Ako sa prejavuje zápal pľúc? Pozor na varovné signály

Zápal pľúc, odborne nazývaný pneumónia, je ochorenie označujúce pľúcnu infekciu, ktorú spôsobujú viaceré mikroorganizmy. Bakteriálne, vírusové aj plesňové infekcie môžu vyvolať toto ochorenie. Pneumónia je šiestou najčastejšou príčinou smrti vo vyspelých krajinách. Častejšie postihuje starších ľudí alebo ľudí, ktorí konzumujú vo väčšej miere alkohol.

Ľudské pľúca sú rozdelené na ľavú a pravú časť. Pneumónia je infekcia, ktorá postihuje buď jedno alebo obe pľúca. Infekčný zárodok napáda pľúcne tkanivo a spôsobuje naplnenie pľúcnych alveol tekutinou alebo hnisom. K infekcii dochádza po vdýchnutí mikroorganizmov z horných dýchacích ciest alebo niektoré baktérie môžu pochádzať aj z inej časti tela a dostať sa do pľúc krvným obehom.  Najčastejšou príčinou pľúcnej infekcie sú baktérie. Bakteriálna pneumónia sa vyskytuje buď samostatne alebo po prekonaní vírusovej infekcie, ako napríklad chrípka alebo prechladnutie. Najčastejšie typy baktérií, ktoré môžu vyvolať pneumóniu sú:

• Streptooccus pneumoniae,

• Legionella pneumophila,

• Mycoplasma pneumoniae,

• Chlamydia pneumoniae,

• Haemophillus influenzae.

Vírusy, ktoré postihujú dýchacie cesty, môžu taktiež vyvolať zápal pľúc. Vírusová pneumónia je miernejšia ako bakteriálna a vymizne sama v priebehu niekoľkých týždňov. V niektorých prípadoch sa jej priebeh môže skomplikovať, v tom prípade je nutná hospitalizácia v nemocnici. Najčastejšie vírusy, ktoré spôsobujú pneumóniu, sú napríklad:

• Respiračný syncyiálny vírus (RSV),

• Bežné vírusy chrípky a prechladnutia,

• SARS-CoV-2 vírus, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19.

Ďalšie mikroorganizmy, ktoré spôsobujú zápal pľúc sú huby-plesne. Plesňová pneumónia je častejšia u pacientov s chronickými zdravotnými problémami alebo u ľudí s oslabenou imunitou. Niektoré typy vyvolávajúce plesňovú pneumóniu sú:

• Cryptococcus,

• Histoplazmóza,

• Kokcidioidomykóza,

• Pneumocystická pneumónia.

Zápal pľúc sa klasifikuje podľa toho, či k získaniu ochorenia došlo v každodennom živote alebo v zdravotnom stredisku. Na základe tohto zistenia rozdeľujeme pneumóniu na:

• Komunitná pneumónia - najčastejšie ju spôsobuje baktéria zvaná pneumokok (Streptococcus pneumoniae),

• Nemocničná pneumónia (nozokomiálna) - spôsobujú ju najmä baktérie, ktoré sa vyskytujú v nemocničnom prostredí a ich výskyt nie je bežný v komunite.

Pneumónia sa prenáša najčastejšie vzduchom kvapôčkami a taktiež zostupným šírením z horných dýchacích ciest. Zriedkavejším prenosom býva vdýchnutie infikovaného materiálu alebo prenos krvnou cestou.

Symptómy pneumónie sú buď mierne alebo až veľmi závažné. Najčastejším prejavom zápalu pľúc, je prítomnosť:

• Horúčka

• Zimnica

• Kašeľ, zvyčajne produktívny hlienovitý, niekedy aj vykašliavanie krvi

• Sťažené dýchanie

• Bolesť na hrudníku

• Nevoľnosť až zvracanie

• Hnačka

• Únava

• Bolesť svalov a kĺbov

Symptómy ochorenia sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť, pričom novorodenci a dojčatá nemusia vykazovať žiadne známky infekcie. Niektorí starší ľudia s pneumóniou pociťujú náhle zmeny vo svojom duševnom stave, čo im negatívne môže ovplyvňovať vedomie.

Varovné signály a komplikácie zápalu pľúc

Ak si myslíte, že máte príznaky zápalu pľúc, nečakajte na zhoršenie vášho zdravotného stavu. Vyhľadajte okamžite lekára, ak:

• Máte ťažkosti s dýchaním,

• Modrastú farbu pier a končekov prstov,

• Bolesť na hrudníku,

• Vysokú horúčku,

• Kašeľ s hlienom, ktorý je silný a zhoršuje sa,

• Máte príznaky zápalu pľúc a patríte do rizikovej skupiny ľudí, pre ktorých je zápal pľúc život ohrozujúcim stavom (starší nad 65 rokov, deti mladšie ako 2 roky, ľudia s oslabeným imunitným systémom).

Pneumónia je mierne závažné až veľmi  závažné ochorenie, závisí to od typu mikroorganizmu, ktorý ochorenie vyvolal, od vášho veku a celkového zdravotného stavu. Niekedy dokážu infekčné mikroorganizmy spôsobiť vážne komplikácie, ako napríklad:

• Bakteriémia - proces kedy je baktéria prítomná v krvnom obehu. Je to vážny stav, ktorý môže spôsobiť septický šok.

• Pľúcne abscesy - dochádza k nahromadeniu hnisu v dutinách pľúc.

• Poruchy pohrudnice - pohrudnica odborne nazývaná pleura, je tkanivo, ktoré pokrýva vonkajšiu časť pľúc a vystiela vnútro hrudnej dutiny. Môže dôjsť k jej zápalu.

• Renálna insuficiencia.

• Respiračná nedostatočnosť.

Pneumónia je v niektorých prípadoch ťažšie diagnostikovateľná, pretože ju sprevádzajú rovnaké symptómy ako sú prítomné pri chrípke a prechladnutí. Na stanovenie diagnózy zápalu pľúc v ambulancii lekára sa používajú:

• Otázky na vašu rodinnú anamnézu a informácie o vašich príznakoch,

• Fyzická skúška - spočíva v počúvaní vašich pľúc stetoskopom. Pri zápale pľúc dochádza pri nádychu praskavým, bublajúcim a dunivým zvukom.

• RTG vyšetrenie hrudníka,

• Krvné testy - na základe krvného obrazu sa zistí, či váš imunitný systém dostatočne bojuje s infekciou,

• Bakteriálna kultivácia - odoberie sa krv a kultiváciou sa zisťuje, či máte bakteriálnu infekciu prítomnú v krvnom obehu,

• Pulzná oxymetria - slúži na meranie hladiny kyslíka v krvi. Pneumónia môže brániť pľúcam dostatočne zásobovať krvný obeh kyslíkom,

• Vyšetrenie spúta - na vzorke hlienu odobratej pri hlbokom kašli sa zisťuje zdroj infekcie.

Ak patríte medzi rizikových pacientov alebo váš stav si vyžiadal hospitalizáciu môžu vám byť vykonané ďalšie testy, vrátane:

• CT vyšetrenie hrudníka - slúži na lepšie vyzobrazenie stavu pľúc,

• Test arteriálnych krvných plynov - presnejší proces zistenia hladiny kyslíka v krvnom obehu než pulzná oxymetria,

• Kultivácia pleurálnej tekutiny - používa sa na analýzu a identifikáciu baktérií, ktoré spôsobujú zápal pľúc,

• Bronchoskopia - je to endoskopické vyšetrenie dýchacích ciest. V prípade, ak vaša liečba nefunguje dobre, lekár môže pomocou bronchoskopie zistiť, či vaše dýchacie cesty neovplyvňuje niečo iné a taktiež dokáže odobrať vzorky tekutín alebo vykonať biopsiu pľúcneho tkaniva.

Terapia pneumónie závisí od typu zápalu pľúc, od pôvodu jeho ochorenia, príznakov, vášho veku a od toho či máte aj iné pridružené ochorenia. Cieľom liečby je vyliečiť infekciu a zabrániť zhoršeniu stavu. Dôležité je užívanie liekov podľa predpisu lekára.

Na bakteriálny zápal pľúc vám lekár predpíše antibiotiká. Dôležité je antibiotickú liečbu neprerušiť a dobrať všetky tablety z balenia. Ak s užívaním liekov prestanete riskujete, že v prípade opakovanej infekcii v budúcnosti, dané antibiotiká nebudú v liečbe dostatočne účinné. Je to z dôvodu vzniku antibiotickej rezistencii, kedy sa mikrób stáva odolným voči pôsobeniu antibiotika.

Ak trpíte vírusovou pneumóniou, lekár vám môže predpísať antivirotiká. Častokrát je však potrebné len eliminovať symptómy a dopriať si dostatočný odpočinok. Na potlačenie príznakov zápalu pľúc sa používa:

• Nesteroidné protizápalové lieky - ako napríklad,  paracetamol, naproxén, ibuprofén na zníženie horúčky, zmiernenie bolesti svalov a kĺbov.

• Dostatočný príjem tekutín - tekutiny napomáhajú zrieďovať hlieny a tým uľahčujú ich vykašliavanie.

• Podporiť vykašliavanie hlienu OTC liekmi z lekárne - ako napríklad, sirupy s účinnom látkou ambroxol, guajfenezín, N-acetylcysteín, erdosteín.

• Zvlhčovanie vzduchu a inhalácia.

V prípade hospitalizácie a závažného zápalu pľúc vám môžu v nemocnici podať antibiotiká a tekutiny intravenózne a indikovať kyslíkovú terapiu.

Obranyschopnosť vášho organizmu môže byť oslabená v dôsledku fajčenia, chronických pľúcnych ochorení, alkoholizmu, podvýživou a pod. Tieto rizikové faktory uľahčujú choroboplodným zárodkom dostať sa do pľúc a spôsobiť infekciu. Neexistuje veľa opatrení na zabránenie vzniku zápalu pľúc. Keďže pneumónia sa môže objaviť aj pri chrípkovom procese, odporúča sa každoročné očkovanie proti chrípke pre všetkých ľudí s vyšším rizikom výskytu pneumónie. Medzi rizikové faktory zaraďujeme:

• Ľudia nad 65 rokov,

• Chronické ochorenie priedušiek alebo pľúc,

• Chronické ochorenie srdca,

• Chronické ochorenie pečene.

Taktiež ako prevencia voči pneumónii sa používa očkovanie peumokokovou vakcínou, ktorá zabraňuje vzniku zápalu pľúc vyvolaného baktériou Streptooccus pneumoniae. Jeho použitie sa odporúča v prípade:

• Ľudia nad 65 rokov,

• Deti staršie ako 2 roky s chronickými kardiovaskulárnymi alebo pľúcnymi ochoreniami,

• Chronické ochorenie pečene,

• Neprítomnosť sleziny v dôsledku chirurgického odstránenia,

• Imunitná nedostatočnosť,

• Rakovina,

• Chronické zlyhanie obličiek,

• Transplantácia obličiek.

Ľudia, ktorí trpia astmou, chronickou bronchitídou a ďalšími chronickými ochoreniami dýchacích ciest by mali včas začať liečbu antibiotikami po objavení prvých príznakov infekcie pľúc a mali by byť dôsledne vyšetrení lekárom.

Prevencia zápalu pľúc zahŕňa dodržiavanie správnej hygieny, nefajčenie, eliminácia alkoholu a zdravá strava s dostatkom pohybu.