Ako sa chrániť pred kliešťovou encefalitídou? Aké má príznaky a aká je liečba?

Kliešťová encefalitída  je vírusové ochorenie, ktoré je prenášané kliešťami a môže mať vážne dôsledky na centrálny nervový systém. Tento vírus patrí do skupiny flavivírusov a je bežný v mnohých oblastiach Európy a Ázie, kde sa vyskytuje infikovaná populácia kliešťov. Ochorenie môže mať nebezpečné následky, v prípade, že postihuje mozog alebo mozgové blany, čo môže viesť k dlhodobým neurologických problemom či dokonca k smrti. Infekcia sa často prejavuje dvojfázovo: prvá fáza sa podobá chrípke a je nasledovaná druhou fázou, ktorá môže zahŕňať zápalové procesy v centrálnom nervovom systéme. Kliešťová encefalitída je preto považovaná za jedno z najzávažnejších ochorení, ktoré prenášajú kliešte.

Príznaky kliešťovej encefalitídy môžu byť rôznorodé a často sa rozvíjajú v dvoch fázach, pričom každá má svoje špecifiká a môže vyvolávať odlišné klinické prejavy. Poznanie a rozpoznanie týchto symptómov je zásadné pre rýchle vyhľadanie lekárskej pomoci a minimalizáciu riziká komplikácií.

Prvá fáza (inkubačná doba 7-14 dní po infekcii)

V prvej fáze sa príznaky kliešťovej encefalitídy zvyčajne podobajú bežnému vírusovému ochoreniu a môžu byť ľahko prehliadnuté alebo zamieňané za iné choroby, ako je napríklad chrípka. 

Táto fáza je zvyčajne mierna. Medzi najčastejšie príznaky prvej fázy kliešťovej encefalitídy možno zaradiť patrí:

1. Horúčka: Mierne zvýšenie teploty, ktoré môže trvať niekoľko dní.
2. Únava a vyčerpanosť: Často pulzujúca a lokalizovaná v oblasti čela alebo spánkov.
3. Bolesť svalov a kĺbov: Môže byť rozšírená po celom tele a pripomínať bolesti spojené  s chrípkou.
4. Nevoľnosť a slabosť: Mierna nevoľnosť, niekedy sprevádzaná nechutenstvom.

Tieto príznaky môžu po niekoľkých dňoch ustúpiť, čo vyvoláva dojem uzdravovania. Toto obdobie pokoja však často predznamenáva príchod druhej, závažnejšej fázy.

Po niekoľkodňovom zlepšení nasleduje druhá fáza, ktorá je spojená s vážnejšími prejavmi v dôsledku existencie zápalu centrálneho nervového systému. Táto fáza kliešťovej encefalitídy môže zahŕňať nasledovné príznaky:

1. Vysoká horúčka: Výrazné zvýšenie teploty, ktorá môže pretrvávať dlhšie obdobie.
2. Silné bolesti hlavy: Intenzívnejšie a pretrvávajúce bolesti hlavy, často lokalizované po celom povrchu hlavy.
3. Stuhnutosť šije: Typický prejav meningitídy, ktorý spôsobuje ťažkosti pri predklone hlavy dopredu.
4. Nevoľnosť a vracanie: Často spôsobené zvýšeným vnútrolebečným tlakom.
5. Dezorientácia a poruchy vedomia: Pacienti môžu byť zmätení, strácať sústredenie alebo byť letargickí.
6. Závraty a poruchy koordinácie: Môže dôjsť k problémom s chôdzou a kontrolou pohybov.
7. Neurologické príznaky: Závažné prípady môžu zahŕňať tras, kŕče, ochrnutie končatín, alebo iné motorické poruchy.

U niektorých pacientov môžu byť následky kliešťovej encefalitídy dlhodobé, dokonca aj po tom, ako akútne príznaky ustúpia. Tieto následky môžu zahŕňať:

• chronické bolesti hlavy,
• poruchy pamäti a kognitívnych funkcií,
• poruchy pohybu a koordinácie,
• paralýza (v extrémnych prípadoch aj k trvalej paralýze),
• zmeny nálad a poruchy spánku.

Kliešťová encefalitída sa prenáša najmä prostredníctvom uštipnutia infikovaným kliešťom, ktorý je nositeľom vírusu. Kliešte sa vyskytujú v prírodných oblastiach, ako sú lesy, lúky či parky, a pri kontakte s takýmto prostredím môže dôjsť k ich prisatiu na kožu človeka. Počas tohto procesu satia krvi kliešť uvoľňuje vírus do tela hostiteľa, čo vedie k prenosu infekcií.

Prenos je možný aj prostredníctvom konzumácie nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov od infikovaných zvierat, ako sú kozy, ovce alebo kravy. Táto menej bežná cesta infekcie však predstavuje riziko, ak sa konzumujú mliečne výrobky, ktoré neprešli tepelnou úpravou. Dôležité je si uvedomiť, že prenos vírusu kliešťovou encefalitídou sa nedá uskutočniť z človeka na človeka priamym kontaktom, takže kontakt s infikovanou osobou nepredstavuje žiadne riziko.

Dôležitá je prevencia, ktorá zahŕňa očkovanie a ochranné opatrenia, ako je používanie repelentov, náramkov proti kliešťom, vhodného oblečenia a kontrolovanie tela po návšteve prírody. Hoci pre túto chorobu neexistuje špecifická antivírusová liečba, včasná diagnostika a podporná starostlivosť môžu výrazne zmierniť priebeh ochorenia a minimalizovať možné komplikácie.

Dôležité je vyhýbať sa miestam s vysokým výskytom kliešťov, dodržiavať preventívne opatrenia, najmä ak sa často pohybujete v prírode. Vo všeobecnosti sa očkovanie považuje za najúčinnejšiu metódu prevencie proti kliešťovej encefalitíde.

Prevencia kliešťovej encefalitídy je kľúčová pre minimalizáciu rizika infekcie, najmä pre osoby, ktoré často trávia čas v prírode. Nižšie spomenuté preventívne opatrenia môžu výrazne znížiť riziko uštipnutia infikovaných kliešťom a prenosu vírusu. Kliešťová encefalitída je vážne ochorenie, a preto prevencia zohráva kľúčovú úlohu pre ochranu zdravia.

Očkovanie

Považuje sa za najefektívnejší spôsob ochrany. Očkovanie je najúčinnejšou formou prevencie a poskytuje dlhodobú ochranu proti kliešťovej encefalitíde. Očkovanie sa odporúča najmä ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v oblastiach  s vysokým výskytom infikovaných kliešťov. Očkovanie pozostáva z troch dávok, pričom prvé dve dávky sú podané s odstupom jedného mesiaca a tretia dávka po 5 až 12 mesiacoch od druhej dávky. Na udržanie imunity sa odporúča posilniť dávky.

Používanie repelentov

Aplikácia repelentov na pokožku a oblečenie odpudzuje kliešte a znižuje pravdepodobnosť ich prisatia, a tak predstavuje dôležitú ochranu pred uštipnutím. Je však dôležité používať repelenty s účinnými látkami DEET (dietyltoluamid). 

Vhodné oblečenie

Nosenie dlhých rukávov, nohavíc a ponožiek zabezpečuje fyzickú ochranu proti kliešťom. Odporúča sa svetlé oblečenie, na ktorom sú kliešte ľahšie viditeľné.

Kontrola tela po pobyte v prírode

Po návrate z prírody je dôležité dôkladne skontrolovať celé telo vrátane miest, kde sa kliešte radi prisajú, ako sú podpazušie, oblasť za ušami, zadná časť kolien a slabiny. Ak sa kliešť prichytí, je dôležité ho čo najskôr odstrániť správnou technikou (napr. použitím pinzety a opatrného vytiahnutia), aby sa minimalizovala šanca prenosu vírusu.

Vyhýbanie sa miestam s vysokým výskytom kliešťov

Pri pohybe v prírode je dobré chodiť po vyznačených chodníkoch a vyhýbať sa vysokým trávam a hustým kríkom, kde sa kliešte najčastejšie vyskytujú. Taktiež sa odporúča pravidelné kosenie trávy a udržiavanie čistoty v záhradách, ktoré môžu prispieť k zníženiu populácie kliešťov.

Preventívne opatrenia pre zvieratá

Používanie antiparazitných prípravkov na domácich miláčikov, ktorí môžu priniesť kliešte domov, pomáha chrániť nielen zvieratá, ale aj ľudí v ich okolí.

Diagnostika kliešťovej encefalitídy začína klinickým vyšetrením a podrobnou anamnézou, pri ktorej lekár zisťuje, či bol pacient nedávno vystavený kliešťom alebo či sa pohyboval v oblastiach s ich výskytom. Typické príznaky zahŕňajú dvojfázovú horúčkovitú reakciu s počiatočnými príznakmi podobnými chrípke, ako sú horúčka, únava, bolesť hlavy a svalov. 

Na potvrdenie diagnózy sa vykonávajú laboratórne testy, ktoré zahŕňajú analýzu krvi a mozgovomiechového moku. V krvi sa zisťuje prítomnosť špecifických protilátok proti vírusu kliešťovej encefalitídy (IgM a IgG), ktoré potvrdzujú infekciu. Analýza mozgovomiechového moku získaná lumbálnou punkciou, môže ukázať zvýšený počet bielych krviniek a prítomnosť protilátok, čo indikuje zápal mozgových blán alebo mozgu. Pri potvrdení infekcie je dôležité odlíšiť kliešťovú encefalitídu od iných ochorení s podobnými príznakmi, ako je napríklad bakteriálna meningitída. Diagnostický proces môže zahŕňať aj zobrazovacie metódy, ako CT alebo MRI, ak sú potrebné na posúdenie rozsahu zápalu mozgu alebo komplikácií. Včasná a presná diagnostika je kľúčová pre správne riadenie liečby a sledovanie pacienta.

Kliešťová encefalitída sa lieči prevažne symptomaticky, pretože neexistuje špecifické antivírusové liečivo, ktoré by eliminovalo samotný vírus. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a podporu celkového zotavenia pacienta. Pacientom s miernymi príznakmi sa odporúča odpočinok, dostatočný príjem tekutín a lieky na zmiernenie horúčky a bolesti, ako sú paracetamol alebo ibuprofén.

V závažnejších prípadoch, pri ktorých sa rozvinie zápal mozgu alebo mozgových blán, môže byť potrebná hospitalizácia. V nemocnici sa môže podávať podporná liečba, ktorá zahŕňa intravenózne tekutiny, lieky na zníženie tlaku v mozgu a starostlivé sledovanie neurologického stavu pacienta. V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj rehabilitácia, ak ochorenie spôsobí neurologické následky, ako sú problémy s pohybom alebo koordináciou. Liečba kliešťovej encefalitídy môže trvať niekoľko týždňov a mesiacov v závislosti od závažnosti ochorenia a individuálnej odpovede pacienta. Dôležitá je aj následná starostlivosť a monitorovanie pacienta na zistenie prípadných dlhodobých následkov.

Následky kliešťovej encefalitídy sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti ochorenia. U mnohých pacientov sa ochorenie vyrieši úplne, ale v závažných prípadoch môže zanechať dlhodobé následky. Medzi ne patrí chronická únava, problémy s koncentráciou, bolesti hlavy, poruchy rovnováhy, motorické ťažkosti alebo čiastočné ochrnutie. V niektorých prípadoch môžu byť následky trvalé a ovplyvňovať kvalitu života. V zriedkavých prípadoch môže ochorenie viesť k úmrtiu, najmä ak je pacient imunokompromitovaný alebo starší. Včasná diagnostika a symptomatická liečba sú kľúčové na minimalizáciu závažnosti a prevenciu dlhodobých následkov. Prevencia, ako je očkovanie, je preto veľmi dôležitá, najmä v oblastiach s vysokým výskytom kliešťov.

Priebeh kliešťovej encefalitídy u detí je často miernejší než u dospelých, ale môže sa líšiť v závislosti od veku dieťaťa a jeho imunitnej odpovede. Po inkubačnej dobe, ktorá trvá zhruba 7 až 14 dní po uštipnutí infikovaným kliešťom, sa u detí objavia príznaky prvej fázy, ktoré pripomínajú chrípku. Patria sem horúčka, únava, bolesti hlavy, svalov a nevoľnosť. Tieto príznaky môžu trvať niekoľko dní a následne ustúpiť, čo často vytvára dojem, že dieťa sa zotavilo. U niektorých detí sa môže po bezpríznakovej prestávke rozvinúť druhá fáza, ktorá postihuje centrálny nervový systém. V tejto fáze sa môžu objaviť silné bolesti hlavy, vysoká horúčka, zvracanie, stuhnutý krk, podráždenosť a poruchy vedomia. V ťažkých prípadoch môže dôjsť k zápalu mozgových blán (meningitída) alebo zápalu mozgu (encefalitída).

Priebeh ochorenia je u detí zvyčajne lepší než u dospelých, s nižším výskytom závažných neurologických komplikácií. Avšak v zriedkavých prípadoch môže kliešťová encefalitída u detí viesť k dlhodobejším následkom, ako sú chronická únava, problémy s koncentráciou alebo pretrvávajúce bolesti hlavy. Väčšina detí sa však po liečbe úplne zotaví.

https://www.cdc.gov/tick-borne-encephalitis/index.html

https://www.nhs.uk/conditions/tick-borne-encephalitis/

https://www.ecdc.europa.eu/en/tick-borne-encephalitis/facts/factsheet

https://www.rivm.nl/en/tick-borne-encephalitis

https://www.encephalitis.info/types-of-encephalitis/infectious-encephalitis/tick-borne-encephalitis/

https://www.fhi.no/en/in/smittevernhandboka/sykdommer-a-a/tick-borne-encephalitis--tbe-virus-infections/