Koktanie a zajakávanie patria medzi najčastejšie rečové poruchy, ktoré môžu postihnúť ľudí bez ohľadu na vek. Ich príčiny sú rôznorodé, zahŕňajú genetické predispozície, neurologické faktory, ale aj dôsledky úrazov či stresu. U detí sa zvyčajne objavuje počas vývoja reči, avšak u dospelých môže byť spôsobené vážnymi ochoreniami mozgu alebo traumatickými zážitkami. Liečba týchto porúch sa najčastejšie zameriava na logopedickú terapiu a podporu duševného zdravia, ktorá môže výrazne zlepšiť schopnosť komunikácie.
Aké poruchy reči patria medzi najčastejšie?
Poruchy reči sú bežným problémom, ktorý môže postihnúť ľudí v akomkoľvek veku. Ide o široké spektrum stavov, ktoré ovplyvňujú schopnosť hovoriť, a to od miernych ťažkostí až po vážne problémy. Medzi tieto poruchy patrí napríklad selektívny mutizmus, stav, kedy človek nie je schopný hovoriť v určitých situáciách alebo s konkrétnymi ľuďmi, aj keď v inom prostredí komunikuje bez problémov. Selektívny mutizmus je často spojený s úzkosťou a najčastejšie sa prejavuje u detí, ktoré napríklad mlčia v škole, no doma hovoria plynulo.
Jednou z častých rečových porúch je aj apraxia reči, ktorá vzniká v dôsledku poškodenia nervových dráh spájajúcich mozog a svaly potrebné na hovorenie. Ľudia s touto poruchou dokážu myslieť na slová, ktoré chcú povedať, no nie sú schopní ich fyzicky vysloviť, alebo ich vyslovia nepresne.
Ďalšou rozšírenou poruchou je koktanie, ktoré sa prejavuje opakovaním zvukov, prerušovaním reči alebo používaním výplňových slov ako „ehm“ alebo „um“. Koktanie sa môže objaviť v detstve a u väčšiny detí časom zmizne, no niektorým pretrvá do dospelosti.
Lispovanie je známe nesprávnym vyslovovaním hlások, najmä „s“, kedy sa namiesto správneho zvuku vyslovuje napríklad „th“. Táto porucha sa často rieši logopedickými cvičeniami, ktoré pomáhajú posilniť svaly potrebné na správnu artikuláciu.
Medzi menej bežné, ale významné poruchy patrí spazmodická dysfónia, ktorú charakterizujú abnormálne kŕče hlasiviek. To spôsobuje, že hlas môže znieť napäto, chrapľavo alebo prerušovane.
Ďalšou vážnou poruchou je afázia, ktorá vzniká po poškodení mozgu, najčastejšie po mŕtvici. Táto porucha ovplyvňuje schopnosť hovoriť, porozumieť reči, čítať a písať.
Zvláštnu pozornosť si vyžadujú poruchy reči spojené s autizmom, pri ktorých sú často výrazné problémy s komunikáciou, porozumením a používaním sociálnych signálov. Správne vedené terapie môžu týmto osobám pomôcť naučiť sa lepšie komunikovať a nadväzovať kontakty.
Čo je koktanie a aké sú jeho hlavné príznaky?
Koktanie je porucha reči, ktorá narúša plynulosť a rytmus hovorenia. Prejavuje sa opakovaním alebo predlžovaním slov, slabík, spoluhlások či samohlások, alebo prestávkami pri rozprávaní. Tieto nepravidelnosti spôsobujú ťažkosti hovoriacemu, ktorý vie, čo chce povedať, ale má problém to vyjadriť. Medzi hlavné príznaky koktania patria problémy so začiatkom slova alebo vety, predlžovanie zvukov, opakovanie častí slov, krátke pauzy či pridávanie zvukov, ako napríklad „ehm“. Ďalej sa môže prejaviť napätím vo svaloch tváre, pohybmi hlavy alebo rúk, či úzkosťou z hovorenia. Koktanie môže byť intenzívnejšie pri strese, únave, rozrušení alebo v náročných situáciách, ako je rozprávanie pred skupinou ľudí.
Aké sú najčastejšie príčiny koktania a zajakávania?
Najčastejšie príčiny koktania a zajakávania zahŕňajú niekoľko faktorov. Vývojové koktanie sa často vyskytuje u detí, keď sa ešte vyvíjajú ich rečové schopnosti. Tento typ koktania je bežný medzi dvoma a šiestimi rokmi a zvyčajne nepretrváva, keď dieťa dosiahne určitý vek. V tomto období deti často prechádzajú vývojovou fázou, ktorá zahŕňa určité formy koktania.
Neurologické faktory môžu tiež spôsobiť koktanie, najmä u dospelých. Poškodenie mozgu, ako napríklad po mozgovej príhode, úraze hlavy alebo v prípade degeneratívnych ochorení, ako je Parkinsonova choroba, môže viesť k neurogénnemu koktaniu. Tieto problémy s nervovým systémom môžu narušiť signály medzi mozgom a svalmi potrebnými na správnu artikuláciu.
Psychologické faktory tiež zohrávajú dôležitú úlohu v zhoršení koktania, aj keď nie sú primárnou príčinou. Stres, úzkosť a depresia môžu zvýšiť intenzitu koktania, najmä u osôb, ktoré už majú sklony k tejto poruche reči. Tieto psychologické faktory môžu spôsobiť, že koktanie sa stane výraznejšie, aj keď pôvodná príčina nebola psychologická.
Je koktanie dedičné alebo získané?
Koktanie môže byť dedičné aj získané, pričom jeho výskyt závisí od viacerých faktorov. Ak máte blízkeho príbuzného, ako rodiča alebo súrodenca, ktorý koktá, vaša pravdepodobnosť, že sa u vás táto porucha objaví, je trikrát vyššia, čo naznačuje významný genetický vplyv. Mutácie v DNA môžu prispieť k vzniku koktania, pričom genetika zohráva úlohu aj v tom, či sa táto porucha časom zlepší alebo úplne zmizne.
Okrem toho výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí koktajú, častejšie vykazujú rozdiely v štruktúre mozgu, najmä v oblastiach zodpovedných za kontrolu svalov potrebných na hovorenie a ich koordináciu. Tieto zistenia naznačujú, že koktanie je výsledkom kombinácie dedičných predispozícií a neurologických faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik a trvanie tejto poruchy.
Aké faktory môžu koktanie a zajakávanie zhoršovať?
Koktanie a zajakávanie môžu byť zhoršené rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí stres, úzkosť a emocionálne napätie. Hoci stres nie je primárnou príčinou koktania, môže byť spúšťačom alebo faktorom, ktorý zhoršuje prejavy tejto poruchy. Stres môže spôsobiť fyzické napätie v svaloch hrdla a úst, čo následne narúša plynulosť reči. Ďalším možným dôvodom môže byť, že keď sa človek cíti emocionálne vychýlený, môže si viac všímať svoje koktanie. Preto je dôležité rozvíjať stratégie na zvládanie stresu aj samotného koktania, ako sú cvičenia na hlboké dýchanie alebo práca s logopédom.
Aké typy koktania rozlišujeme?
Existuje niekoľko typov koktania alebo disfémie, ktoré sa líšia podľa spôsobu prejavu a závažnosti. Klonické koktanie je charakterizované opakovaním jednej alebo viacerých slabík slova, zatiaľ čo tónické koktanie sa prejavuje prerušeniami reči, ktoré sú sprevádzané kontrakciami a svalovým napätím v svaloch zodpovedných za fonáciu. Klonicko-tónické koktanie kombinuje tieto dve formy, teda opakovanie a svalové kontrakcie. Okrem toho sa koktanie môže klasifikovať aj podľa jeho pôvodu. Rozvojové koktanie je bežné u detí vo veku od 2 do 5 rokov, keď sa oneskorí vývoj reči a jazyka. Neurogénne koktanie nastáva po poškodení mozgu alebo po cievnej mozgovej príhode, pričom je spôsobené problémami v prenose signálov medzi mozgom a nervami alebo svalmi zodpovednými za reč. Psychogénne koktanie je spojené so psychologickými faktormi, najmä s emocionálnymi problémami.
Ako sa koktanie diagnostikuje u detí a dospelých?
Koktanie diagnostikuje odborník na reč a jazyk, nazývaný logopéd, ktorý je vyškolený na hodnotenie a liečbu problémov s rečou a jazykom u detí aj dospelých. U detí logopéd kladie otázky o zdravotnej histórii dieťaťa, zameriava sa na to, kedy sa koktanie začalo a v akých situáciách sa vyskytuje najčastejšie. Tiež zisťuje, ako koktanie ovplyvňuje každodenný život dieťaťa, ako jeho vzťahy s ostatnými a školský výkon. Môže dieťa požiadať, aby nahlas čítalo, aby si všimol jemné rozdiely v reči. Cieľom je zistiť, či je koktanie súčasťou bežného vývoja dieťaťa, alebo ide o problém, ktorý by mohol pretrvávať do dospelosti.
U dospelých logopéd kladie podobné otázky týkajúce sa histórie koktania a jeho častosti. Okrem toho je potrebné vylúčiť iné zdravotné stavy, ktoré by mohli spôsobovať koktanie, a zistiť, aký vplyv má koktanie na každodenný život dospelého človeka.
Je možné koktanie a zajakávanie úplne vyliečiť?
Koktanie sa úplne nevylieči u každého jednotlivca, ale liečba môže pomôcť zlepšiť plynulosť reči, rozvíjať efektívnu komunikáciu a podporiť plnú účasť v škole, práci a sociálnych aktivitách.
Liečba môže zahŕňať rôzne metódy, ako je logopedická terapia, kde sa učí pomaly hovoriť a všímať si okamihy, kedy dochádza ku koktaniu.
Okrem toho sú k dispozícii elektronické zariadenia, ktoré môžu pomôcť zlepšiť plynulosť reči, ako aj kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha meniť negatívne myšlienky a znižovať stres alebo úzkosť spojenú s koktaním.
Hoci liečba nemusí odstrániť všetky prejavy koktania, môže výrazne zlepšiť schopnosť komunikovať a znížiť negatívny vplyv koktania na každodenný život jednotlivca.
Aký je postup liečby zajakávania a koktania u detí a dospelých?
Liečba zajakávania a koktania u detí a dospelých je individuálna a závisí od veku a konkrétnych okolností. U detí do 5 rokov sa často začína s nepriamou terapiou, ktorá zahŕňa úpravu spôsobu komunikácie v rodinnom prostredí, čím sa znižuje tlak na dieťa pri rozprávaní. Rodičia sú vedení, aby hovorili pomaly a pokojne, podporovali striedanie v komunikácii a vytvárali upokojujúce prostredie. Ak koktanie pretrváva a zhoršuje sa, prechádza sa k priamej terapii.
U mladších detí sa často používa takzvaný - Lidcombe Program, ktorý zahŕňa poskytovanie konzistentnej spätnej väzby v priateľskom a podporujúcom prostredí, kde sa rodičia pod vedením logopéda starajú o pravidelnú prax. U starších detí, ktorým koktanie pretrváva aj po nástupe do školy, je cieľom terapie zlepšiť plynulosť reči, ale aj pracovať na sociálnych, emocionálnych a psychologických aspektoch koktania, vrátane znižovania úzkosti a budovania sebadôvery.
Pre dospelých je liečba komplexnejšia a zahŕňa kombináciu kognitívno-behaviorálnej terapie (CBT), ktorá pomáha zmeniť negatívne myšlienky a zmierniť stres spojený s koktaním.
Aké terapie a techniky pomáhajú pri koktaní?
Pri koktavosti existuje niekoľko terapií a techník, ktoré pomáhajú zlepšiť plynulosť reči a znižovať negatívne vplyvy koktania. Medzi najefektívnejšie prístupy patrí fluency shaping (formovanie plynulosti), ktoré využíva rôzne techniky na nápravu reči. Jednou z kľúčových metód je spomalená reč, kde sa slová a slabiky vyslovujú pomaly a s predĺžením zvukov, čo zlepšuje plynulosť.
Ďalej sa odporúča diaphragmatické dýchanie, ktoré pomáha kontrolovať dýchanie a uvoľňuje svaly potrebné na výrobu reči. Ľahké artikulačné kontakty sa používajú na zmiernenie blokád pri výslovnosti, pričom sa zameriavajú na jemné dotyky potrebné na vytvorenie zvukov.
Ďalšou dôležitou technikou je jemná iniciácia, ktorá znižuje napätie pri začiatku slov a zabraňuje náhlemu zablokovaniu hlasiviek. Tieto techniky sa zvyčajne kombinujú s kognitívno-behaviorálnou terapiou, ktorá pomáha znižovať úzkosť a negatívne pocity spojené s koktaním.
Okrem toho existujú aj techniky nepretržitej fonácie a pasívneho prúdenia vzduchu, ktoré udržujú plynulosť reči a znižujú blokády. Pri dlhodobom používaní týchto techník sa zaznamenáva aj neuroplastický účinok, ktorý zlepšuje prepojenie medzi sluchovými a motorickými centrami v mozgu, čím sa zvyšuje plynulosť reči. Terapie ako fluency shaping, v kombinácii so stuttering modification a ďalšími podporujúcimi technikami, môžu výrazne zlepšiť schopnosť komunikovať a znižovať obavy spojené s koktaním.
Aké sú časté mýty o koktaní?
Medzi najčastejšie mýty o koktaní patrí niekoľko zavádzajúcich predstáv, ktoré ovplyvňujú vnímanie ľudí, ktorí koktajú. Jeden z najrozšírenejších mýtov je, že ľudia, ktorí koktajú, sú nervózni alebo plachí, čo však nie je pravda, pretože nervozita nie je príčinou koktania, aj keď môže byť následkom. Ďalší mýtus tvrdí, že koktanie je spôsobené psychickými problémami alebo emocionálnym traumou, čo nie je korektné, pretože ide o neurologický stav. Rovnako rozšírený je mýtus, že deti, ktoré koktajú, napodobňujú stuttering, čiže koktanie svojich rodičov, čo je tiež nepravda, pretože ide o genetickú predispozíciu, nie o napodobňovanie. Niektorí si tiež myslia, že deti, ktoré koktajú, sa môžu vyliečiť, ak sa na to dostatočne sústredia, ale koktanie nie je návyk, ale neurologický problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc. Okrem toho, mýty o tom, že dvojjazyčnosť alebo nútenie dieťaťa k pravej ruke spôsobuje koktanie, boli dávno vyvrátené, ale stále pretrvávajú v niektorých kruhoch. Rozpoznanie týchto mýtov je kľúčové pre lepšie pochopenie koktania a jeho riešenia.
Aké sú možnosti prevencie zajakávania a koktania u detí?
Prevencia zajakávania a koktania u detí zahŕňa niekoľko dôležitých prístupov, ktoré môžu pomôcť zmierniť alebo zabrániť rozvoju tohto poruchy reči. Včasná intervencia je kľúčová, pretože odborná pomoc od logopéda môže výrazne ovplyvniť priebeh koktania. Rodičia môžu pomôcť tým, že budú trpezliví, vypočujú si dieťa bez prerušenia a vytvoria prostredie, v ktorom sa dieťa cíti pohodlne pri rozprávaní. Dôležité je tiež, aby sa rodičia zamerali na upokojenie dieťaťa a vyhýbali sa nadmernému stresu alebo tlaku, ktorý môže situáciu zhoršiť. Okrem toho môže byť prospešné podporovať dieťa pri rozvoji komunikačných zručností prostredníctvom hier, cvičení alebo skupinových aktivít. Tieto prístupy môžu pomôcť predchádzať koktaniu alebo minimalizovať jeho vplyv na dieťa.
Zdroje:
Common Speaking Disorders- Apraxia of Speech. - https://www.greatspeech.com/a-comprehensive-guide-to-the-most-common-speech-disorders-or-speech-and-language-disorders/
Tartamudez- Síntomas y causas. - https://www.mayoclinic.org/es/diseases-conditions/stuttering/symptoms-causes/syc-20353572
Stuttering: What it is, causes, treatment and types. -https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/14162-stuttering
Can Stress and Anxiety Cause Stuttering- or make it worse? - https://www.expressable.com/learning-center/stuttering/can-stress-and-anxiety-cause-stuttering-or-make-it-worse
¿Qué es la disfemia o tartamudez?- https://www.clinicasaurea.com/blog/15_que-es-la-disfemia.html
Stuttering: Symptoms, diagnosis and causes. -https://www.medicalnewstoday.com/articles/10608#summary
Stuttering: 6 Fluency - shaping techniques.- https://www.stamurai.com/blog/stuttering-fluency-shaping-techniques/
Debunking myths about stuttering. - https://www.westutter.org/post/myths-about-stuttering
