávkujú podľa veku namiesto hmotnosti – dve päťročné deti môžu mať hmotnosť 15 kg aj 25 kg
Používajú domáce lyžičky – čajová lyžička nie je presná odmerka
Nedodržujú časové intervaly – podávajú liek každé 2 hodiny "lebo nepomáha"
Prekračujú maximálnu dennú dávku – "keď nefunguje, dám viac"
Kombinujú lieky bez porady – striedajú paracetamol a ibuprofen každé 2 hodiny
Domáce lieky na horúčku u dieťaťa
Rodičia sa často pýtajú, ako znížiť teplotu bez liekov alebo čím dopĺňať farmakologickú liečbu.
Fyzikálne ochladzovanie:
Vlažné obklady: Namočte uterák do vlažnej vody (nie studenej!) a vyžmýkajte ho. Ovinúť hrudník dieťaťa od podpazušia po dolný okraj rebier. Na zábal dať tenkú suchú prikrývku. Zábaly ponechať 10 minút a 3-krát opakovať, potom je dôležité premerať telesnú teplotu.
Vlažný kúpeľ: Teplota vody by mala byť 1-2°C nižšia ako telesná teplota dieťaťa. Kúpeľ by mal trvať 10-15 minút. Nikdy nedávajte dieťa do studenej vody! Postačí aj krátke sprchovanie vlažnou vodou a rýchlo osušiť. Prikryť len suchou plachtou.
Hydratácia – kľúč k úspechu:
Stretávame sa s tým, že rodičia podceňujú pitný režim. Pri horúčke dieťa stráca veľa tekutín potením a rýchlym dýchaním.
Čo podávať: Vodu, riedené ovocné džúsy, bylinné čaje, polievky, vývar. Dojčatá – častejšie dojčenie.
Odpočinok:
Dieťa potrebuje energiu na boj s infekciou. Zabezpečte mu pokoj, tlmené svetlo, vetranie miestnosti. Nemusí ležať celý deň v posteli – ak chce vstať a hrať sa, je to dobré znamenie.
Domáce lieky na horúčku u dieťaťa – čo nerobiť?
Toto je možno najdôležitejšia časť. V lekárni denne vidíme dôsledky nesprávnych postupov.
Nikdy nepoužívajte studené obklady alebo studený kúpeľ:
Stretávame sa s tým, že rodičia myslia "čím studenejšie, tým lepšie". Toto je nebezpečná chyba! Studená voda spôsobuje:
• Zúženie ciev na povrchu tela – bráni odovzdávaniu tepla
• Tras – paradoxne zvyšuje telesnú teplotu
• Šok, najmä u malých detí
Nezabaľujte dieťa do mokrých plachiet:
Tento "starý dobrý" spôsob je nebezpečný. Hrozí podchladenie a šok. Mokré oblečenie alebo plachty držia vlhkosť pri tele a bránia odparu.
Nedávajte dieťaťu aspirín:
Kyselina acetylsalicylová u detí do 16 rokov môže spôsobiť Reyov syndróm – závažné ochorenie postihujúce pečeň a mozog s vysokou úmrtnosťou.
Nenúťte dieťa jesť:
Ponúknite ľahko stráviteľné jedlá (polievka, kaša, ovocie), ale ak dieťa odmieta, nevadí. Dôležitejšie je piť.
Nepodávajte lieky "preventívne":
Rodičia tiež dávajú liek na horúčku pred spaním "aby v noci nedostalo horúčku". Toto je chyba. Lieky proti horúčke pre deti podávame len vtedy, keď je horúčka prítomná a dieťa trpí.
Nekombinujte lieky bez porady:
Nie vždy je to potrebné. V praxi odporúčame začať jednou účinnou látkou a druhú zvažovať iba vtedy, keď prvá nezmierni diskomfort
Niektorí rodičia striedajú paracetamol a ibuprofén každé 2-3 hodiny. Toto môže viesť k predávkovaniu a je to náročné na pečeň a obličky. Ak jeden liek nefunguje, poraďte sa s lekárom alebo farmaceutom.
Nepodceňujte varovné signály:
Stretávame sa s tým, že rodičia sledujú len číslo na teplomere. Odporúčame sledovať celkový stav dieťaťa:
Reaguje na vás? – volá vás, usmeje sa, reaguje na hračky?
Pije dostatočne? – močí aspoň každé 4-6 hodín?
Farba pokožky – bledá, modrastá alebo škvrnitá pokožka je varovný signál
Dýchanie – rýchle, ťažké alebo nepravidelné dýchanie vyžaduje pozornosť
Záver
Ako farmaceutka denne radím rodičom, že horúčka u detí nie je nepriateľ – je to prirodzená obrana tela. Najlepší liek na horúčku je ten, ktorý dieťa skutočne potrebuje, nie ten, ktorý mu dáte preventívne. V lekárni sme tu pre vás – poradíme s výberom vhodného lieku na horúčku pre deti, správnym dávkovaním a vysvetlíme, kedy je potrebné vyhľadať lekára. Vaše dieťa je najdôležitejšie, preto sa neváhajte opýtať.
Zdroje:
AKO ZNIŽUJEME HORÚČKY U DIEŤAŤA?, https://www.nspnz.sk/oddelenie-pediatricka-klinika-ako-znizujeme-horucky-u-dietata/
MUDr. Adriana Kučerová, Je striedavé podávanie antipyretík u detí bezpečné?, https://www.solen.sk/storage/file/article/f66459f694d4eb4f32191574a02a7186.pdf
Janice E. Sullivan, MD; Henry C. Farrar, MD; the SECTION ON CLINICAL PHARMACOLOGY AND THERAPEUTICS; COMMITTEE ON DRUGS, Fever and Antipyretic Use in Children, https://publications.aap.org/pediatrics/article/127/3/e20103852/65016/Fever-and-Antipyretic-Use-in-Children
Marco Bianchi, Mattia Costa, Fabio Cardinale, Giovanni Di Nardo, Maurizio Mennini, Alessandro Orsini, Thomas Foiadelli, Pasquale Striano, Pasquale Parisi, Alessandro Ferretti, Optimizing pharmacological management of the febrile child, https://www.tandfonline.com/doi/10.1080/14656566.2025.2592793?url_ver=Z39.88-2003&rfr_id=ori:rid:crossref.org&rfr_dat=cr_pub%20%200pubmed
