Mužská plodnosť – čo ju ovplyvňuje a ako ju zlepšiť?

Mužská plodnosť je rovnako dôležitou súčasťou reprodukčného zdravia ako plodnosť ženy. Podľa štatistík je mužský faktor zodpovedný za približne 40 – 50% prípadov neplodnosti páru. Hoci sa často hovorí o biologických hodinách u žien, aj muži majú obdobie, kedy sú ich reprodukčné schopnosti na vrchole, a existuje množstvo faktorov, ktoré môžu kvalitu spermií zhoršiť. Dobrá správa je, že na rozdiel od niektorých genetických predispozícií dokážeme životným štýlom, správnou výživou a preventívnymi opatreniami plodnosť výrazne podporiť.

Čo je mužská plodnosť a kedy je muž plodný?

Mužská plodnosť predstavuje schopnosť muža oplodniť ženské vajíčko a tým umožniť vznik tehotenstva. Tento proces si vyžaduje nielen dostatočné množstvo spermií, ale aj ich dobrú pohyblivosť (motilitu), schopnosť preniknúť cez obaly vajíčka a zdravú genetickú informáciu. Hlavným ukazovateľom plodnosti je teda kvalita spermií – hodnotí sa ich počet, pohyblivosť a tvar (morfologická kvalita).

Muž je teoreticky plodný každý deň od obdobia pohlavnej dospelosti až do vysokého veku, pretože spermie sa v jeho tele tvoria nepretržite. Na rozdiel od žien, ktoré majú od narodenia daný počet vajíčok, muži spermie produkujú neustále – celý proces spermatogenézy trvá približne 64 dní a prebieha v semenníkoch. Spermie po dozretí putujú do nadsemenníkov, kde čakajú na ejakuláciu.

Na kvalitu spermií vplýva mnoho faktorov – od hormonálnej rovnováhy a životného štýlu, cez stravu, až po vystavenie škodlivým látkam. Plodnosť muža však nie je rovnaká počas celého života. S pribúdajúcim vekom sa postupne znižuje kvalita genetického materiálu v spermiách a narastá riziko mutácií. To môže ovplyvniť nielen schopnosť oplodniť vajíčko, ale aj zdravie potomstva, napríklad zvýšiť riziko niektorých genetických ochorení či vývojových porúch.

Mužská plodnosť – do akého veku sú muži najplodnejší?

Výskumy ukazujú, že muži dosahujú vrchol plodnosti približne medzi 20. a 30. rokom života. V tomto období majú najvyššiu koncentráciu testosterónu, optimálny počet spermií, ich dobrú pohyblivosť (motilitu) a kvalitnú morfológiu. Spermie sú v tomto veku geneticky najstabilnejšie a proces oplodnenia je štatisticky najúspešnejší.

Po 35. roku života dochádza k postupnému znižovaniu hladiny testosterónu a k miernemu poklesu počtu a kvality spermií. Tento proces je však veľmi individuálny – u niektorých mužov môže byť plodnosť vysoká aj po štyridsiatke, kým iní môžu zaznamenať pokles skôr. Kvalitu spermií v tomto období ovplyvňuje nielen vek, ale aj životný štýl, chronické ochorenia, stres či vystavenie škodlivinám.

Po 45. roku života je štatisticky vyššia pravdepodobnosť genetických abnormalít u potomstva, ako napríklad porúch autistického spektra, niektorých vývojových chýb alebo zriedkavých dedičných ochorení. Zároveň sa predlžuje čas potrebný na počatie, pretože spermie sa môžu pohybovať pomalšie a mať nižšiu schopnosť preniknúť do vajíčka.

Z týchto dôvodov sa odporúča, aby muži, ktorí plánujú založenie rodiny, mysleli na otázku rodičovstva už v období optimálnej plodnosti. To však neznamená, že vo vyššom veku nie je možné mať zdravé dieťa – plodnosť a kvalitu spermií možno podporovať zdravým životným štýlom, vyváženou stravou, pravidelným pohybom a vyhýbaním sa faktorom, ktoré spermie poškodzujú.

Ako sa dá skontrolovať plodnosť u muža?

Najspoľahlivejšou metódou na posúdenie mužskej plodnosti je spermiogram – laboratórne vyšetrenie ejakulátu, pri ktorom sa hodnotí viacero kľúčových parametrov:

  • Počet spermií – podľa štandardov WHO by mal byť minimálne 15 miliónov spermií na 1 ml ejakulátu. Nižšie hodnoty môžu signalizovať oligozoospermiu (znížený počet spermií).
  • Pohyblivosť spermií (motilita) – optimálne je, ak je minimálne 40 % spermií pohyblivých, pričom sa hodnotí aj kvalita pohybu (či sa spermie pohybujú progresívne a smerom k vajíčku).
  • Tvar spermií (morfológia) – aspoň 4 % spermií by mali mať normálny tvar hlavičky, krčku a chvostíka, aby bola šanca na úspešné oplodnenie.
  • Objem ejakulátu a jeho pH – normálne množstvo je aspoň 1,5 ml; pH by malo byť mierne zásadité (okolo 7,2 – 8,0), čo pomáha chrániť spermie a udržiavať ich pohyblivosť.

Vyšetrenie môže navyše odhaliť prítomnosť zápalu, krvi alebo abnormálnych buniek v ejakuláte, čo môže signalizovať iné zdravotné problémy.

Okrem spermiogramu môže lekár odporučiť aj:

  • Hormonálne testy – zamerané na hladinu testosterónu, FSH (folikulostimulačný hormón), LH (luteinizačný hormón) a prolaktínu. Nerovnováha týchto hormónov môže ovplyvniť tvorbu spermií.
  • Ultrazvuk semenníkov – slúži na odhalenie anatomických problémov, ako sú varikokély (rozšírené žily v miešku), cysty alebo nádory.
  • Genetické vyšetrenia – indikované pri opakovanej neplodnosti alebo pri podozrení na dedičné poruchy, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu spermií.

Pre orientačné zistenie hladiny testosterónu existujú aj domáce testy na testosterón – ide o rýchle testy zo vzorky krvi alebo slín, ktoré môžu poskytnúť základnú informáciu. Treba však mať na pamäti, že tieto testy majú obmedzenú presnosť a pre spoľahlivú diagnostiku je vždy najlepšie podstúpiť odborné vyšetrenie u lekára, ktorý vie výsledky správne interpretovať a navrhnúť prípadnú liečbu.

Čo ovplyvňuje plodnosť muža a kvalitu spermií?

Kvalitu spermií môže negatívne ovplyvniť viacero faktorov – často ide o kombináciu životného štýlu, zdravotného stavu a vplyvov prostredia. Medzi najčastejšie patria:

  1. Hormonálne faktory – nízka hladina testosterónu, ale aj nerovnováha iných hormónov (FSH, LH, prolaktín) môže znížiť tvorbu spermií, spomaliť ich dozrievanie a ovplyvniť libido. Hormonálne zmeny môžu byť spôsobené genetikou, stresom, chronickými ochoreniami alebo nadmernou fyzickou záťažou.
  2. Životný štýl – fajčenie tabaku výrazne znižuje počet a pohyblivosť spermií, zvyšuje riziko genetických poškodení a skracuje ich životnosť. Nadmerná konzumácia alkoholu ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a funkciu pečene, čo môže nepriamo zhoršiť spermatogenézu. Užívanie anabolických steroidov, marihuany, kokaínu či iných drog má negatívny vplyv na kvalitu aj množstvo spermií. Nadváha a obezita znižujú hladinu testosterónu a zvyšujú množstvo estrogénov v tele, čo narúša proces tvorby spermií.
  3. Strava – nedostatok zinku, selénu, vitamínu D, vitamínu C, vitamínu B12 a omega-3 mastných kyselín môže viesť k slabšej pohyblivosti spermií, narušenej morfológii a nižšiemu počtu. Naopak, strava bohatá na čerstvú zeleninu, ovocie, orechy, ryby a celozrnné produkty podporuje tvorbu zdravých spermií.
  4. Stres – dlhodobý psychický stres zvyšuje hladinu kortizolu, hormónu, ktorý potláča produkciu testosterónu a negatívne ovplyvňuje proces spermatogenézy. Navyše stres môže zhoršiť sexuálnu túžbu a erektilnú funkciu.
  5. Teplo a prehriatie semenníkov – optimálna teplota pre tvorbu spermií je o 1–2 °C nižšia ako teplota tela. Dlhodobé nosenie tesnej spodnej bielizne, časté používanie sauny, vírivky alebo poloha s notebookom na kolenách zvyšuje teplotu v oblasti mieška, čo môže viesť k zníženiu počtu aj kvality spermií.
  6. Toxíny z prostredia – pesticídy, ťažké kovy (olovo, kadmium), priemyselné chemikálie či rozpúšťadlá môžu poškodiť DNA spermií, znížiť ich životaschopnosť a narušiť hormonálnu rovnováhu. Riziko je vyššie u mužov pracujúcich v poľnohospodárstve, chemickom priemysle alebo stavebníctve.
  7. Zdravotné ochorenia – varikokéla (rozšírené žily v semenníkoch) zhoršuje prekrvenie a termoreguláciu mieška, infekcie pohlavných orgánov môžu spôsobiť jazvy a blokovať prietok spermií, diabetes ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a nervovú funkciu, a úrazy semenníkov môžu trvalo poškodiť tkanivo produkujúce spermie.

Ako sa dá zvýšiť plodnosť muža a zlepšiť kvalita spermií?

Zvýšenie plodnosti si vyžaduje komplexný prístup, ktorý kombinuje zmeny životného štýlu, úpravu stravy a vyhýbanie sa rizikovým faktorom.

  • Optimalizácia hladiny testosterónu – testosterón je kľúčovým hormónom pre tvorbu spermií aj celkové sexuálne zdravie. Jeho prirodzenú produkciu podporí pravidelný pohyb (najmä silový tréning a cvičenie s vlastnou váhou), dostatok kvalitného spánku (ideálne 7–8 hodín denne), redukcia chronického stresu prostredníctvom relaxačných techník (meditácia, joga, dýchacie cvičenia) a udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti. Nadbytočný tuk, najmä v oblasti brucha, môže totiž zvyšovať hladinu estrogénov a znižovať testosterón.
  • Vyvážená strava – jedálniček bohatý na bielkoviny, vitamíny a minerály je nevyhnutný pre zdravú spermatogenézu. Obzvlášť dôležité sú:
    • Zinok (mäso, vajcia, tekvicové semienka) – podporuje tvorbu testosterónu a zlepšuje kvalitu spermií.
    • Selén (para orechy, ryby) – pôsobí ako antioxidant a chráni DNA spermií pred poškodením.
    • Vitamín D (slnečné žiarenie, ryby, vajcia) – zvyšuje hladinu testosterónu a podporuje zdravú pohyblivosť spermií.
    • Vitamín C a E (ovocie, zelenina, orechy) – silné antioxidanty, ktoré chránia spermie pred oxidačným stresom a zlepšujú ich životaschopnosť.
  • Pravidelná fyzická aktivita – aspoň 150 minút mierneho cvičenia alebo 75 minút intenzívneho tréningu týždenne podporuje krvný obeh, hormonálnu rovnováhu a celkovú vitalitu. Je však vhodné vyhnúť sa nadmernému pretrénovaniu, ktoré môže hladiny testosterónu naopak znižovať.
  • Vyhýbanie sa toxínom – minimalizovať kontakt s pesticídmi, chemikáliami a ťažkými kovmi, ktoré môžu poškodzovať DNA spermií. Ak pracujete v rizikovom prostredí (chemický alebo stavebný priemysel, poľnohospodárstvo), je dôležité používať ochranné pomôcky a dodržiavať bezpečnostné predpisy.
  • Obmedzenie alkoholu a nefajčiť – fajčenie môže znížiť počet spermií až o 20 %, zhoršiť ich pohyblivosť a zvýšiť riziko genetických mutácií. Nadmerná konzumácia alkoholu narúša hormonálnu rovnováhu, znižuje hladiny testosterónu a môže poškodiť funkciu semenníkov.

Ako sa dá prirodzene zlepšiť mužská plodnosť a zvýšiť kvalita spermií?

Prírodné spôsoby zlepšenia plodnosti predstavujú šetrný a dlhodobo udržateľný prístup k podpore reprodukčného zdravia, ktorý môže dopĺňať lekárske odporúčania:

  • Bylinné doplnky – niektoré rastliny sú tradične využívané na podporu mužskej vitality a hormonálnej rovnováhy:
    • Kotvičník zemný (Tribulus terrestris) – môže podporiť prirodzenú tvorbu testosterónu, zlepšiť libido a kvalitu spermií.
    • Maca peruánska – adaptogénna rastlina z Ánd, ktorá priaznivo ovplyvňuje pohyblivosť a počet spermií a zároveň dodáva energiu.
    • Ženšen pravý – zlepšuje krvný obeh, vitalitu a môže priaznivo pôsobiť na erektilnú funkciu aj celkovú sexuálnu výkonnosť.
  • Omega-3 mastné kyseliny – zdravé tuky (nachádzajúce sa najmä v tučných rybách, ľanových semienkach, chia semienkach a vlašských orechoch) pomáhajú udržiavať pružnosť membrány spermií, čím zlepšujú ich schopnosť pohybovať sa smerom k vajíčku. Tiež znižujú zápal v organizme, čo prospieva reprodukčnému zdraviu.
  • Pravidelná ejakulácia – interval 2–3 dní medzi ejakuláciami udržuje spermatogenézu v optimálnej kondícii a znižuje riziko hromadenia poškodených spermií. Dlhé prestávky môžu viesť k zníženej pohyblivosti a vitalite spermií.
  • Udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti – nadbytočné tukové tkanivo (najmä v oblasti brucha) zvyšuje premenu testosterónu na estrogén, čo negatívne ovplyvňuje plodnosť. Naopak, extrémna podváha môže tiež narušiť hormonálnu rovnováhu. Cieľom je dosiahnuť a udržiavať BMI v rozmedzí 20–25 a dopĺňať to pravidelným pohybom a vyváženou stravou.

Kedy vyhľadať lekára?

Muž by mal vyhľadať lekára, ak sa objavia nasledovné situácie alebo príznaky, ktoré môžu signalizovať problém s plodnosťou alebo celkovým reprodukčným zdravím:

  • Neúspešné pokusy o počatie – ak sa pár snaží o otehotnenie viac ako 12 mesiacov pravidelným nechráneným pohlavným stykom bez úspechu. U žien nad 35 rokov sa odporúča vyhľadať odborníka už po 6 mesiacoch neúspešného snaženia, keďže s vekom klesá plodnosť oboch partnerov.
  • Problémy v anamnéze – ochorenia semenníkov (napr. zápaly, nádorové ochorenia), operácie v oblasti mieška alebo slabín, prípadne úrazy, ktoré mohli poškodiť reprodukčné orgány alebo narušiť tvorbu spermií.
  • Sexuálne dysfunkcie – výrazné zníženie libida, pretrvávajúca erektilná dysfunkcia, predčasná ejakulácia alebo viditeľné zmeny v ejakuláte (napr. nízky objem, zakalenie, prítomnosť krvi alebo výrazná zmena farby).
  • Genetické ochorenia – potvrdené dedičné poruchy (napr. Klinefelterov syndróm, cystická fibróza) alebo prítomnosť takýchto ochorení v rodine, ktoré môžu ovplyvniť plodnosť alebo zdravie potomstva.
  • Ďalšie varovné signály – chronická bolesť v semenníkoch, opuch mieška, nevysvetliteľná únava či úbytok svalovej hmoty, ktoré môžu poukazovať na hormonálne problémy.

Včasná diagnostika a liečba dokážu vo väčšine prípadov plodnosť zlepšiť alebo prinajmenšom poskytnúť vhodné alternatívne riešenia (napr. asistovanú reprodukciu).

Záver

Mužská plodnosť nie je nemenná a aj keď sa znižuje s vekom, existuje množstvo spôsobov, ako ju podporiť. Zdravý životný štýl, vyvážená strava, dostatok spánku, minimalizácia stresu a vyhýbanie sa škodlivým návykom môžu významne zlepšiť kvalitu spermií a zvýšiť šance na počatie. V prípade problémov je dôležité neodkladať návštevu lekára – čím skôr sa odhalí príčina, tým väčšia je šanca na úspešnú liečbu.