Čo sú dekubity a ako vznikajú?

Dekubity, tiež nazývané tlakové rany, sa považujú za vážne poškodenia pokožky a podkožného tkaniva, ktoré vznikajú v dôsledku nepretržitého tlaku na určitú časť tela. Sú častým problémom u pacientov, ktorí sú dlhodobo imobilní alebo majú obmedzenú pohyblivosť. V tomto článku sa pozrieme na vývoj dekubitov, príčiny, faktory, ktoré prispievaju k vzniku dekubitom, prevenciu, proces hojenia a riešenia tohto problému.

Dekubity (preležaniny, tlakové vredy) sú poškodenia kože a podkožných tkanív, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobého tlaku na určité časti tela. Tento tlak obmedzuje prietok krvi, čo spôsobuje poškodenie tkanív a ich postupnú nekrózu (odumieranie). Keďže krv je základným zdrojom kyslíka a živín pre tkanivá, jej obmedzený prísun vedie k poškodeniu kožných buniek a následnému vzniku rán, ktoré sa môžu infikovať.

Príčiny vzniku dekubitov

Hlavnou príčinou vzniku dekubitov je dlhodobý tlak na určitú časť tela, ktorý bráni prúdeniu krvi do týchto oblastí. Tento tlak spôsobuje zúženie krvných ciev, čím sa obmedzuje zásobovanie tkanív kyslíkom a živinami, čo vedie k ich poškodeniu. K ďalším faktorom, ktoré zvyšujú riziko vzniku dekubitov, patria:

• Nedostatočný pohyb alebo imobilita – Ľudia, ktorí sú dlhodobo pripútaní na lôžko alebo v invalidnom vozíku, sú najviac ohrození. Nehybnosť vedie k tomu, že tlak na určité miesta je nepretržitý, čo spôsobuje poškodenie tkanív.
• Vlhkosť pokožky – Napríklad pri inkontinencii, kedy sa pokožka dostáva do kontaktu s močom alebo stolicou, čo môže spôsobiť podráždenie, zápal a následne zvýšiť riziko vzniku dekubitov.
• Nevhodná výživa a hydratácia – Nedostatok živín, najmä bielkovín, vitamínov a minerálov, znižuje schopnosť pokožky a tkanív regenerovať sa a odolávať poškodeniu.
• Poruchy prekrvenia – Osoby trpiace obehovými problémami (napr. diabetes, cievne ochorenia) sú vystavené vyššiemu riziku, pretože ich tkanivá môžu byť menej schopné regenerácie.
• Zranenia alebo operácie – Ľudia po operáciách alebo úrazoch, ktorí majú obmedzenú pohyblivosť alebo sú na liečbe, sú vystavení väčšiemu riziku.

Vznik dekubitov (preležanín) je spôsobený kombináciou rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú pokožku a podkožné tkanivá. Tieto faktory môžeme rozdeliť na externé a interné faktory.

Externé faktory:

Tlak

• Dlhodobý tlak na určité časti tela je hlavným faktorom pri vzniku dekubitov. Keď je pokožka vystavená nepretržitému tlaku medzi kosťami a tvrdými povrchmi (napr. matrac, kreslo, vozík), krvné cievy sa stlačia a prietok krvi je obmedzený. To znamená, že tkanivá nemajú prístup k potrebným živinám a kyslíku, čo vedie k ich poškodeniu a nekróze.
• Dôležité oblasti, kde sa tlak najčastejšie vyskytuje: bedrá, zadok, päty, lakte, ramenné kosti, kolená, a iné oblasti, ktoré sú v kontakte s tvrdými povrchmi.

Trenie a sklz

• Tretí faktor, ktorý môže prispieť k vzniku dekubitov, je trenie medzi pokožkou a povrchom, na ktorom osoba leží alebo sedí. Trenie môže poškodiť pokožku a zhoršiť stav už poškodených tkanív.
• Sklz nastáva, keď sa pacient pohybuje alebo je presúvaný na posteli alebo vozíku, čo zvyšuje riziko poškodenia kože a vedie k narušeniu integrity pokožky.

Vlhkosť

• Moč, stolica alebo pot môžu spôsobovať maceráciu pokožky, čo znamená, že sa stáva mäkšou a náchylnejšou na poškodenie. Vlhkosť pôsobí ako faktor, ktorý narúša ochrannú bariéru pokožky a zvyšuje riziko vzniku rán.
• Zvlášť rizikové je to u pacientov s inkontinenciou, ktorí sú dlhodobo vystavení vlhkosti.
  

Interné faktory:

Znížený prietok krvi

• Zhoršené prekrvenie tkanív vedie k tomu, že koža a podkožné tkanivá nedostávajú dostatočné množstvo kyslíka a živín. To sa môže stať napríklad pri ochoreniach, ako sú cievne ochorenia, diabetes alebo srdcové problémy, ktoré znižujú schopnosť organizmu cirkulovať krv.
• Riziko je vyššie u pacientov, ktorí majú slabý obeh alebo problémy s obehovým systémom.

Imobilita

• Nedostatok pohybu je jedným z najväčších rizikových faktorov. Ľudia, ktorí sú dlhodobo pripútaní na lôžko alebo v invalidnom vozíku, sú vystavení väčšiemu tlaku na určité časti tela, pretože sa nemôžu pohybovať a meniť svoju polohu. Bez pravidelnej zmeny polohy je koža neustále vystavená tlaku, čo spôsobuje jej poškodenie.

Výživa

• Nedostatočná výživa a dehydratácia zhoršujú schopnosť tkanív regenerovať sa. Osoby s nedostatkom bielkovín, vitamínov (napríklad vitamínu C a A) a minerálov (ako je zinok) majú oslabený imunitný systém a slabšiu schopnosť hojiť rany. Slabá výživa môže tiež viesť k rednutiu kože, čo zvyšuje riziko vzniku dekubitov.

Vek

• Starší pacienti majú tenšiu pokožku, ktorá je náchylnejšia na poškodenie. Ich schopnosť regenerovať tkanivá je nižšia, čo predlžuje čas potrebný na hojenie rán a zvyšuje riziko infekcie.

Neurologické poruchy

• Neurologické poruchy alebo paralýza (napríklad po mozgovej príhode alebo poranení miechy) môžu znížiť schopnosť pacienta vnímať bolesť alebo nepohodlie spojené s tlakom. To znamená, že osoba nemusí včas reagovať na pocit tlaku a meniť polohu, čím sa zvyšuje riziko vzniku dekubitov.

Inkontinencia

• Močová a fekálna inkontinencia zvyšujú riziko vzniku dekubitov, pretože koža prichádza do kontaktu s močom a stolicou, čo spôsobuje vlhkosť a maceráciu pokožky. To oslabuje jej ochranné vlastnosti a zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rán.

Chronické ochorenia

• Diabetes a cievne ochorenia sú príkladmi ochorení, ktoré môžu zvýšiť riziko vzniku dekubitov. U diabetikov je znížená cirkulácia krvi, čo zhoršuje schopnosť pokožky sa obnovovať a uzdravovať.

Dekubity (preležaniny) sa najčastejšie vyvíjajú na miestach, kde je koža vystavená tlaku medzi kostnými štruktúrami a tvrdými povrchmi, ako sú matrace, kreslá, invalidné vozíky a iné miesta, na ktorých pacient trávi dlhý čas v jednej pozícii. 

Tento tlak narúša krvný obeh, čo vedie k nedostatočnému prísunu kyslíka a živín do tkanív, ktoré sú následne poškodené a môžu zomrieť. Tieto oblasti sú obzvlášť zraniteľné a často sa na nich vyvinú dekubity.

Najčastejšie miesta vzniku dekubitov:

1. Bedrá (krížová oblasť)

• Preležaniny na sakrálnom (krížovom) mieste sú najbežnejšie u pacientov, ktorí sú dlhodobo pripútaní na lôžko a ležia na chrbte. Krížová oblasť je náchylná na vznik dekubitov, pretože je blízko kostných štruktúr (sakrálny stavec), ktoré sú pod tlakom v tejto polohe. Pri dlhodobom ležaní na chrbte je táto časť tela vystavená kontinuálnemu tlaku, čo vedie k zhoršenému prekrveniu.
  
• Príklady: Tieto dekubity sa často vyskytujú u pacientov, ktorí sa nemôžu pravidelne otočiť alebo zmeniť polohu, ako sú pacienti s paralýzou, starší ľudia alebo pacienti po operáciách.
• Prevencia: Zabezpečiť pravidelnú zmenu polohy, používanie špeciálnych matracov a vankúšov, ktoré znižujú tlak na túto oblasť, a zlepšiť mobilitu pacientov, ak je to možné.

2. Päty

• Päty sú druhým najčastejším miestom vzniku dekubitov, pretože pri ležaní na chrbte sú vystavené tlaku medzi matracom a kosťami päty. Tento tlak narúša prietok krvi do týchto miest, čo vedie k poškodeniu pokožky a podkožného tkaniva.
  
• Príklady: U pacientov, ktorí majú oslabenú pohyblivosť alebo sú v posteli dlhší čas, je dôležité zabezpečiť, aby päty neboli v kontakte s tvrdým povrchom, najmä u starších osôb.
• Prevencia: Zabezpečiť, aby päty boli zdvihnuté, použitie špeciálnych podložiek alebo matracov, ktoré zmierňujú tlak na nohy.
  

3. Zadok (ischiálne oblasti)

• Ischiálne hrbole (kostné výbežky v sedacej časti panvy) sú ďalším častým miestom pre vznik dekubitov, najmä u pacientov, ktorí dlhodobo sedia v invalidných vozíkoch alebo na posteli. Tlak na tieto oblasti je výrazný pri sedení alebo ležaní na boku.
  
• Príklady: Pacienti, ktorí sú imobilní a sedia dlhší čas, majú vyššie riziko vzniku dekubitov v tejto oblasti, pretože tlak nie je zmiernený a tkanivá sú vystavené nepretržitému zaťaženiu.
  
• Prevencia: Zabezpečiť pravidelnú zmenu polohy, používanie špeciálnych sedacích podložiek (napr. s rozložením tlaku) a zlepšenie mobility pacientov.
  

4. Lakte a ramená

• Lakte a ramená môžu byť náchylné na dekubity, ak sa pacienti pri sedení alebo ležaní na boku opierajú o lakte alebo ramená. Pokožka v týchto oblastiach je tenká a pod tlakom sa rýchlo poškodzujú tkanivá.
  
• Príklady: Ľudia, ktorí trávia veľa času na posteli alebo na invalidnom vozíku, môžu mať problémy s dekubitmi na lakťoch, najmä ak sa nesnažia vyhnúť tlaku v tejto oblasti.
• Prevencia: Používanie podložiek na lakte a ramenách, pravidelná zmena polohy a udržiavanie pokožky v suchu a čistote.
  

5. Boky a bedrové kosti

• Bedrové kosti a bočné oblasti tela (najmä pri ležaní na boku) sú ďalšou častou lokalizáciou dekubitov. Tlak na tieto miesta je obzvlášť intenzívny u pacientov ležiacich na boku, kde sa tlakuje koža medzi bedrovými kosťami a matracom.
  
• Príklady: U pacientov s neurologickými poruchami alebo ťažkou imobilitou, ktorí nemôžu zmeniť polohu, sa častokrát tvoria dekubity v oblasti bokov.
• Prevencia: Udržiavanie pravidelného pohybu a zmeny polohy pacienta, použitie matracov, ktoré zmierňujú tlak na boky, a použitie vankúšov medzi kolenami, aby sa znížil tlak na boky.
  

6. Chrbát hlavy a uši

• Chrbát hlavy a ušné laloky sú miestami, ktoré môžu byť náchylné na dekubity pri dlhodobom ležaní na chrbte. Ak pacient nemôže zmeniť svoju polohu, tieto oblasti sú vystavené nepretržitému tlaku, čo môže viesť k poškodzovaniu pokožky.
  
• Príklady: Pacienti, ktorí sú imobilní alebo ležia v posteli dlhší čas, môžu mať problémy s dekubitmi na týchto miestach, najmä ak nie je zabezpečená ochrana pokožky.
• Prevencia: Používanie mäkkých vankúšov, ktoré zmierňujú tlak na hlavu a uši, pravidelná zmena polohy a opatrnosť pri starostlivosti o pokožku hlavy.
  

7. Kolenné a pätové oblasti

• Pri ležaní na bruchu alebo sedení môžu byť kolená a päty náchylné na tlak, pretože sú v kontakte s povrchom, čo vedie k riziku vzniku dekubitov. Ak pacient dlhšie sedí na tvrdých plochách alebo je nehybný, tieto miesta môžu byť ohrozené.
  
• Príklady: U pacientov v invalidnom vozíku alebo pri ležaní na boku sa môžu vytvoriť dekubity na kolenách a pätách, ak nie sú tieto oblasti dostatočne chránené.
• Prevencia: Používanie vankúšov a podložiek na ochranu kolien a päty, pravidelná kontrola pokožky a zmena polohy pacienta.

Začiatky poškodenia pokožky môžu byť veľmi rýchle, najmä pri intenzívnom tlaku. V niektorých prípadoch môžu byť prvé známky poškodenia viditeľné už po 2 hodinách. Ak tlak trvá dlhšie, napríklad 4 až 6 hodín, tkanivá môžu byť už vážne poškodené a môže dôjsť k vzniku povrchových rán.

Pri pacientoch s oslabeným obehovým systémom, ako sú osoby s cukrovkou alebo periférnymi cievnymi ochoreniami, sa dekubity môžu vyvinúť oveľa rýchlejšie, pretože ich tkanivá sú menej zásobované kyslíkom a živinami. U týchto pacientov sa môže poškodenie pokožky a podkožného tkaniva vyvinúť už za niekoľko hodín nepretržitého tlaku.

Na druhej strane, u zdravých osôb alebo tých, ktorí majú lepšie prekrvenie a sú pravidelne polohovaní, môžu byť prvé symptómy dekubitov viditeľné až po niekoľkých dňoch alebo dokonca týždňoch nepretržitého tlaku. Ak je pacient pravidelne polohovaný a tlak je rovnomerne rozložený, môže sa úplne vyhnúť vývoju dekubitov.

Vzhľad dekubitov sa mení v závislosti od štádia, v ktorom sa nachádzajú. Na hodnotenie závažnosti dekubitov sa používajú rôzne klasifikačné systémy, pričom najbežnejšie je klasifikácia podľa štádií podľa National Pressure Injury Advisory Panel (NPIAP).

Vzhľad dekubitov:

1. Počiatočné štádium:
   
• Koža môže byť začervenaná, teplá na dotyk a na dotyk bolestivá. Toto je typický znak poškodenia, ktoré ešte nepresiahlo vonkajšiu vrstvu pokožky. Na tomto mieste môže byť pokožka napnutá a lesklá, no neexistujú otvorené rany.
• Pri tomto štádiu je možné, že začervenanie nezmizne po odpočinku alebo uvoľnení tlaku.
  
2. Pokročilé štádium:
   
• S postupujúcim poškodením pokožky sa začínajú tvoriť pľuzgiere alebo praskliny. Koža môže prasknúť a vytvoriť povrchové rany, ktoré sa zvyčajne nachádzajú na miestach s intenzívnym tlakom (ako sú päty, bedrá, zadok).
• Tento proces môže zahŕňať začiatky hnisania alebo zápalu, čo naznačuje poškodenie podkožných tkanív.
  
3. Pokročilé rany (hlbšie poškodenie):
   
• V neskorších fázach sa rany zväčšujú, môžu presahovať do podkožného tkaniva a spôsobovať väčšie poškodenie. Môže dôjsť k necitlivosti okolia, tvorbe nekrózy (odumretých tkanív), zlej zápachovej výrobe a tvorbe hnisu.

Klasifikácia dekubitov podľa štádia (NPIAP):

Štádium I (I. stupeň):

• Charakteristika: Koža je neporušená, ale môže byť začervenaná a teplá na dotyk. Tento začervenaný stav nezmizne po uvoľnení tlaku.
• Vzhľad: Pokožka je červená, tmavá alebo fialová, ale bez otvorenej rany.
• Riziko: V tomto štádiu sa dá poškodenie tkaniva ešte zvrátiť, ak je tlak odstránený a pokožka je riadne ošetrovaná.
  

Štádium II (II. stupeň):

• Charakteristika: Poškodenie postihuje horné vrstvy pokožky (epidermis a dermis) a môže viesť k vytvoreniu otvorenej rany. Vznikajú povrchové rany alebo pľuzgiere, ktoré sú bolestivé.
• Vzhľad: Môže ísť o malú otvorenú ranu s červeným alebo ružovým dnom, ktorá môže byť pokrytá jemným povlakom. Môže sa vyskytnúť aj pľuzgier naplnený tekutinou.
  
• Riziko: Ošetrenie rany v tomto štádiu môže zabrániť ďalšiemu poškodeniu a zlepšiť hojenie.
  

Štádium III (III. stupeň):

• Charakteristika: Poškodenie tkanív je hlbšie, zahŕňa aj podkožné tkanivá. Rany môžu byť veľké a vyžadujú odbornú starostlivosť.
• Vzhľad: Rána sa rozširuje a zasahuje do podkožných vrstiev, môže byť viditeľná žltá alebo hnisať pod povrchom. Možná je aj tvorba nekrotických (odumretých) tkanív.
• Riziko: V tomto štádiu je potrebná odborná liečba, aby sa predišlo infekcii a ďalej poškodeniu tkanív.
  

Štádium IV (IV. stupeň):

• Charakteristika: Toto je najzávažnejšie štádium, kde poškodenie tkanív zasahuje do hlbších vrstiev pokožky a podkožného tkaniva, vrátane svalov, kostí a šliach.
• Vzhľad: Rána je veľká, s hlbokým odhalením kostí, svalov a ďalších podkožných štruktúr. Môže byť prítomná nekróza a hnis, čo naznačuje rozsiahlu infekciu.
• Riziko: V tomto štádiu je potrebná chirurgická intervencia a intenzívna liečba na prevenciu závažných infekcií a komplikácií.
  

Nevyjasnené poškodenie kože (Deep Tissue Pressure Injury, DTPI):

• Tento termín sa používa, keď nie je možné presne určiť rozsah poškodenia v dôsledku hĺbky rany, ale je zrejmé, že tlak spôsobil poškodenie tkaniva. Koža môže byť tmavo červená, fialová alebo fialová, čo naznačuje poškodenie hlbších tkanív pod pokožkou.
• Vzhľad: Pokožka môže byť normálnej farby, ale po uvoľnení tlaku sa môžu objaviť nekrózy alebo zmeny v koži (modré alebo tmavo červené miesta).

Ako postupujú dekubity do vyšších štádií, liečba sa stáva náročnejšou a môže si vyžadovať chirurgický zásah. Dôležité je, aby sa pacienti pravidelne polohovali, používali špeciálne matrace a dostávali dostatočnú výživu a starostlivosť, aby sa predišlo vzniku alebo zhoršeniu dekubitov.

Hojenie dekubitov je proces, ktorý závisí od štádia preležaniny a celkového zdravotného stavu pacienta. Začína zápalovou fázou, počas ktorej sa vytvárajú krvné zrazeniny, ktoré zastavujú krvácanie a chránia ranu pred infekciou. Tento proces trvá obvykle 1 až 4 dni. 

Nasleduje proliferácia, keď sa začínajú vytvárať nové tkanivá. V tejto fáze sa do rany dostávajú nové krvné cievy, čo zabezpečuje prísun kyslíka a živín potrebných na regeneráciu. Tento proces môže trvať 4 až 21 dní. 

Následne prebieha fáza remodelácie, v ktorej sa tkanivo stabilizuje a spevňuje. V tejto fáze sa kolagén organizuje a zvyšuje pevnosť tkanív, pričom hojenie môže pokračovať aj niekoľko mesiacov.

Liečba dekubitov sa zameriava na niekoľko kľúčových faktorov. Prvým a najdôležitejším je odstránenie tlaku z poškodeného miesta. To znamená pravidelnú zmenu polohy pacienta, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu pokožky. Na tento účel sa používajú špeciálne antidekubitné matrace a podložky, ktoré pomáhajú rovnomerne rozložiť tlak na telo. Ďalším krokom je správna starostlivosť o ranu. 

Rany je potrebné pravidelne čistiť, aby sa odstránili nečistoty a odumreté tkanivo. Na čistenie sa používajú antiseptické roztoky, ktoré ranu neznečisťujú, ale zabezpečujú ochranu pred infekciou. Pri hlbších ranách je potrebné odstraňovať nekrotické tkanivo, čo môže vyžadovať chirurgické zásahy alebo použitie špeciálnych obväzov.

Použitie obväzov je nevyhnutné na podporu hojenia. Obväzy vytvárajú vlhké prostredie v rane, ktoré je ideálne pre rast nového tkaniva. Výber obväzov závisí od typu a štádia rany. Ak je rana infikovaná, môže byť potrebné nasadiť antibiotiká. Infekcie v rane je dôležité liečiť okamžite, aby sa zabránilo rozšíreniu do hlbších tkanív. Okrem toho je dôležité zabezpečiť, aby pacient dostal správnu výživu. Bielkoviny, vitamíny a minerály, ako sú vitamíny A a C, sú kľúčové pre regeneráciu pokožky a hojenie rán. Správna výživa podporuje rast nového tkaniva a urýchľuje hojenie.

Zlepšenie krvného obehu je tiež dôležité, najmä u pacientov s ochoreniami, ktoré ovplyvňujú prietok krvi, ako je cukrovka. Používanie kompresných pomôcok alebo stimulovanie pohybu, ak je to možné, môže pomôcť zlepšiť cirkuláciu a podporiť hojenie.

V závažnejších prípadoch, keď dekubity dosiahnu IV. stupeň a spôsobujú rozsiahle poškodenie tkanív, môže byť potrebná chirurgická liečba, ktorá zahŕňa odstránenie nekrotického tkaniva, čistenie rany a v niektorých prípadoch aj kožné transplantácie, aby sa rana zakryla zdravou pokožkou.

Pravidelná zmena polohy je základnou prevenciou. Ak je pacient imobilný, mali by ho opatrovateľky, príbuzní alebo iní zdravotnícki pracovníci pravidelne polohovať. To znamená, že pacient by mal byť preklápaný alebo posúvaný v posteli každé 2 hodiny, aby sa zabránilo dlhodobému tlaku na určité časti tela, ako sú bedrá, päty, kríže alebo iné kosti. Tieto miesta sú najviac ohrozené, keď sú vystavené tlaku. 

Pre tých, ktorí sú na invalidnom vozíku, je potrebné vykonávať podobné opatrenia, pričom pacient by mal byť v pravidelných intervaloch vyklápaný alebo polohovaný.

Ďalšou veľmi účinnou preventívnou metódou je použitie antidekubitných matracov alebo špeciálnych podložiek, ktoré pomáhajú rozložiť tlak rovnomerne a znižujú jeho negatívny vplyv na pokožku. Tieto matrace, ktoré môžu byť nafukovacie alebo vyrobené z rôznych druhov peny, zabezpečujú, že pacientove telo nie je neustále vystavené rovnakému tlaku na konkrétne miesto.

Zabezpečenie správnej výživy je ďalší kľúčový faktor v prevencii. Pacienti, ktorí majú oslabený imunitný systém alebo majú problémy s hojením rán, potrebujú dostatok bielkovín, vitamínov (predovšetkým A a C) a minerálov (napr. zinok). Tieto látky podporujú regeneráciu pokožky a tkanív, čo môže pomôcť pri prevencii poškodenia pokožky. Uistite sa, že pacient má dostatočný príjem kalórií a je správne hydratovaný.

K ďalšiemu zlepšeniu prevencie patrí starostlivosť o hygienu pokožky. Udržiavanie pokožky čisté a suché je kľúčové, pretože vlhké prostredie podporuje tvorbu dekubitov. Používanie jemných čistiacich prostriedkov a vyhýbanie sa silným dráždivým mydlám alebo chemikáliám môže pomôcť predchádzať poškodeniu pokožky. Ak pacient trpí inkontinenciou, je dôležité zabezpečiť, aby pokožka bola pravidelne čistená a suchá.

Dôležitá je aj včasná identifikácia rizikových pacientov. Ošetrovateľský personál by mal pravidelne vyhodnocovať riziko vzniku dekubitov pomocou nástrojov, ako je škála Braden, ktorá hodnotí faktory ako mobilitu, aktivitu, výživu, vlhkosť pokožky, pocity a obehové poruchy. Pacienti s vysokým rizikom by mali dostávať vyššiu úroveň starostlivosti a ochrany.

Všetky tieto faktory spolu vytvárajú komplexný prístup k prevencii dekubitov. Zabezpečenie pohody a zdravia pacienta, pravidelná kontrola jeho stavu, odstránenie tlaku, správna výživa a hygiena sú základnými krokmi k tomu, aby sa zabránilo vzniku týchto bolestivých a ťažko liečiteľných rán.

Sú dekubity nebezbečné?

Áno, dekubity môžu byť veľmi nebezpečné, ak sa neliečia včas. V počiatočných štádiách môžu spôsobiť len poškodenie pokožky, ale ak sa neliečia, môžu sa prehĺbiť do vážnych komplikácií. Infekcie sú jednou z najčastejších a najnebezpečnejších následkov – keď sa baktérie dostanú do hlbších vrstiev tkaniva, môžu spôsobiť sepsu, ktorá môže byť smrteľná, ak sa rýchlo nezasiahne. 

Môže dôjsť k gangréne, kedy odumreté tkanivo vyžaduje chirurgické odstránenie.

Ak dekubity zasiahnu svaly alebo kosti, môže to viesť k trvalému poškodeniu a ochrnutiu. Okrem toho spôsobujú intenzívne bolesti, ktoré môžu výrazne znížiť kvalitu života pacienta, spôsobiť stres a depresie. Nezvládnuté dekubity môžu tiež spôsobiť ďalšie zdravotné problémy, ako sú problémy s dýchaním, obehom alebo tvorba krvných zrazenín.

Bolia dekubity?

Áno, dekubity môžu byť veľmi bolestivé, najmä v pokročilých štádiách. V počiatočných fázach, keď ide len o začervenanie alebo drobné poškodenie pokožky, môže byť bolesť minimálna alebo úplne neprítomná. Avšak, ako sa dekubity zhoršujú a zasahujú do hlbších vrstiev kože, podkožného tkaniva, svalov a kostí, bolesť sa môže výrazne zvýšiť.

V pokročilých štádiách (III. a IV.) dekubitov, keď sú poškodené väčšie vrstvy tkaniva a rany sú hlboké, bolesť môže byť veľmi intenzívna a konštantná. Okrem bolesti pri dotyku môžu pacienti pociťovať aj palčivý alebo pulzujúci typ bolesti, ktorá môže byť veľmi ťažko zmierniteľná.

Bolesť z dekubitov môže tiež zhoršovať celkový stav pacienta, spôsobovať psychické ťažkosti, ako sú úzkosť alebo depresia. Preto je dôležité včas liečiť dekubity a poskytnúť pacientom primeranú analgéziu na zmiernenie bolesti a zlepšenie ich komfortu.

Ako liečiť dekubity na zadku?

Liečba dekubitov na zadku začína odstránením tlaku z postihnutej oblasti, čo je kľúčové na zabránenie ďalšieho poškodenia pokožky. To znamená pravidelnú zmenu polohy pacienta, ideálne každé 2 hodiny, aby sa zabránilo dlhodobému tlaku na konkrétnu časť tela. Používanie antidekubitných matracov alebo špeciálnych podložiek môže pomôcť rovnomerne rozložiť tlak a zmierniť jeho účinky.

Rana by mala byť pravidelne čistená jemnými antiseptickými roztokmi, aby sa zabránilo infekcii. Na ošetrenie rany sa používajú špeciálne obväzy, ktoré vytvárajú vlhké prostredie a urýchľujú hojenie. Pri povrchových ranách (I. a II. stupeň) postačujú jemné obväzy, ktoré chránia pokožku pred ďalším poškodením. Pri hlbších dekubitoch (III. a IV. stupeň) je potrebné odstrániť nekrotické tkanivo a vyčistiť ranu dôkladnejšie, čo môže požadovať aj chirurgický zásah.

Na zníženie bolesti je dôležité podávať vhodné analgetiká, ktoré zmiernia nepohodlie pacienta. Okrem toho je potrebné zabezpečiť správnu výživu – dostatok bielkovín, vitamínov (ako A, C, E) a minerálov (napr. zinok), ktoré podporujú regeneráciu pokožky a hojenie tkanív.

V prípade infekcie sa môže nasadiť antibiotická liečba. Je veľmi dôležité ranu pravidelne sledovať, aby sa včas zachytili prípadné známky zápalu, ako sú začervenanie, hnis alebo zápach.

Čo je najlepšie na dekubity?

V starostlivosti o dekubity hrajú dôležitú úlohu náplaste a masti.

Náplasti alebo obväzy sa používajú na ochranu rany, podporu hojenia a udržanie optimálneho vlhkého prostredia. Existuje niekoľko typov:

• Hydrokoloidné náplasti – vytvárajú vlhké prostredie, ktoré podporuje prirodzené hojenie a znižuje bolesť pri výmene. Vhodné pri miernych až stredne závažných dekubitoch.
• Hydrogelové náplasti – obsahujú gél, ktorý zvlhčuje suché rany a podporuje regeneráciu tkaniva.

• Pena (foam) náplasti – dobre absorbujú výpotok z rany a chránia ju pred tlakom a trením. Používajú sa pri stredne až silno exsudujúcich ranách.
• Alginátové náplasti – vyrobené z morských rias, silno absorbujú tekutinu a podporujú tvorbu zdravej granulačnej tkane.

Výhody použitia náplastí:

1. Ochrana pred infekciou
2. Zníženie tlaku a trenia
3. Udržanie vlhkého prostredia podporujúceho hojenie
4. Menej časté výmeny v porovnaní s klasickými obväzmi

Masti sa používajú najmä na podporu hojenia a prevenciu infekcie. Ich výber závisí od štádia dekubitu a stavu rany.

• Antimikrobiálne masti – obsahujú napríklad bórnu, srebrnú alebo jódovú zložku a používajú sa pri riziku infekcie.
• Regeneračné masti – obsahujú napríklad panthenol, allantoin alebo vitamín A a E, podporujú epitelizáciu a regeneráciu tkaniva.
• Hydratačné masti – udržujú okolitú pokožku mäkkú a predchádzajú vzniku nových dekubitov, najmä u suchých a citlivých oblastí.

Ranu je potrebné pred aplikáciou masti očistiť (napr. fyziologickým roztokom).

Mast sa nanáša tenkou vrstvou, aby nebránila priedušnosti a nepoškodzovala okolitú kožu. Pri hnisavých alebo hlbokých ranách je vhodné konzultovať s lekárom, pretože nie všetky masti sú vhodné na infekčné dekubity.

Najefektívnejšia liečba dekubitov často kombinuje masti na podporu hojenia a ochranné náplasti, pričom je potrebné dbať na pravidelnú kontrolu rany, prevenciu tlaku a správnu hygienu.

Môžu dekubity viesť k smrti?

Áno, v niektorých prípadoch môžu dekubity viesť k smrti, najmä ak nie sú včas liečené a vznikajú komplikácie. Hlavným nebezpečenstvom je infekcia, ktorá môže preniknúť do hlbších vrstiev tkanív, ako sú svaly, kosti a krvný obeh. Takáto infekcia sa môže rozšíriť do sepsy – závažného a život ohrozujúceho stavu, ktorý môže viesť k zlyhaniu orgánov a smrti, ak sa nezasiahne včas.

Okrem toho, ak sú dekubity veľmi hlboké a spôsobia gangrénu (odumretie tkanív), môže byť potrebné chirurgické odstránenie týchto tkanív. V prípade závažných rán, ktoré ovplyvňujú životne dôležité oblasti, ako sú nervy alebo cievy, môžu viesť k trvalým poškodeniam, ktoré sa tiež môžu zhoršiť v prípade infekcie alebo nedostatočnej starostlivosti.

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/bed-sores/symptoms-causes/syc-20355893

https://www.nhs.uk/conditions/pressure-sores/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK553107/

https://www.homerton.nhs.uk/causes-and-risk-factors/

https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9801375/

https://myhealth.alberta.ca/Health/pages/conditions.aspx?hwid=zm2441

https://en.wikipedia.org/wiki/Pressure_ulcer

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK326428/

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18927481/

https://www.in.gov/health/files/Pressure_Ulcer_Classifications_-_Color_Version.pdf

https://www.cec.health.nsw.gov.au/__data/assets/pdf_file/0005/259259/Pressure-Injury-Classification-System.PDF

https://www.americanjournalofsurgery.com/article/S0002-9610(03)00285-X/fulltext

https://www.mountsinai.org/health-library/selfcare-instructions/how-to-care-for-pressure-sores

https://medlineplus.gov/ency/patientinstructions/000147.htm